Po stopách Tajného spolku Mor ho!, štúrovcov a iných národovcov


//Po stopách Tajného spolku Mor ho!, štúrovcov a iných národovcov

Matičiari z Miestneho odboru Košice-Sever si tentoraz v rámci Maticou slovenskou vyhláseného roka za Rok odkazu štúrovcov, spomedzi krásnych miest nášho Slovenska vybrali pre spoznávanie mesto Kežmarok. Je centrom regiónu Spiš a jedno z najstarších miest na Slovensku. Mestské práva udelil Kežmarku uhorský kráľ Belo IV. z rodu Arpádovcov v roku 1269.

Pýši sa veľkým množstvom slávnych rodákov, ale aj pestrou paletou rozličných osobností, ktoré tu študovali a pôsobili. Kežmarok je preto plný pamätných tabúľ.

V ranných hodinách nás 31.5.2022 na železničnej stanici čakal a vrelo vítal náš sprievodca mestom Kežmarok. Na úvod nás v krátkosti oboznámil s históriou železničnej stanice.

Zo železničnej stanice naše prvé kroky viedli k pamätnej tabuli, ktorá hlása: Dom profesora a rektora Daniela Mihálika, v ktorom boli vychovávaní počas štúdií na evanjelickom lýceu buditelia Daniel Gabriel Lichard (1823-1828), Samo Chalupka (1822-1824) a Jonáš Záborský (1827-1832).

Presunuli sme sa k Redute. Pôvodne renesančná budova zo 17. stor., je od roku 1981 národnou kultúrnou pamiatkou. Od marca 2021 tu prebiehajú rekonštrukčné práce. V rámci rekonštrukcie sa 14. júla odohrala zaujímavá udalosť. Vo veži kežmarskej Reduty bola odhalená sklenená fľaša s dvomi pergamenmi. Na jednom je historická rytina Kežmarka a Vysokých Tatier podľa rytiny z roku 1814. Na druhom pergamene je menný zoznam senátorov a ľudí, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii. V auguste bol do strechy Reduty uložený nový odkaz pre budúce generácie. Časová schránka obsahuje aktuálnu fotografiu námestia, USB kľúč s fotografiami a videami mesta a niekoľko pamätných dukátov vyrobených pre festival Európske ľudové remeslo.

Neďaleko Reduty dominuje priestranstvu Kežmarská radnica. Bola postavená v gotickom štýle, po požiari prestavaná v klasicistickom štýle a konečnú podobu nadobudla v roku 1922.

Z Hlavného námestia sme sa pobrali k jednej z najstarších stavieb v Kežmarku a to k Drevenému artikulárnemu kostolu, ktorý sme si poprezerali aj zvnútra. Pri vchode sa nachádza pamätná tabuľa venovaná 500. výročiu reformácie a 300. výročiu postavenia kostola (1517-1717).

Naše ďalšie kroky smerovali k Evanjelickému lýceu, barokovej budove, ktorá dnes slúži ako Lyceálna knižnica. Ako rektor a profesor tu pôsobil dramatik a publicista Ján Chalupka, ktorý má po pravej strane od vchodu osadenú pamätnú tabuľu. V Kežmarku našiel aj svoju nenaplnenú lásku Babettu von Wieland. Profesorom tu bol aj Karol Kuzmány, ktorého pamätná tabuľa je po ľavej strane od vchodu. Vo vnútri lýcea sa nachádza pamätná tabuľa venovaná významným osobnostiam, ktoré tu študovali. Na znak úcty sme k nej pripevnili venček. Spomeňme aspoň štúrovcov v tomto roku oslavujúcich svoju dvestoročnicu narodenia, Janka Kráľa a Petra Michala Bohúňa. Okrem nich tu študovali Martin Kukučín, Martin Rázus, Janko Jesenský, P. O. Hviezdoslav (nad oknom prvého poschodia sa nachádza jeho bronzová busta pripevnená na mramorovej tabuli), Aurel Stodola a mnohé iné slovenské i neslovenské osobnosti. Vo vnútri Lyceálnej knižnice sme si prezreli najväčšiu školskú historickú knižnicu nielen na Slovensku, ale v Strednej Európe.

Navštívili sme aj Nový evanjelický kostol vysvätený v roku 1894. Pri prvom pohľade nevyzerá ako evanjelický kostol. Má prvky byzantské, románske, renesančné, maurské i orientálne. Kežmarčania boli zrejme presvedčení o jeho jedinečnosti, ale podobný kostol bol postavený v roku 1849 v Gumpendorfe vo Viedni.

