Spoluzakladateľka Živeny a významná ochotnícka herečka


//Spoluzakladateľka Živeny a významná ochotnícka herečka

MS si pripomenula Etelku Bohúňovú

Matica slovenská si pripomenula 150. výročie narodenia a šesťdesiate ôsme výročie úmrtia významnej slovenskej ochotníckej herečky, kultúrnej pracovníčky, spoluzakladateľky Živeny a organizátorky osvety. Matičná delegácia pod vedením podpredsedov Mareka Hanusku a Mareka Nemca, tajomníkov Petra Schvantnera a Viliama Komoru, riaditeľa Členského ústredia MS Martina Hajníka, položila veniec k hrobu Etely Bohúňovej.

Etelka Bohúňová, rodená Cablková sa narodila 12. februára 1874 v obci Orosláň, južne od Komárna (Oroszlány v dnešnom Maďarsku). Na večnosť odišla 18. apríla 1956 v Ružomberku, keďže si želala, aby ju pochovali do matkinho hrobu v Martine, preto dnes leží na dnešnom Národnom cintoríne.

Tajomník MS Viliam Komora priblížil život a dielo Etelky Bohúňovej. Celá jej rodina bola vypudená zo slovenskej obce Orosláň, odkiaľ otca notára Štefana Cablka vyhnali pre národnostné zmýšľanie. Odtiaľ sa presťahovali do Turčianskeho Svätého Martina, kde sa Etelka zapojila do kultúrneho, spoločenského a národného života. Nadaná slovenská ochotnícka herečka na konci devätnásteho storočia v rokoch 1888 až 1901 vytvorila v Slovenskom spevokole takmer päťdesiat postáv. Na konci devätnásteho storočia sa stala spoluzakladateľkou spolku Živena. Po návrate Ambra Pietra zo súdneho procesu v Budapešti, kde bol odsúdený za politické články v Národných novinách, bola jednou zo súdených slovenských vlastencov za jeho demonštratívne privítanie. Rodina sa v roku 1903 presťahovala do Spojených štátov Amerických, kde sa Etelka zapojila do krajanského života Slovákov. Zapájala sa do viacerých aktivít, okrem iného učila ženy slovenských baníkov šiť, vychovávať deti a opatrovať, pomáhala tlmočiť na úradoch a u lekárov. Taktiež tam založila odbor Slovenskej ligy a slovenský spevokol, napomáhala s organizáciou ochotníckeho divadla, u krajanov posilňovala slovenské národné vedomie, taktiež učila národné tance. V Slovenskej lige pomáhala aj pri ďalších aktivitách, napomáhala pri výučbe slovenčiny, bola aktívna pri organizácii pomoci novým slovenským prisťahovalcom do Ameriky. Z dôvodu vydaja do Ružomberka, kde si zobrala obchodníka Jána Bohúňa, sa vrátila do slovenskej vlasti.

Matica slovenská si v tomto roku pripomína slovenské ženy, ktoré boli aktívne v národnom hnutí nášho národa a súčasného štátu. Vzdáva tak úctu našim predkom a osobám, ktoré uchovali slovenský kultúrny duchovný a národný život pre dnešnú generáciu a Slovenskú republiku.

Viliam Komora, Foto: Evka Rišiaňová

 

2024-04-17T14:57:27+00:0017 apríla 2024 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X