Obyvatelia Šurian si pripomenuli výročie narodenia barónky Žofie Bosniakovej


/, Nitriansky kraj/Obyvatelia Šurian si pripomenuli výročie narodenia barónky Žofie Bosniakovej

Obyvatelia Šurian si bohatým kultúrnym programom pripomenuli 410. výročie narodenia barónky Žofie Bosniakovej a 385. výročie smrti jej otca, protitureckého bojovníka a šurianskeho kapitána Tomáša Bosniaka. Okrem predstaviteľov mesta a oficiálnych hostí sa na akcii zúčastnili aj členovia Vlastivedného odboru Matice slovenskej so sídlom v Martine. Vlastivedný odbor vyvíja svoju činnosť od 1. 12. 2012, keď vznikol v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine. Hlavným zámerom odboru je združovať regionálnych vlastivedných činovníkov, bádateľov regionálnej histórie a kultúry, kronikárov, priaznivcov kultúrneho dedičstva Slovákov a matičiarov.

Pamätný deň Bosniakovcov sa uskutočnil v sobotu 15. 6. 2019, v pôvodnej synagóge z roku 1916, v ktorej sídli od roku 2007 Mestské múzeum Šurany. Múzeum dokumentuje a prezentuje bohaté dejiny mesta a jeho osobnosti. RNDr. Miroslav Eliáš, správca múzea, predstavil druhé prepracované a doplnené vydanie svojej knihy „Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov“. Skladbami zo 16. a 17. storočia navodila prítomným dobovú atmosféru hudobnými vstupmi hudobné zoskupenie Musicantica Slovaca. Umenie boja, chladné zbrane, dobovú módu, ako aj školu tanca predstavila spoločnosť Fringia. V rámci sprievodného programu bol prezentovaný dvor ľudových remesiel, interaktívne dielne pre deti a dospelých, pečenie chlebových placiek, výstava hudobných nástrojov a ukážky historickej zbroje. Podujatie vyvrcholilo slávnostnou svätou omšou v rímskokatolíckom farskom Kostole sv. Štefana prvomučeníka. Po skončení svätej omše program pokračoval opäť v priestoroch Mestského múzea Šurany, kde Miroslav Eliáš mal prednášku na tému Bosniakovci v našich dejinách. Pri tejto príležitosti vydalo Mestské múzeum Šurany publikáciu rovnakého názvu, ako pamätnicu k 410. výročiu narodenia Žofie Bosniakovej.

Súčasťou programu bolo aj položenie venca k soche Žofie Bosniakovej, ktorá bola na námestie inštalovaná v roku 2009. Pripomína nám jej životné krédo: „Po človeku zostanú len jeho dobré skutky a všetko ostatné odveje neľútostný čas.“

Ľubomír Žila
foto: Mestské múzeum Šurany

Barónka Žofia Bosniaková

Uhorská šľachtičná, barónka Žofia Bosniaková alebo Žofia Bošňáková (maď. Bosnyák Zsófia), sa narodila 2. 6. 1609 na Šurianskom hrade v rodine významného protitureckého bojovníka, vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Hrad bol v tom čase pevnosťou na bojovej čiare s Osmanskou ríšou. Velil mu Žofiin otec Tomáš Bosniak. Za priezvisko vďačí táto rodina svojmu pôvodu z Bosny. Bola to rodina nezmieriteľných protitureckých bojovníkov, ktorá sa pod tlakom Turkov dostala až na Slovensko. Za zásluhy v boji dostal Tomáš Bosniak, práve v roku narodenia svojej dcéry, titul baróna.

Skromná Žofia získala náležité vzdelanie a náboženskú výchovu. Zaslúžila sa o to Alžbeta Telegdyová, sestra nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho. Mladá žena odmalička vynikala svojím pôvabom, dobrotou a múdrosťou. Po smrti matky sa starala o mladších súrodencov, nezištne pomáhala ľudu a týmto si vyslúžila titul Anjel Šurianskeho hradu. Už v 15 rokoch z nej bola vychýrená krásavica. Nápadníci z radov bohatých šľachticov obdivovali jej alabastrovú pleť, veľké oči a graciózne spôsoby.

Začiatkom roku 1626 sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorý mal viaceré majetky na Morave, preto po svadbe odišla na jeho hrad Světlov v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi 10. 3. 1626, zomrel a mladá vdova sa vrátila domov do Šurian. Jej druhým manželom bol neskorší palatín František Vešeléni z Novohradu. Po svadbe v roku 1630 sa presťahovala do renesančného kaštieľa v obci Teplička nad Váhom. Z tohto manželstva pochádzajú aj jej dvaja synovia Adam (* 1630) a Ladislav (* 1633).

Uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková žila nábožným a cnostným životom. Svoj krátky život obetovala chudobným a chorým ľuďom, čo dokazujú aj historické pramene, v ktorých sa píše, že založila útulok pre ľudí bez domova a nemocnicu. Traduje sa, že rozdávala chudobným chlebíčky, ktoré sa podľa nej dodnes nazývajú bosniaky.

Žofia Bosniaková zomrela 28. 4. 1644 vo veku 34 rokov na hrade Strečno. Bola pochovaná v hradnej kaplnke a jej neporušené telo bolo nájdené v roku 1689 v krypte kaplnky hradu. Povolenie vystaviť jej telesné ostatky pre verejnosť dal po dôkladnom preskúmaní okolností v roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, dal pristaviť k severnej strane tepličianskeho kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 preniesli ostatky Žofie Bosniakovej v barokovej rakve so skleneným vekom z krypty kostola do novopostavenej kaplnky. V kaplnke kostola boli neporušene uchovávané až do 1. 4. 2009, keďy telo Žofie Bosniakovej v rakve polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný, psychicky chorý muž zo Žiliny.

Telesné ostatky Žofie Bosniakovej vrátili do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.

Postava Žofie Bosniakovej sa stala inšpiráciou aj pre literárne diela slovenských spisovateľov. Hviezdoslav napísal celý epos podľa predlohy historickej povesti. Fiktívnu, no pútavú verziu jej príbehu napísal Jožo Nižňánsky pod názvom Lásky Žofie Bosniakovej.

Ľubomír Žila
foto: Mestské múzeum Šurany

X