Nedožité 90. výročie narodenia profesora Imricha Sedláka
LITERÁRNY VEDEC, PEDAGÓG A MÚZEJNÍK S MATIČNÝM SRDCOM
Autor: doc. Pavol Parenička, Slovenský literárny ústav MS
Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., jednoznačne patril medzi najznámejšie, najvýznamnejšie a najzaslúžilejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho, univerzitného i matičného dejstvovania na Slovensku od začiatku 60. rokov minulého storočia až do svojej smrti v októbri 2016. Ako organizátor, vedeckopedagogický, výskumný i dokumentačný pracovník sa predovšetkým sústreďoval na slovakistickú literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-múzejnícku činnosť. Už spočiatku sa celoživotne programovo zameral predovšetkým na rodný východoslovenský región, pričom sa usiloval poukázať na jeho skutočný, dovtedy temer opomínaný zástoj v integračnom procese slovenského etnika od obdobia začiatkov národného obrodenia na konci 18. storočia a bernolákovcov, cez štúrovcov a národniarov v 19. storočí, až po medzivojnovú i povojnovú intelektuálsku a literárnu generáciu prakticky do druhej polovice 20. storočia. Nemožno zabúdať ani na Sedlákove bohaté vedecko-pedagogické aktivity, zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a osudovou láskou pre I. Sedláka sa však stalo jeho pôsobenie v Matici slovenskej (ďalej MS), kde naplno synergicky rozvinul a integroval všetky svoje činnosti ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce jej inštitucionálnej zložky, aj ako zaslúžilý funkcionár a všestranný činovník matičnej členského a spolkového hnutia. V súvislosti s nedožitým 90. výročím narodenia tejto výnimočnej osobnosti štruktúrovane rekapitulujeme jej životné osudy a bohaté dielo.
ŽIVOTNÉ OSUDY
Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove. Pochádzal z robotnícko-roľníckej rodiny. Po tragickej smrti matky Heleny Sedlákovej, rod. Tomášovej (zahynula na sklonku druhej svetovej vojny 19. decembra 1944 počas leteckého náletu na Prešov) sa o jeho výchovu staral matkin brat, jej dvojča Andrej Tomáš. Ľudovú školu I. Sedlák navštevoval r. 1939 až 1945 v rodisku, r. 1945 až 1953 absolvoval 1. štátne gymnázium v Prešove, kde r. 1953 až 1957 študoval odbor slovenský jazyk a literatúra na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej. Po jej skončení pôsobil r. 1957 až 1959 ako profesor slovenčiny na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove, potom externe, neskôr r. 1961 až 1971 interne na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Vysokej školy pedagogickej, resp. Univerzity P. J. Šafárika, kde r. 1968 až 1970 vykonával aj funkciu prodekana. R. 1964 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt v Maďarsku. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal r. 1966 a titul doktor filozofie (PhDr.) r. 1967 v odbore slovenčina na Vysokej škole pedagogickej v Prešove, r. 1968 sa tu habilitoval na docenta slovenskej literatúry prácou o bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku. Sedlákove životné osudy narušil a osudovo ovplyvnil 21. august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa z dočasnej záležitosti stala na vyše dve desaťročia krutou realitou. Táto nepriaznivá situácia a nová totalita zásadne v procese husákovskej normalizácie a konsolidácie perzekvovala najmä demokraticky orientovaných intelektuálov, bývalých stúpencov obrodného procesu a predstaviteľov pražskej jari, principiálne nesúhlasiacich s týmito poaugustovými pomermi, ku ktorým patril aj I. Sedlák. Preto ho komunistická moc z politických dôvodov prenasledovala profesijne, zakázala mu publikovanie prác, diskvalifikovala ho občiansky i súdne postihla podmienečným trestom. Preňho to, okrem iného, znamenalo r. 1971 nútený odchod z prešovskej fakulty a z matičného spolkového hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove. Po rozličných peripetiách a za pomoci Vladimíra Mináča napokon r. 1976 zakotvil v MS v Martine, ktorej ostal verný prakticky do posledných dní svojho plodného života. R. 1994 ho prezident Slovenskej republiky M. Kováč vymenoval za univ. prof. v odbore dejiny slovenskej literatúry. Súbežne ako vedúci pracovník MS v Martine pôsobil zároveň r. 1998 až 2005 aj v pozícii vedúceho Katedry slovakistiky na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, zastával i akademickú funkciu jej prodekana. Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i zadosťučinenia I. Sedláka zasvätene do najmenších detailov osvetľuje jeho výnimočná autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote – od spomienok k prameňom (2011). Životná dráha a tvorivé aktivity prof. Imricha Sedláka sa uzavreli vo veku osemdesiattri rokov 2. októbra 2016 v Martine, kde ho pochovali na Národnom cintoríne.
