Rok 2022 vyhlásila Matica slovenská za Rok odkazu štúrovskej generácie, tento fakt zaznamenala celá kultúrna verejnosť. Pripomeniem, že medzi každoročne uskutočnené podujatie Miestneho odboru Matice slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov odbočka Trenčín a s Cirkevným zborom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania so sídlom v Trenčíne patrí pietna spomienka pri hrobe matky Ľudovíta Štúrovej rodenej Michalcovej, Jána Štúra, najmladšieho brata Ľudovíta Štúra a jeho syna Karola Štúra, pochovaných na evanjelickom cintoríne. Obnovenie ich hrobov inicioval MO MS v Roku Ľudovíta Štúra / Rok 2015, 200. výročie jeho narodenia/. Z pracovných dôvodov sa nemohol podujatia zúčastniť predseda MO MS PhDr. Matej Mindár, PhD., zo zdravotných dôvodov dlhoročná členka MO MS Trenčín, znalkyňa rodiny Štúrovcov Mgr. Mária Kubelová. Prítomných a hostí pána farára Jaroslava Jurka, dozorcu cirkevného zboru v Trenčíne Milana Samáka, predsedníčku SSS- odbočka Trenčín Ing. Margitu Ivaničkovú, predsedu Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV, pobočka Trenčín Ing. Miroslava Bulka, predsedníčku Krajskej organizácie Únie žien Slovenska v Trenčíne PhDr. Janu Jablonskú, za Spoločnosť M. Rastislava Štefánika pobočka Trenčín Zuzanu Minárikovú a Martu Malánikovú, privítala tajomníčka MO MS Jana Poláková. Nasledovala báseň Ľ. Štúra „Na matkinej mohyle“ v jej prednese.
Jana Poláková uviedla svoj príhovor slovami: „Ľudovít Štúr sa stal doma na Slovensku, v Uhorsku, habsburskej monarchii a slovanskom svete akceptovaným a rešpektovaným vodcom štúrovskej mládeže a celej generácie, bol jej mysliteľom, vizionárom, spisovateľom, pedagógom a organizátorom, stal sa ich vedúcou osobnosťou“.
Trenčín môžeme pokojne nazvať kolískou štúrovskej rodiny – tak to uvádza bádateľ a zostavovateľ /aj knižne vydanej/ genealógie Štúrovcov Dr. Pavel Horváth. Štúrovci, predkovia Ľ. Štúra, bývali v Trenčíne už v druhej polovici 16. st. Tu sa narodil aj Štúrov starý otec Pavel Štúr, ktorý sa neskôr usadil v Lubine, i matka Anna rodená Michalcová.
Samuela Štúra v roku 1809 pozvala trenčianska evanjelická cirkev za mladšieho učiteľa a organistu na svoju školu. V novom prostredí sa zoznámil s rodinou Michalcovou a ako 21 ročný sa oženil s 20 ročnou Annou z tejto rodiny. Po sobáši zostali bývať v Trenčíne, tu sa im narodil najstarší syn Karol. V rokoch 1809-1812 u mladomanželov na priváte býval František Palacký, vynikajúci český vlastenec „otec českého národa“. V roku 1812 prijal Samuel Štúr pozvanie evanjelickej cirkvi za učiteľa do Uhrovca na tamojšiu školu. Rodina si polepšila materiálne, ale aj duchovne. Ich rodinný život dýchal šťastím a láskou, zásluhu na tom mala najmä matka Anna. Tá miernila manželovu prísnosť pri výchove detí citlivým prístupom a nesmiernou vľúdnosťou. Viliam Paulíny Tóth píše o matke Ľ. Štúra „ako o milej, krásnej žene, plnej citu a srdečnosti, veselej povahy, schopnej prekonávať ťažkosti.“ Samuel Štúr a jeho manželka sa snažili napriek hmotným starostiam a odriekaniu všetkým synom poskytnúť vyššie vzdelanie. Po smrti manžela musela Anna Štúrová uvoľniť byt novému učiteľovi a presťahovala sa aj s dcérou Karolínou k príbuzným do Trenčína, kde 25.augusta 1853 zomrela .Ľudovít Štúr Trenčín často navštevoval a považoval ho za ďalšie rodinné zázemie.
