Privítali slovenského kráľa


//Privítali slovenského kráľa

Jozef Justh st. právnickú prax využil pre slovenský národ

Tajný život slovenského kráľa. „V roku 1832 sa stalo v uhorskom sneme niečo nevídané. Poslanec František Justh z Necpál navrhol, aby sa rokovacím jazykom stala slovenčina…. Necpalčan si tak vyslúžil prezývku slovenský kráľ… O desať rokov sa v tom istom sneme a v tej istej Bratislave, ale inému Necpalčanovi a inému Justhovi prihodilo niečo podobné. Začínajúci politik Jozef Justh sa ohradil voči tvrdeniu, že slovenského národa niet, výkrikom: „Slovenský národ je a ja sa zaň každý deň modlím po slovensky Otčenáš!“…Justh sa prezývky slovenský kráľ už nezbavil…“ Úryvok približuje niekoľko riadkov z publikácie, ktorá bola uvedená do života v historických priestoroch Notariátu v Necpaloch v Turci.

Matičiari, občania z Necpál a celkovo z  Turca, priaznivci slovenskej národnej kultúry a histórie na podujatí privítali publikáciu Tajný život slovenského kráľa, ktorá bola predstavená verejnosti. Myšlienka na šírenie národných osobností z Turca odznela pred takmer dvomi rokmi, keď Turiec, Necpaly a ich miestny odbor navštívili matičiari z južného Slovenska, z Rimavskej Soboty a okolia. Videli viaceré pamiatky v tejto dolnoturčianskej obci, keďže okrem iného z nej pochádza rod Franklinovcov, Justhovcov, či Mária Hrúzová, matka Alexandra Petroviča, ktorý je v maďarčine známy aj ako Sándor Petőfi, vypočuli si o nich viaceré informácie. Vtedy ich sprevádzal regionálny historik Robert Škula a od neho sa dozvedeli zaujímavosti aj o dejinách a osobnostiach Necpál, Turca, širšieho okolia a Slovenska. Veľa podnetných zaujímavosti na to, aby rimavskosobotskí matičiari, medzi ktorými nechýbal ani člen výboru ich MO MS  Ivan Hazucha, v súčasnosti poslanec slovenského parlamentu, navrhli, nech o tom vyjde aj nejaká publikácia.

Niekedy v uplynulom roku na rokovaní Oblastnej rady MS Turiec prvý podpredseda MS Marek Hanuska, riaditeľ Členského ústredia MS Martin Hajník, spomenuli možnosť, aby matičiari vydávali publikácie v matičnom vydavateľstve a tlačili v Neografii, a. s. a s ich podporou. Myšlienky sa „chytila“ predsedníčka MO MS Necpaly Janka Bartková, ktorá v rámci miestnej a regionálnej kultúry podala projekt, na čo Robert Škula spracoval text a pripravil obrazovú časť. MO MS oslovil novú riaditeľku Vydavateľstva MS Ingrid Majeríkovú. Napokon vedúci redaktor matičného vydavateľstva Igor Sokolík a pracovníčka Členského ústredia MS Evka Rišiaňová „dotiahli pár detailov a publikácia bola na svete“, ako na jej predstavení povedal matičný tajomník Viliam Komora.

Autor Robert Škula pri predstavení publikácie spomenul históriu Justhovcov, turčiansku aj slovenskú históriu a to tak z národného turčianskeho, ako aj z celonárodného pohľadu Slovenska a Slovákov, najmä z hľadiska obrany jazyka a presadzovania národných myšlienok. Povedal, že slovenský kráľ Jozef Justh st. presadzoval všetkým konaním to, čo aj vybavoval pre slovenský národ a Slovensko. Využil právnickú a politickú prax v zákulisí a tajne presadzoval slovenčinu, takto všestranne bojoval za slovenský národ. Tajne preto, lebo ináč by mu hrozilo nebezpečenstvo od vtedajšej vládnej moci Uhorska. Aj v Memorande slovenského národa v roku 1861 čnie právnický rukopis Jozefa Justha st., bol jeho najaktívnejším rečníkom. Uhorské úrady ho označili za „pôrodnú babicu Matice slovenskej“, ktorej bol zakladajúcim členom, aj keď tajne, tiež ju finančne podporil, taktiež neoficiálne. Stál pri zrode prvého čisto slovenského finančného ústavu Svätomartinskej sporiteľne v roku 1868 či Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v Turčianskom Svätom Martine v roku 1869. Počas slovenskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849 sa podieľal na záchrane desiatok Slovákov, okrem toho bol priateľom Hurbana, Štúra i Hodžu. Jeho manželka Paulína, rodená Révayová nikdy nevedela po maďarsky, v ich dome sa hovorilo výlučne po slovensky, a ich deti vychovávali slovenskí národovci Pavol Mudroň a Ľudovít Grossman, uvádza autor aj v publikácii. Jozef Justh sa narodil 12. mája 1809 v Necpaloch, do večnosti odišiel 5. decembra 1875 v Pešti, pochovali ho v rodisku v rodinnej hrobke.

