Odkaz pre potomkov, zážitky a skúsenosti pamätníka druhej svetovej vojny


/, Správy z krajov/Odkaz pre potomkov, zážitky a skúsenosti pamätníka druhej svetovej vojny

„…človek, ostaň človekom.“

                                                 Ján Marko

V roku 2020 si pripomíname 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Vojská víťazných mocností 8. mája 1945 ukončili vojenské utrpenie väčšej časti ľudstva. Hlboká vďaka, úcta a uznanie patrí im, ale aj všetkým menej známym hrdinom, ktorí sa zaslúžili o našu súčasnosť.

Dávne dejiny sa ľahko zabúdajú, najmä v súčasnom globalizačnom procese. Majme na pamäti, že dejiny Slovákov sú naše najvzácnejšie dedičstvo. Bez pochybností dokumentujú našu identitu. Aj to je dôkaz prečo po vyše tisíc rokoch žijeme v pôvodnej vlasti našich predkov, v nezávislej a suverénnej Slovenskej republike. Nezabúdajme, že na tomto veľkom víťazstve nad fašizmom má významný podiel aj slovenský národ. Naši otcovia a dedovia hrdinsky bojovali v SNP a mnohí z nich položili svoj život za našu slobodu.

Narodil som sa v mrazivom februári 1933, v roku a mesiaci nástupu Adolfa Hitlera k moci. Svoje detstvo som prežíval na Dolnej zemi v juhovýchodnej časti Maďarska. Aj tu uchopil moc do vlastných rúk Horthy Miklós, vyznávač a realizátor fašistickej ideológie. Iba nedávno ukončená prvá svetová vojna a doznievajúca celosvetová hospodárska kríza bola živnou pôdou pre existenciu pomáhačov Hitlera aj v ďalších krajinách. Neobmedzená túžba po moci im nebránila roznecovať vášne a nevraživosť medzi ľuďmi a národmi. Vojnové ťaženia na najbližšie susedné štáty, ale najmä na najsilnejšieho súpera Sovietsky zväz, mali za cieľ ovládnuť celý svet. Súčasne vykonávali etnické čistky známe pod názvom holokaust. Zamerané boli na zachovanie čistej rasy – nemeckej v celom európskom priestore. Židov a Rómov vyvražďovali ako prvých, za nimi mali nasledovať slovanské národy a iné, vraj, menejcenné etniká.

Na bojiskách zomierali synovia, otcovia v najproduktívnejšom veku zanechávajúc doma svoje rodiny. Mladé mamičky, odkázané na pomoc svojich starých mám, sa pri výchove detí museli postarať o živobytie a životné potreby rodiny. V uvedenom období prevažná časť obyvateľstva žila na vidieku. Úprimnú lásku k prírode preukazovali v každom svojom konaní. Pestovali obilniny, krmoviny, pásli a chovali hospodárske zvieratá. Starostlivo zbierali každý druh úrody a dômyselne uschovávali na zimné mesiace. Po dlhé stáročia získané poznatky a skúsenosti, ako aj morálna sila a sociálne cítenie boli základom ich dôstojného prežívania krutých rokov druhej svetovej vojny.

Chvíľu som bol prekvapený, keď viacerí mladí ľudia z môjho blízkeho okolia požadovali, aby som im vyrozprával aj osobné zážitky, ako ich rovesník. Na tomto mieste nie je dostatok priestoru, aby som ich všetky zopakoval. Ale týmto prosím aj ja svojich rovesníkov, aby využili významné jubileum a vyrozprávali svoje zážitky najbližším členom rodiny. Záverom si dovolím nadviazať na hore uvedené motto: „…naučme naše deti vidieť a vnímať dianie okolo seba v reálnych podobách.“

Ján Marko

člen MO MS Nitra – Klokočina

 

2020-06-10T09:07:40+00:0023 apríla 2020 |Nitriansky kraj, Správy z krajov|
X