Spomienkové podujatie – 75. výročie presídlenia a výmeny obyvateľstva


//Spomienkové podujatie – 75. výročie presídlenia a výmeny obyvateľstva

Spolok priateľov slovenskej kultúry v Kolárove s podporou Samosprávy mesta Kolárova a Nitrianskeho samosprávneho kraja, Mestské kultúrne stredisko a Evanjelický cirkevný zbor v Kolárove usporiadali v dňoch 18. a 19. júna 2022 spomienkové podujatie pri príležitosti 75. výročia presídlenia a výmeny obyvateľstva. Prvým aktom slávnosti bolo odhalenie pamätnej tabule pri strome presídlenia v parku pred Mestským úradom v Kolárove a tu predniesla Katarína Szabóová báseň Jána Kostru Moja rodná a odzneli piesne, ktoré zaspievali Denisa Keszeliová a Sofia Csenteová, žiačky Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kolárove. Duchovným slovom prítomných pozdravila farárka evanjelickej cirkvi  a. v. Mária Popičová. Hlavný príhovor predniesol predseda Spolku priateľov slovenskej kultúry v Kolárove Ondrej Litvai a primátor mesta Kolárova Árpád Horváth. Obaja vo svojich príhovoroch upriamili pozornosť na historické súvislosti našich dejín, na prepojenia slovenskej a maďarskej časti obyvateľstva v daných regiónoch, zároveň tiež na otázky presídľovania. Už v decembri 1945 sa začali rokovania o výmene obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom a dohoda o povojnovej obojstrannej migrácie obyvateľstva bola podpísaná vo februári 1946. Do konca roku 1948 sa v rámci tejto dohody vysťahovalo 89 660 Maďarov zo Slovenska a približne 72 000 Slovákov z Maďarska.  Dohoda aj samotná výmena boli vnímané kontroverzne a to najmä pre rôzne podmienky v oboch zmluvných krajinách. Neboli často dané rovnaké podmienky pre obe strany a často boli popretŕhané rodinné prepojenia, často časti rodín zostali vo svojej pôvodnej vlasti, a tým stratili spoločné korene. Avšak medzi členmi týchto spoločenstiev sa po rokoch obnovili priateľské vzťahy a na ich základoch sa vytvorili úzke kontakty, čoho príkladom je tiež táto slávnosť. Mesto Kolárovo a Spolok priateľov slovenskej kultúry v Kolárove má družobné styky s maďarským mestom Poľný Berinčok (Mezőberény), odkiaľ sa v rámci tejto výmeny obyvateľstva mnohí dostali práve do Kolárova, kde si našli svoj nový domov. Tieto dve mestá Kolárovo a Poľný Berinčok (Mezőberény) často organizujú spoločné podujatia. I tento rok na slávnosť do Kolárova prišli viacerí hostia z Maďarska, predstavitelia Slovákov v Poľnom Berinčoku (Mezőberény). Medzi prítomnými bola Julianna Borgulová,  predsedníčka Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku (Mezőberény ), Ján Cservenák, predseda slovenskej národnostnej samosprávy v Poľnom Berinčoku, István Siklósi, primátor mesta Poľný Berinčok.

Po úvodnom otvorení slávnosti sa prítomní premiestnili do sály Mestského kultúrneho strediska, kde sa konala veľkolepá akadémia. Na úvod odzneli pozdravné príhovory primátora Kolárova Árpáda Horvátha a Poľného Berinčoku Istvána Siklósiho. Nasledoval kultúrny program , ktorý moderovala Hilda Szépeová. V rámci neho odznela báseň Táto krajina, ktorú predniesol Mikuláš Kováč. Spevácky zbor Kolárova Harmónia pod vedením Žofie Nagyovej venoval do kultúrneho programu kyticu krásnych ľudových piesní. Na záver kultúrneho programu vystúpil so svojim širokým repertoárom dychový orchester Nitra zo Základnej umeleckej školy Josefa Rosinského v Nitre pod vedením Lukáša Považana. Viaceré piesne s nimi zaspievala Dominika Bezáková.

Prítomných tiež pozdravili hostia z Poľného Berinčoku a tiež z Martina. Autorka príspevku predniesla pozdrav v mene Matice slovenskej z Martina ako členka Vlastivedného odboru, jednak ako dlhoročná pracovníčka tejto najstaršej kultúrnej ustanovizne. Tiež zdôraznila význam takýchto stretnutí, čím sa utužujú vzťahy medzi našimi národmi. Zároveň odovzdala Spolku priateľov slovenskej kultúry v Kolárove dary z Matice slovenskej – viaceré čísla Slovenských národných novín, Slovenské pohľady, Kultúru slova, Slovanský obzor a iné publikácie Matice slovenskej, čomu sa členovia spolku potešili a sa s nimi podelia s Organizáciou Slovákov v Poľnom Berinčoku.

Po ukončení slávnostnej časti osláv sa zúčastnení premiestnili do rotundy Mestského kultúrneho strediska, kde sa v skupinkách bližšie spoznávali, resp. obnovovali svoje staré priateľstvá, venovali sa spomienkam na svojich predkov a tešili sa zo spoločne strávených chvíľ.

V nedeľu slávnosť pokračovala položením venca na cintoríne v Kolárove pri náhrobnej tabuli, ktorý je umiestnený ako spomienka na pochovaných presídlencov v bývalom evanjelickom cintoríne. Na spomienkovej tabuli je vyrytý citát Francisa Bacona: Umrieť je práve také prirodzené, ako sa narodiť, iba je to dokonca i rovnako bolestné.

PhDr. Klára Komorová, PhD.

Foto: autorka

  

2022-06-29T13:01:39+00:0029 júna 2022 |Nitriansky kraj|
X