Podujatie venované pripomienke 100.výročia nedožitých narodenín Anny Bašistovej r. Cvekovej
V kultúrnom svete od nepamäti býva dobrým zvykom, že jubileá osobností sa pripomínajú pre ich uctenie i sprítomnenie. Je to aj čas bilancovania, hodnotenia a vytýčenie nových zámerov do budúcnosti. Takým bolo aj podujatie „Príbeh ženy bojovníčky“, venované pripomienke 100.výročia nedožitých narodenín Anny Bašistovej r. Cvekovej, rodáčky a dlhoročnej občianky Košíc, členky Frontového divadla počas SNP, herečky prešovskej a inšpicientky košickej divadelnej scény, členky Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, členky Matice slovenskej. Podujatie sa konalo v stredu 13.septembra 2023 pod záštitou Anny Súkeníkovej, starostky Mestskej časti Košice Juh. Významnými spoluorganizátormi boli Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Košice – Juh a Záujmový odbor regionalistiky Matice slovenskej. Vo vyzdobenej Obradnej sieni MČ Košice Juh sa podujatie začalo Hymnou Slovenskej republiky. Moderátor privítal bývalého riaditeľa Štátneho divadla Košice Štefana Fejka. Početne boli zastúpení členovia Slovenského zväzu Protifašistických bojovníkov. Viedli ich Ján Dianiška, člen Ústrednej rady SZPB a predseda Oblastného výboru Košice a Dušan Rybanský, predseda ZO SZPB Košice Juh a podpredsedu Oblastného výboru Košice. Pozvanie prijal Michal Potoma, riaditeľ Obchodnej akadémie Polárna, s ktorou majú odbojári výbornú spoluprácu. Prítomní boli členovia Záujmového odboru regionalistiky Matice slovenskej. Medzi nimi aj syn Anny Bašistovej, Jozef Miloslav Bašista.
Po uvedení profilu Anny Bašistovej Cvekovej, s príhovormi vystúpili zástupcovia SZPB Ján Dianiška a Dušan Rybanský. Predseda D. Rybanský pripravil na podujatie aj dve nástenky (odbojársku a matičnú) z bohatých archívnych materiálov. Program podujatia, viacerými vstupmi, obohatila spevácka skupina Matičiarky pod vedením Márie Tomášovej. Zaspievali vojenské, národné i východniarske pesničky. Prítomní s obdivom sledovali aj vystúpenie Jozefa Miloslava Bašistu v krojovej košeli. Ten najprv predstavil fujaru, ktorú vyrobil majster Kubinec z Utekáča a v ŠD Košice ju v roku 1970, pre neho, svojho syna, kúpila jeho mama Anna Bašistová. Prakticky na ňu minula jeden svoj plat. Popri hre na fujare J. M. Bašista zanôtil dve pesničky „Ej, svietila zornička …“ a „Mati moja, mati, môj korienčok zlatý …“. Následne, pri hre na gitare zaspieval svoju vlastnú pieseň „Ja ľúbim Slovensko …“.
Mnohé historické udalosti pomaly upadajú do zabudnutia. Ich súčasťou boli skvelé osobností. Mnohé už nie sú medzi nami. O to dôležitejšie je si pripomínať ich životné osudy. Nasledovalo vzhliadnutie komentovaného video – medailónu Anny Bašistovej r. Cvekovej i krátka sekvencia z filmového dokumentu o Frontovom divadle počas SNP.
Po záverečnej hymnickej piesni „Kto za pravdu horí …“ poďakoval moderátor hostiteľkám podujatia, starostke MČ Juh Anne Súkenníkovej a vedúcej oddelenia kultúry Adriane Krausovej. Podujatie organizačne zabezpečovali aj členovia SZPB. Poďakovanie patrí najmä D. Rybanskému a členkám tejto organizácie Csákovej a M. Tomášovej, ktorí pripravili bohaté občerstvenie. Jozef Miloslav Bašista priniesol niečo z vlastných tekutých zásob. Napriek problémom s dopravou (uzáver ciest kvôli prológu cyklistických pretekov Okolo Slovenska) sa podujatia zúčastnila vyše tridsiatka prítomných. Verme, že sa naplnia niektoré významné zámery, ktoré počas podujatie zazneli.
Pripomeňme si túto osobnosť.