LITERÁRNOHISTORICKÉ AKTIVITY
Imrich Sedlák od mladosti písal články, príspevky a štúdie s rozličnou regionálnou literárnou tematikou, ktoré uverejňoval v novinách a časopisecky, pričom knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). Aj v ďalšom literárnovednom bádaní sa ťažiskovo a systematicky orientoval na výskum problematiky východoslovenského regiónu a jeho významných osobností. Literárny a biografický aspekt prevládal v portrétnych publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), v ktorých popri životopisnom zábere a analýze diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál o týchto osobnostiach. Syntetický charakter mala základná vedecká publikácia I. Sedláka Strieborný vek 1 – 2 (1970) o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia, klasicizmu a romantizmu, opätovne bohato doložená súbormi dokumentov. K problematike bernolákovského a štúrovského hnutia vo východoslovenskom priestore sa I. Sedlák nanovo vrátil v syntéze nazvanej V letokruhoch národa (1997), na ktorú kontinuálne nadviazala kniha V čierťažiach búrok (2001) o národno-integračných procesoch r. 1848 až 1918, pričom osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska r. 1918 až 1938 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008). Napokon táto rozsahom monumentálna voľná trilógia (871 strán) vyšla pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012). Ako zostavovateľ a spoluautor sa I. Sedlák agilne podieľal na tvorbe viacerých kolektívnych diel a zborníkov: K slovenskému národnému vývinu na východnom Slovensku (1970), Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (oba 1989), Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997), Slováci v revolúcii 1848 – 1849 (2000), Osobitosť literárnej tvorby Ľuda Ondrejova (2001), Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka (2002), Janko Jesenský a Zora Jesenská v slovenskej literatúre, Jozef Nižnánsky v kontexte medzivojnovej a povojnovej literatúry (oba 2004), Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných a cirkevných dejinách (2007), Anton Bernolák a bernolákovci, prví kodifikátori spisovnej slovenčiny (2008) a iných. Ako editor I. Sedlák pripravil na vydanie beletristické práce: Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby (1982), Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské (1984) a Anton Prídavok: Vrásky času (2007).
V organizačnej činnosti vypracoval I. Sedlák koncepciu Slovenského literárneho ústavu MS, ktorú orientoval na základný a aplikovaný výskum, edičnú činnosť, prezentácie a kultúrno-spoločenské aktivity. V tejto súvislosti medzi jeho najvýznamnejšie vedecké a edičné počiny vôbec patrí vydanie rozsiahlych (1 381 strán) tzv. matičných Dejín slovenskej literatúry 1 – 2 (2009), ktoré pozitívne prijala väčšia časť slovenskej literárnej kritiky (J. Gbúr, A. Halvoník, I. Hochel, P. Mráz, V. Šabík a iní). Na tejto rozsahom rozmernej literárnohistorickej syntéze participoval ako jej iniciátor, zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu vyše desiatky erudovaných tvorcov, pričom MS v Martine túto dvojzväzkovú prácu vydala spoločne s Literárnym informačným centrom v Bratislave.
