Spomienka na 130. výročie narodenia
Nepretržitý beh dejín prináša množstvo dramatických udalostí definujúce ľudí, o ktorých sa neskôr hovorí ako o hrdinoch. Takým bol aj učiteľ a česko-slovenský legionár Dušan Hatala, rodák z Prietrže. V jeho rodnej obci dňa 15. decembra pripravila Matica slovenská, obec Prietrž, Spoločnosť M. R. Štefánika a Česko-slovenská obec legionárska – Jednota Slovensko, spomienku pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia.
Podujatie začalo položením vencov pri pamätnej tabuli Dušana Hatalu, aj za prítomnosti potomkov jeho mladšieho brata Milana Hatalu. Program pokračoval v sále obecného domu kultúry príhovormi, kde sa prítomným prihovorila starostka obce Dana Blažková, predseda MS Marián Gešper, člen Správnej rady Spoločnosti M. R. Štefánika Matúš Valihora, ako aj priamy potomok Dušanovho brata Milana Hatalu. Celé podujatie so spomienkou na oboch bratov Hatalovcov inicioval predseda MS Marián Gešper.
Po príhovoroch nasledovala divadelná črta o osude Dušana Hatalu, v ktorej sa predstavil Peter Schvantner ako Dušan Hatala a domáci Karol Iskra ako redaktor novín Čechoslovan. V scénke sa nezabudlo ani na jeho otca Samuela Hatalu, známeho učiteľa z Prietrže, člena MS, ale najmä tvrdého Slováka, ktorého Maďari v dobe Rakúsko – Uhorska, práve pre jeho silnú proslovenskú činnosť prezývali „zúrivý pansláv“. Autori divadelnej črty Marián Gešper a Peter Vrlík nezabudli ani na osud brata Dušana Hatalu, Milana Hatalu, účastníka prvého aj druhého odboja, ktorého ale prenasledoval režim po roku 1948 a to aj bez ohľadu na jeho zásluhy v odboji. Po scénke nasledovalo vystúpenie spevokolu pri Jednote dôchodcov a premietanie jedinečného dokumentu z dielne MS mapujúci osudy Slovákov v česko-slovenských légiách. Dokument vznikol v roku 2020 a to pri príležitosti 100. výročia príchodu posledných legionárov do vlasti. Podujatie bolo ukončené neformálnymi rozhovormi a je potrebné dodať, že téma týkajúca slovenských dobrovoľníkov v prvom česko-slovenskom zahraničnom odboji z rokov 1914-1920 je stále živá. Preto Matica slovenská bude systematicky pokračovať v podobných podujatiach aj v roku 2024 tak, aby sa na hrdinov bojujúcich a obetujúcich svoj život za vznik slobodného a demokratického Česko-slovenska nezabudlo.
Dušan Hatala sa narodil 1. decembra 1893 v obci Veľká Prietrž do rodiny slovensky uvedomelého učiteľa Samuela Hatalu, prezývaného pre svoje pronárodne aktivity ako „zúrivý pansláv“ a to v čase, keď v Uhorsku vrcholila najzúrivejšia vlna maďarizácie proti všetkým slovenským národným prejavom. Študoval na učiteľskom ústave v Horných Strelciach. Išiel v stopách otca, a preto mu nálepka „syna pansláva z Prietrže“ zostala počas celého štúdia. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval už v októbri 1914 do 13. honvédskeho domobraneckého pluku a v decembri je už na bojovej línii. Zima v roku 1914 bola obzvlášť krutá, omrzla mu noha, dokonca mu hrozila amputácia časti nohy, ale nakoniec sa z toho vyliečil. Bratia Dušan s Milan sa stretnú v máji 1915 a to v tzv. oddiele jednoročiakov 72. regimentu v Prešporku. Dlho tam nevydržia, keďže aj napriek zákazu sa rozprávali po slovensky, čoho následkom boli znovu odvelený na front. Dušan Hatala do ruského zajatia padne pri Lucku 7. júna 1916. V zajateckom tábore v Dárnici pri Kyjeve znovu ťažko ochorie a oko mu zachráni iba urýchlená operácia. Strašné skúsenosti ho nezlomili a počas pobytu v nemocnici sa dobrovoľne 18. októbra 1916 prihlási do česko-slovenského vojska v Rusku. Vďaka vplyvu a práci M. R. Štefánika sa v Rusku začali formovať česko-slovenské jednotky zložené aj z českých a slovenských zajatcov, ktorí boli neskôr nasadení v boji proti nepriateľovi. Dušan Hatala sa v rámci 1. streleckého čs. pluku zúčastňuje legendárnej bitky pri Zborove, ale aj pri Tarnopole. Práve v týchto bitkách legionári predviedli svoje odhodlanie a nasadanie v boji za slobodu slovenského a českého národa. Po podpise Brest-litovského mieru sa situácia legionárov radikálne zmenila k horšiemu. Naši legionári fakticky osamotení v rýchlosti ustupujú za rieku Dneper a Desnu smerom na železničnú križovatku Bachmač. Medzi nimi nechýbal ani Dušan Hatala. Nemci napriek prímeriu zaútočia na mesto Bachmač s cieľom odrezať ústup česko-slovenských plukov a medzi 7. až 13. marcom 1918 dôjde medzi nimi k tvrdým bojom. Táto bitka sa stane osudová aj pre Dušana Hatalu. Dňa 10. marca 1918 narýchlo organizuje svoju čatu do protiútoku, pričom v chvate sa stihne ozbrojiť iba revolverom a sekerou. Padne v ten istý deň ako dvadsaťpäťročný, zasiahnutý zo zálohy dávkou z nemeckého guľometu. Pre urputnosť bojov sa ho nepodarilo odniesť z bojiska. Pochovaný je ďaleko od slovenskej vlasti v neznámom masovom hrobe, posmrtne povýšený na nadporučíka in memoriam. Celý článok o osudoch bratov Hatalovcov z pera predsedu MS Mariána Gešpera nájdete na webe matica.sk.
Text: Peter Schvantner
Foto: MS