Na mikulášskom „Vrbickom cintoríne“ odpočívajú svoj večný sen mnohé významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín nášho národa. Vytvoril sa tak jedinečný panteón osobností, ktoré svoje sily a schopnosti venovali národu, z ktorého vyšli tí, ktorí tak milovali a prinášali mu obete. Mikulášski matičiari spolu s vedením mesta na tieto osobnosti nezabúdajú a každoročne si ich pripomínajú. Nebolo tomu inak ani tohto roku.
Dňa 30. októbra 2024 sa v popoludňajších hodinách zišli zástupcovia samosprávy, Matice slovenskej, vedenia Vojenskej akadémie M. R. Štefánika na vojenskom cintoríne, ktorý sa nachádza na vyvýšenine Háj – Nicovô nad mestom a je to jeden z najväčších vojenských cintorínov na Slovensku. Tu pri príležitosti Pamiatky zosnulých položili vence vďaky všetkým, ktorí padli za našu slobodu. Potom spomienka na významné osobnosti Liptovského Mikuláša pokračovala na spomínanom Vrbickom cintoríne. Na úvod bola zarecitovaná báseň a matičný spevokol Senior zaspieval národnú pieseň. Potom moderátorka podujatia privítala hostí: Rudolfa Urbanoviča, poslanca ŽSK a viceprimátora mesta, Ľuboša Triznu, viceprimátora mesta, Aurela Sabóa, rektora Vojenskej akadémie M.R. Štefánik, Jakuba Halušku, prednostu Okresného úradu, Ferdinanda Chovanca, predsedu MO MS v Liptovskom Mikuláši , predsedajúceho zborového farára evanjelickej a. v. cirkvi Mariána Bochničku a rímsko-katolíckeho dekana Stanislava Culku. S príhovorom ako prvý vystúpil viceprimátor mesta Rudolf Urbanovič. Zdôraznil v ňom, že na našom mikulášskom cintoríne spočívajú také osobnosti ako je Michal Miloslav Hodža, prvý predseda spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej, ktorého 180. výročie založenia sme si pripomenuli tohto roku, neďaleko neho má svoj pomník Gašpar Fejérpataky Belopotocký zakladateľ prvej verejne knižnice, ktorú založil pred 195 rokmi (1.11. 1829) a prvého slovenského ochotníckeho divadla. Svoj večný sen tu spí aj vedec svetového mena Aurel Stodola, ktorého žiak bol aj Albert Einstein. Mesto Liptovský Mikuláš je na svojich rodákov hrdé a patrične si ich každoročne na Pamiatku zosnulých pripomína. Po viceprimátorovi s príhovorom vystúpil rektor Vojenskej akadémie M. R. Štefánika Aurel Sabó. Pripomenul, že je to veľká česť, že Vojenská akadémie sídli v takom meste, bohatom na históriu, ale aj osobnosti, ktoré preslávili toto mesto nie len doma, ale aj v zahraničí. Ako posledný sa k prítomným prihovoril predseda MO MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinand Chovanec. Vo svojom príhovore, zdôraznil, že je to práve MS, ktorá má vo svojich stanovách povinnosť uchovávať národnú pamäť, mikulášski matičiari to plnia svojimi spomienkovými podujatiami na osobnosti a udalosti spojené nie len s našim mestom, regiónom, ale aj s celým Slovenskom. Mnohé osobnosti, ktoré sa v meste narodili, alebo v ňom pôsobili presiahli jeho hranice a zapísali sa zlatými písmenami nie len v slovenských dejinách, ale niektorí aj v cudzine, ktorá sa stala ich druhým domovom. Mnohí, ktorí pracovali v cudzine nezabudli nikdy zdôrazniť, že sú v prvom rade Slovákmi a svoje srdce zanechali ďaleko pod majestátnym Kriváňom. Po príhovoroch hostí sa prítomní presunuli k ekumenickému krížu na cintoríne, kde s duchovným slovom a modlitbou vystúpili zástupcovia ev. a. v. cirkvi a rímsko-katolíckej cirkvi. Nakoniec všetkým prítomným požehnali a zapálili pri kríži sviečky a položili vence.
Mikulášski matičiari zostávajú verní tradícii, ktorú založili pred viac ako tridsiatimi rokmi, pripomenúť si na sviatok Pamiatky zosnulých všetky tie osobnosti, ktoré svojimi činmi a svojou prácou dokazovali, že to čo robia, nerobia pre svoju osobnú prestíž, ale pre slávu svojho národa. Na takéto osobnosti by sa nemalo zabúdať, mikulášski matičiari tak robia a do posednej litery napĺňajú poslanie Matice slovenskej.
Peter VRLÍK