Opúšťame Hviezdoslavovu ulicu a vraciame sa na Hlavné námestie. Na čísle 24 sme sa pristavili pri Dome rodiny Goldberger-Bethlenfalvy. Práve v tomto dome žil v rokoch 1810-1815 básnik, slavista, etnológ, historik  Pavol Jozef Šafárik. V roku 1880 sa tu narodil Ernest Bethlefalvy, znalec tatranskej prírody. Pričinil sa o založenie Zväzu ochranných poľovníckych spolkov na Slovensku a k založeniu Tatranského národného parku. Pochovaný je na Historickom cintoríne v rodnom Kežmarku. Neprial si, aby mu na hrob nosili vence a kvety, pretože by to bolo na úkor prírody.

V dome č. 36 žil a pracoval Július Demiány a učiteľ jeho detí Pavol Országh Hviezdoslav. Najznámejší básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik, čestný predseda Matice slovenskej počas svojich štúdií býval v dome č. 49 v rokoch 1869-1870. Dnes je tu luxusný hotel, na ktorom má osadenú pamätnú tabuľu.

Evanjelický farár, spisovateľ a politik Martin Rázus žil  v rokoch 1903-1907 v dome na Hlavnom námestí 86. Na lýceu patril prospechom k najlepším študentom. V čase tvrdej maďarizácie odmietol nosiť maďarskú trikolóru a spievať maďarskú hymnu. Maďarónski študenti ho odmietli dať na spoločné tablo a vyhlásili proti nemu bojkot.

Naše putovanie mestom Kežmarok pokračovalo v katolíckom duchu. Ľudovú katolícku školu na Kostolnom námestí navštevovali v rokoch 1815-1818 bratia Ing. Otto Baltazár Petzval a Dr. Ing. Maximilián Petzval. O.B. Petzval je autorom kvalitných stredoškolských a vysokoškolských kníh o matematike a J.M. Petzval, fyzik, matematik, vynálezca sa pokladá za zakladateľa modernej optiky. Tu sme pripevnili aj venček. Vedľa je Bazilika sv. Kríža, ktorú sme navštívili. Pôvodný kostol zažil husitské plienenie, požiar i zemetrasenie. Dnes patrí kostol medzi najväčšie spišské gotické trojloďové kostoly. Ján Pavol II. ho v roku 1998 povýšil titulom Basilica Minor a stal sa prvou nemariánskou bazilikou na Slovensku.

Paulínsky kostol má zaujímavú históriu. V protestantskom Kežmarku si hradné panstvo nárokovalo vyššie dane a to sa nepáčilo obyvateľom. Aby sa vykúpilo z poddanstva rodiny Tökölyovcov požiadali o pôžičku Ostrihomského arcibiskupa. Ako vďaku pri sporoch s Tökölyovcami a za oslobodenie sa od ich nie príliš poctivého panovania, darovalo mesto katolíkom tri domy na Hradnom námestí, ktoré si mohli prestavať na kostol. V roku 1670 prebrali správu kostola paulíni.

Na Starom trhu, ktorý je jednou z najstarších ulíc v Kežmarku sa na čísle 39 stretávali študenti Tajného spolku Mor ho! – Matej Jančo, Ján Uhrík, Miloš Mičík a Ferdinand Čatloš. Študenti vydávali vlastný časopis Púčiky, kde uverejňovali buričské články a vyzývali slovenský národ na odpor proti maďarizácii. Jančo písal aj články do Slovenského hlásnika, ktorý vydávala Slovenská liga. V roku 1912 bolí títo študenti vylúčení nielen z kežmarského gymnázia a obchodnej školy, ale aj zo všetkých uhorských škôl.

Samozrejme neobišli sme dominantu mesta – hrad, v ktorom sídli Múzeum mesta Kežmarok.

Kežmarok ponúka svojim návštevníkom obrovské množstvo kultúrno-historických pamiatok. Všetky sme ani zďaleka nestihli pozrieť. Tak ako my, tu každý nasiakne históriou a bohatstvom vedomostí. Náš čas sme venovali zmysluplnej činnosti a mierne unavení po takmer celodennej chôdzi v letnom príjemnom počasí, sme sa už tešili domov.

Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej v Košiciach

foto: Ľubica Forgáčová

Ľudová katolícka škola

Evanjelické lýceum, busta P.O. Hviezdoslav, pamätná tabuľa Kuzmany

 

 

2022-06-27T14:59:18+00:0027 júna 2022 |Košický kraj|
X