Slávnostné Služby Božie pri príležitosti 295. výročia narodenia MUDr. Petra Madáča


//Slávnostné Služby Božie pri príležitosti 295. výročia narodenia MUDr. Petra Madáča

Obec Gemerská Poloma je zaujímavá ako rodisko slávnych národovcov, ale i uznávaných odborníkov. Je dobrým zvykom, že tunajší ľudia nezabúdajú na svojich rodákov. Jedným z nich je aj doktor Peter Madáč, ktorému vďačíme za počiatky verejného zdravotníctva.

Preto 3. marca 2024 zorganizovali ECAV na Slovensku CZ Gemerská Poloma, Matica slovenská v spolupráci s Obecným úradom v Gemerskej Polome spomienkovú slávnosť pri príležitosti 295. výročia jeho narodenia v slávnostne vyzdobenom evanjelickom kostole. Pozvanie prijali predsedovia a členovia MO MS v okrese, Lillian Bronďošová, starostka obce Gemerská Poloma a Tatiana Tomková, pracovníčka Domu Matice slovenskej v Rožňave.

Zvesťou Slova Božieho poslúžila Erika Sýkorová, farárka polomského cirkevného zboru, ktorá vydvihla Petra Madáča nielen ako lekára, ale aj silne veriaceho človeka. Poukázala na to, že veda a viera nie sú konkurenti, ale partneri. Dôkazom toho boli aj silné slová Petra Madáča, ktoré vyslovil, keď opúšťal univerzitu vo Wittenbergu: „Po ťažkých, bolestných útrapách a prekážkach a po vytrvalej snahe som zavŕšil štúdium medicíny a teraz mám jedinú túžbu vrátiť sa do svojej milovanej vlasti, do svojho domova. Svoj ďalší osud, svoje životné cesty zverujem do vôle dobrotivého pána Boha, tak ako som činil doteraz. Pevne verím a dúfam, že on bude mojím spoľahlivým životným kormidelníkom.

Jeho život a neoceniteľný prínos pre náš národ vyzdvihla v príhovore členka výboru MO MS Vladimíra Spišiaková. O jeho pôvode sa nám zachovalo vierohodné svedectvo v podobe vlastného životopisu, ktorý bol podľa vtedajších zvyklostí súčasťou dizertačnej práce uverejnenej v roku 1770 vo Wittenbergu. Zo životopisu sa dozvedáme o jeho rodine, rodinnom zázemí a o štúdiách, ktoré predchádzali samotnému ukončeniu medicíny. I napriek tomu, že sa nestal evanjelickým farárom, ako si to prial jeho otec, nestratil svoju vieru. Študoval na gymnáziu v Levoči, Kežmarku, Debrecíne,  Wroclavy, teólogiu v Halle a medicínu vo Wittenbergu, kde  dňa 24.8.1770 po 16 rokoch štúdia v cudzine bol ako 41-ročný slávnostne promovaný na tamojšej univerzite. Po ukončení štúdia sa vracia do Polomy a začína vykonávať lekársku prax. Pôsobil v Štítniku a v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde sa v plnej miere ujíma úlohy vedúceho lekára zodpovedného predovšetkým za zábranu  šírenie nákazy na ľuďoch a zvieratách. V roku 1776 ho lekárska komora vymenovala za hlavného stoličného lekára Malohontu so sídlom v Rimavskej Sobote.

Peter Madáč  sa ako lekár venoval odbornému vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov, najmä pôrodných báb, organizovanému šíreniu zdravotníckej výchovy medzi ľuďmi, propagácii osobnej, pracovnej a bytovej hygieny, starostlivosti o svoje zdravie, ochrane pred šíriacimi sa infekčnými chorobami, rekvalifikáciou pôrodných báb na pôrodné asistentky, očkovanie proti kiahňam.

Ako fyzikus mal povinnosť vedenia boja proti nákazlivým chorobám zvierat. V dobe vypuknutia nebezpečnej nákazy hovädzieho dobytka v roku 1778 v obci Slavošovce bol dostatočne erudovaný odborník aj vo vednom odbore zaoberajúcim sa infekčnými chorobami spôsobovanými parazitmi. Vypracoval hlásenie o výskyte a priebehu nákazy, podrobne popísal jej príznaky a  pre chovateľov vypracoval prvé ochranné opatrenie proti slintačke a krívačke v Uhorsku.

Ako lekár, chirurg a pôrodník vykonával aj všeobecnú prax celých 26 rokov. Až ako 76-ročný sa zriekol úradnej funkcie, ukončil činnosť praktického lekára, chirurga, pôrodníka a požiadal o dôchodok. Zomrel 24. novembra 1805 v Rimavskej Sobote, kde ho s najvyššími cirkevnými poctami pochoval dôstojný pán Samuel Kuzmány.

Bolo len málo takých ľudských fenoménov, akým bol Peter Madáč. Počas 33 ročného nepretržitého štúdia na siedmich základných a stredných školách, dvoch vysokých školách, resp. akadémiách a univerzitách, ovládal sedem jazykov, získal dva vysokoškolské diplomy a to ako lekár – fyzikus a ako magister teológie evanjelickej a. v. cirkvi.

MUDr. Peter Madáč sa stal veľkou osobnosťou v dejinách humánneho i veterinárskeho lekárstva a farmácie feudálneho Uhorska, stal sa tvorcom význačnej etapy slovenských dejín.

Po ukončení Služieb Božích sa prítomní presunuli k zdravotnému stredisku.  Za prednesu  hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ v podaní pani farárky organizátori položili vence  k pamätnej tabuli slávneho rodáka.

Spomienka pokračovala na obecnom úrade, kde starostka obce Lillian Bronďošová ukázala prítomným vzácne obrazy, portréty Dr. Madáča a jeho manželky, ktoré našej obci venoval priamy potomok Bálint Basilides z Maďarska. Iniciátorom tohto krásneho gesta bol Oliver Andráši. Jedinou podmienkou pána Basilidesa bolo, aby tieto obrazy neboli nikdy rozdelené. Starostka obce oboznámila prítomných aj s projektom na obnovenie hrobu Dr. Madáča, ktoré by malo prebiehať formou zbierok a za spolupráce s mestom Rimavská Sobota.  Slávnostná spomienka bola ukončená zápisom prítomných do obecnej kroniky.

Mária Antalová, predsedníčka MO MS Gemerská Poloma

 

 

Fotogaléria DMS

Fotogaléria Alexander Lázár

 

2024-03-06T13:17:34+00:006 marca 2024 |Košický kraj|
X