Počas uvedenia publikácie sa predsedníčka MO MS Necpaly Janka Bartková poďakovala za napísanie a zostavenie publikácie autorovi Robertovi Škulovi. Starostovi obce Necpaly Petrovi Majkovi vyjadrila vďaku za podporu ich MO MS a osobitne poďakovala ústrediu Matice slovenskej za podporu a to tak finančnú, ako aj osobnú starostlivosť, spoluprácu a návštevy ich MO MS.

Starosta obce Necpaly Peter Majko bol veľmi dojatý, čo nielen povedal, ale to ani neskrýval, vyjadril nadšenie z podujatia, príhovorov a z vydanej publikácie, ktorá sa mu viac než nad mieru páčila. Vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí prispeli k vydaniu a uvedeniu publikácie do života, ale aj k podujatiu a jeho účastníkom. Osobitne sa poďakoval za činnosť MO MS, ako aj celej Matici slovenskej.

Na promócii publikácie Tajný život slovenského kráľa jeden z aktérov jej vydania Viliam Komora,  tajomník MS pre národnostné menšiny, vyslovil poďakovanie najmä predsedovi MS  Mariánovi Gešperovi za to, že podporuje takéto zmysluplné národné aktivity a uchovávanie slovenskej národnej, aj duchovnej kultúry. Vydanie bolo možné len vďaka podpore z prostriedkov miestnej a regionálnej kultúry Matice slovenskej. Poďakoval autorovi Robertovi Škulovi za odbornosť textu, ako aj osobnú angažovanosť a nezištnosť, predsedníčke Miestneho odboru Matice slovenskej Necpaly Janke Bartkovej za všetky aktivity a jej čas pri vedení odboru. Starostovi obce Necpaly Petrovi Majkovi poďakoval za všestrannú podporu matičného života a matičných aktivít a to nielen v obci, ale aj v širokom okolí, ako aj za možnosť zapájania MS do života v obci v oblasti kultúry a do spoločenského života. Poďakoval najmä Matici slovenskej za podporu, ako aj všetkým vyššie uvedeným, ktorí pomohli pri vydaní, ale aj uvedení publikácie do života práve v Notariáte Necpaly. Taktiež spomenul viaceré neznáme fakty o rodičoch súčasnej majiteľky týchto priestorov Lucky Moricovej. Jej otecko Vladimír Hanzlík je už vyše dvanásť rokov členom Vlastivedného odboru MS. Jeho manželka, Luckina mamička Alžbeta Hanzlíková bola zakladateľkou vysokoškolského vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo na Slovensku, okrem toho veľmi milá, ústretová a láskavá osoba.

Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch Notariátu v Necpaloch. Pôvodne v týchto priestoroch pôsobil na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia notár Štefan Reindl, ktorý sa narodil 20. augusta 1867 v Spišskom Podhradí a zomrel v Necpaloch 12. februára 1908. Po zložení notárskej skúšky pôsobil práve v Necpaloch v Turci. Na konci devätnásteho storočia v roku 1892 vydal v Ružomberku prvú slovenskú zbierku vianočných piesní, po celý život bol aktívny ako hudobný pedagóg, taktiež zberateľ ľudových piesní. Tieto priestory pred vyše dvadsiatimi rokmi kúpili, zrekonštruovali, múzejne upravili a exponátmi zariadili práve manželia Hanzlíkovci. Štefan Reindl pritom bol starým otcom Alžbety Hanzlíkovej, čo je viac než náhoda, ktorá neexistuje, povedal V. Komora. Notariát je múzeom starožitných predmetov, vecí, obrazového materiálu a dokumentov, ktoré si môžu po dohode s ich dcérou Luckou Moricovou či predsedníčkou MO MS Jankou Bartkovou prezrieť návštevníci. Pred asi dvomi rokmi matičiari z Rimavskej Soboty a okolia, a medzi nimi aj člen ich výboru a súčasný poslanec NR SR Ivan Hazucha navštívili necpalské kaštiele, pamätníky, kostoly, ďalšie pamätihodnosti a medzi nimi boli aj na tomto mieste Notariátu. Práve oni prišli s myšlienkou na zviditeľnenie si takýchto osobností, ktorí žili a pôsobili v Necpaloch a tiež pamätných miest v obci. Matičiari z Necpál už teraz plánujú, že budú pokračovať vo zviditeľňovaní slovenských národných osobností, ktoré pochádzajú z Necpál, ako aj kultúrnych a historických pamiatok ich obce, či sa k nim viažu.

Matica slovenská, jej Miestny odbor Necpaly, ale i ostatné MO MS a matiční členovia po celom Slovensku, takto uchovávajú, zveľaďujú a šíria slovenskú národnú kultúru a historický odkaz našich predkov pre súčasnosť, ako aj pre ďalšie generácie. A v takýchto aktivitách budú matičiari pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., Foto: Eva Rišiaňová, autor a a. a.

  

 

 

2025-02-28T10:22:57+00:0028 februára 2025 |Žilinský kraj|
X