Na evanjelickom cintoríne je aj spoločná hrobka rodiny Janka Štúra a jeho syna Karola Štúra, tu pochovaných aj so svojimi manželkami. Janko Štúr mal v celej rodine najpohnutejšie životné osudy a jediný zo všetkých súrodencov sa dožil vysokého veku, zomrel 23.9.1905 ako 78 ročný. Jankov najmladší syn Karol pôsobil ako advokát a verejný notár. Na rozdiel od svojich dvoch starších bratov zostal národne uvedomelý. V Trenčíne sa dožil aj národného oslobodenia a stal sa spoluzakladateľom a predsedom Slovenskej národnej rady .V roku 1819 založil a redigoval Trenčianske noviny, v ktorých uverejnil svoje „Rozpomienky na priebeh štátneho prevratu v Trenčíne.“ Zomrel ako 58 ročný v Trenčíne. Zásluhou trenčianskeho historika PhDr. Milana Šišmiša sa podarilo na novej náhrobnej tabuli Jána a Karola Štúrovcov doplniť mená a životné dáta ich manželiek ako na to upozornil Dr. Pavel Horváth vo svojej publikácii Trenčín a rodina Štúrovcov. Po príhovore Jany Polákovej vystúpil pán farár Jaroslav Jurko:„Matka nášho národovca Ľudovíta Štúra, Anna, r. Michalcová. Bratia a sestry v Pánovi! Dnes tu na tomto mieste stojíme a s veľkou úctou spomíname. My môžeme už len spomínať, pretože tento hrob svedčí, že dávno pred 169 rokmi túto časnosť opustila matka, ktorá nášmu národu dala syna, ktorému budú všetky pokolenia slovenského národa vzdávať vďaku za to, že sme sa stali národom s vlastnou slovenskou rečou, teda za svojbytnosť, za to, že kým Pán dožičí existencie života na zemi, bude sa rozliehať touto zemou radostný spev: Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš. Požehnaním pre deti a rodiny je, keď majú múdre a starostlivé matky, ktoré nežijú pre seba, ale pre svojich domácich a obohacujú ich svojou láskou a dobrotou. Švajčiarsky pedagóg Johan Heinrich Pestaloci napísal: Ja vkladám všetku výchovu ľudského pokolenia do rúk matkiných. Láska a viera sú alfou a omegou celej výchovy. Anne Štúrovej pán Boh požehnal šesť detí. Hoci jedno umrelo, ale piatim deťom bolo treba vložiť do srdca poklady, ktoré ani moľ ani hrdza nezničí. Tak svedčí aj jej meno Anna- milosť. Pán Boh ju každý deň obdaril svojou milosťou a ona si uvedomovala, že len z Jeho milosti, totiž z Božej milosti žijeme a trváme. A preto každý deň posilnená Božou milosťou vychovávala zo svojich detí ľudí, ktorí tu nežili pre svoje blaho a šťastie, ale ktorí svojou múdrosťou Bohom im darovanou obohatili národ slovenský takým bohatstvom, ktoré ani moľ a hrdza nezničí a ani zlodeji ho neukradnú. A my dnes pri hrobe Anny Štúrovej môžeme vyznať s pohanskými rímskym historikom Tacitom, že veľké duše nehasnú s telom. Pohania síce neverili vo vzkriesenie tela, ale aspoň v nesmrteľnosť duše. Ak náš najväčší básnik Pavol Országh Hviezdoslav vyhlásil: „Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým zhasnem-li na zemi nad ňou sa zapálim“. Hviezdoslav veril, neochvejne vo večný život v oslávenom tele a nesmrteľnou dušou. A tak aj my dnes spomíname na matku, ktorá slovenskému národu dala veľké bohatstvo vo svojich synoch, spomíname v pevnej nádeji: Viem, že môj Vykupiteľ žije a v posledný deň si zastane nad mojim prachom. Amen
Modlitba: Bože , Otče nebeský, ďakujeme ti za všetko dobrodenie, ktoré z Tvojej milosti prijímame. Ďakujeme Ti vrúcne aj za matky, ktoré nášmu národu dali synov, ktorí svoj život dali do služby svojmu národu. Prosíme Ťa, nauč aj nás a všetku mladú generáciu vážiť si svoju reč, duchovné bohatstvo svojho národa a daruj múdrosť aj terajším matkám, aby svojich synov a dcéry naučili vážiť si duchovné i kultúrne hodnoty svojej slovenskej zeme. A nám všetkým daj istotu, že Ty Kriste si všetkým národom pripravil spoločnú vlasť v ktorej všetci jedným jazykom budeme Ti vzdávať vďaku a chválu. Amen
Záver pietnej spomienky patril položeniu kytíc a vencov k pamätníku Anny Štúrovej, tu zaznela aj hymnická pieseň Kto za pravdu horí a prešli sme k pamätníku Janka a Karola Štúra, kde sme tiež položili kyticu. Poďakovanie prítomným za účasť, vďakou za pekné počasie a s vierou, že Ľudovít Štúr a generácia štúrovcov zostane pre nás ako trvalá životná hodnota a výzva k činom.
Jana Poláková, MO Matice slovenskej Trenčín