Anna Bašistová, r. Cveková (07.09.1923-12.01.2011)
Narodila sa v Košiciach, ale do 18-stich rokov žila v Michalovciach. Tam sa jej podarilo vychodiť meštianku. Vďaka učiteľke z ľudovej školy, ktorá si všimla jej zanietenie a talent, stihla sa venovať spevu, tancu, baletu, cirkusantským kúskom a divadlu. Veľmi ho milovala, veľmi túžila stať sa herečkou. Prianie sa jej splnilo, začala účinkovať v ochotníckom súbore. Jej prvým úspechom bolo baletné predstavenie Cínový vojačik. Ochotnícke divadelné scény existovali v tom čase takmer v každej dedine, takže možnosti boli. Na jednej divadelnej súťaži si Anku Cvekovú všimol Anton Prídavok, riaditeľ prešovského rozhlasu a spoluzakladateľ divadla v Prešove. Navrhol, nech si podá prihlášku do Slovenského divadla v Prešove. Už v sezóne 1943/1944 sa stala riadnou členkou prešovského divadla. Medzitým prišli divadelné prázdniny a august 1944. Rodená Košičanka a mladá herečka Slovenského divadla v Prešove sa rozhodla pre radikálny krok a odišla s partiou hercov na povstalecké územie. Čoskoro, po jej 21. narodeninách, ju prijali do „Frontového divadla“. Stala sa súčasťou kolektívu a jeho „prvou dámou“, tvorili ho také neskoršie osobnosti slovenskej kultúry ako Andrej Bagár, či František Zvarík. Dostali vojenské rovnošaty. Účinkovali po poľných lazaretoch na improvizovaných javiskách, ba aj na korbe nákladného auta a povzbudzovali bojovú morálku povstalcov. Hanka, ako Annu Cvekovú volali, popri prednese východoslovenských ľudových piesní účinkovala v skečoch. Tento súbor vystúpil po prvý krát 15.9.1944 v Harmanci, nasledovali vystúpenia v Brezne, Zvolene, Podbrezovej, Detve, Vígľaši, Telgárte, Španej Doline, Očovej, Tajove, Donovaloch, Červenej Skale, Tisovci, Klenovci, Hnúšti, Heľpe, Dubovej a inde. Poslednou zastávkou boli Staré Hory, tam, v krčme, odohrali 26.10.1944 posledné vystúpenie. Anka Cveková pri návrate domov prišla o kabát, vojenské čižmy jej do krvi zodrali nohy a dostala sa i do nemeckého zajatia. Mala však aj trošku šťastia. Nezastrelili ju, urobili z nej pomocnicu pri nemeckom kuchárovi. Ten jej pomohol k úteku a tak, koncom roka 1944 sa jej podarilo vrátiť do Prešova. Vydala sa za absolventa Učiteľskej akadémie v Prešove a mala s ním troch synov. Dlhé roky pôsobila v prešovskom divadle. Po návrate do rodných Košíc (dlhé roky napokon bývala na ulici, ktorá sa neskôr stála súčasťou Mestskej časti Košice Juh) pôsobila najmä ako inšpicientka a herečka Štátneho divadla v Košiciach. Hrala aj vo filme „Inšpekcia“ (1972), či v televíznych komédiách v šarištine Dzeň derešovi, Dzeň kolačovi, ktoré natočili v štúdiu STV Košice. Ako členka SZPB a priama účastníčka SNP, chodila na besedy, zväčša so školskou mládežou, vysvetľovať medzinárodne uznávaný odkaz Povstania pre mladšie generácie. Bola účastníčkou osláv a držiteľkou pamätných medailí všetkých okrúhlych výročí SNP, bronzovej, striebornej i zlatej medaily M. R. Štefánika až po medailu od ministra obrany SR z 19. januára 2010 „Za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti“. Jej členskú i funkcionársku činorodosť a spoľahlivosť ocenili aj Matica slovenská, Slovenský zväz žien a ďalšie spoločenské organizácie, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, Štátne divadlo v Košiciach. Pani Anka bola vášnivou hubárkou, jej obľúbeným miestom boli važecké lúky. Spod jej šikovných rúk však vychádzali aj rôzne háčkované a štrikované výtvory najmä pre milovaných synov, ale aj umelecké gobelíny. Členkou MO MS Košice sa Anna Cveková – Bašistová stala v roku 1990. Ako matičiarka rada chodila na matičné podujatia, najmä na Vatru zvrchovanosti na Kojšovskej holi. Rada si tam zaspievala zemplínske, šarišské, ale i „partizánske“ pesničky. Ako jedna z najstarších účastníčok sa v marci 2008 zúčastnila matičného zájazdu venovanému Malej vlasťbrániacej vojne po južnom a strednom Zemplíne.
Anna Cveková – Bašistová zomrela v Košiciach 12.januára 2011. Do rodinného hrobu rodiny Bašistovej, na hlavnom verejnom cintoríne v Košiciach, vložili urnu s popolom tejto matičiarky – ženy bojovníčky.
Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