REGIONALISTA A KULTUROLÓG
Imrich Sedlák ako literárny vedec, kultúrny historik a múzejník, orientujúci sa na východoslovenskú problematiku, výrazne zasiahol i do organizovania vedeckého, výskumného a edičného života na východnom Slovensku. Jedným z jeho hlavných cieľov a nosných úloh v tomto smere bol projekt pravidelného vydávania vedeckého zborníka, ktorý by prezentoval najnovšie poznatky o východoslovenskom kraji v rozličných oblastiach humanitných a spoločenských vied, najmä regionálnej histórie, jazykovedy, literárnych dejín, národopisu a kulturológie. R. 1959 tak z jeho podnetu začali vychádzať Nové obzory, s podtitulom Spoločenskovedný zborník východného Slovenska, okolo ktorého v pozícii zostavovateľa, zodpovedného a výkonného redaktora sústredil erudovaný autorský kolektív, súčasne nadviazal úzku spoluprácu s vedeckými a kultúrnymi pracoviskami, univerzitami a vysokými školami. Zborník mal vysokú odbornú úroveň a I. Sedlák až do obdobia normalizácie, keď mu túto činnosť zakázali komunistické orgány, zredigoval r. 1959 až 1972 jeho 16. ročníkov (celkovo vyšlo 31 ročníkov). Popri týchto zborníkových aktivitách sa I. Sedlák paralelne zameriaval na produkciu regionálnych monografií východoslovenských miest ako zostavovateľ, hlavný redaktor a vedúci autorských kolektívov. V tejto súvislosti pod jeho vedením vyšli knihy Sabinov a okolie (1962), Prešov a okolie (1964), Dejiny Prešova 1 – 2 (1965) a Bardejovské kúpele (1970). Zborníkmi i monografiami miest prispel I. Sedlák k ešte hlbšiemu a objektívnemu poznaniu dejín východoslovenského regiónu a osvetlil jeho miesto v integračných procesoch slovenského národa.
Popri východnom Slovensku, najmä Šariši a Prešove, sa po presídlení od r. 1976 druhým domovom I. Sedláka stal Turiec, mesto Martin a najmä dedinka Belá, kde v lone predhoria nádhernej veľkofatranskej prírodnej scenérie našiel v zátiší vlastnej chalúpky tvorivý pokoj i potrebné duchovné zázemie pre svoju ďalšiu vedeckú a publikačnú prácu. Tejto lokalite venoval populárno-náučnú publikáciu Storočnica dobrovoľnej požiarnej ochrany v Belej-Duliciach. 1888 – 1988 (s J. Hamzom 1988), ale najmä bol zostavovateľom, vedúcim autorského kolektívu a spoluautorom rozsiahlej (565 strán) monografie obce Belá-Dulice (2006).
VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG
Imrich Sedlák si cieľavedome vybral, hádam, najkrajšie povolanie na svete a úspešne sa zhostil úlohy byť učiteľom, vychovávať, vzdelávať a formovať mládež, na čo mal osobnostne všetky odborné i morálne predpoklady a vlohy. Po stredoškolských začiatkoch hneď od svojho vstupu na akademickú pôdu okrem základných vedecko-pedagogických povinností, prednášal staršiu i novšiu slovenskú literatúru, od národného obrodenia až po začiatky realizmu. Autorsky pripravil študijný materiál pre slovenčinárov Úvahy o literatúre Šariša a Zemplína (1959). Značnú pozornosť venoval organizovaniu a obsahovému zabezpečovaniu študentskej vedeckej a odbornej činnosti, no tiež usporiadaniu a záštite viacerých vedeckých konferencií (Prešovské kolégium v slovenských národných dejinách, K slovenskému národnému vývinu na východnom Slovensku, O medziliterárnych vzťahoch, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry a i.), pričom referáty z nich vyšli v samostatných zborníkoch. Do tohto okruhu patrili aj ním organizované vedecké podujatia a spoločenské akcie v rámci Literárneho Kežmarku a Horovovho Zemplína, adresované mládeži. Do kapitol o minulosti školstva a pedagogiky I. Sedlák prispel zostavením zborníkov Prešovské kolégium v slovenských dejinách (1967) a Kežmarské lýceum (1984). V 90. rokoch 20. stor. v rámci spolupráce MS a Univerzity M. Bela kreoval I. Sedlák na matičnej pôde v Martine bakalárske štúdium v odbore muzeológia a kultúrne dedičstvo. Od r. 1998 začal pôsobiť ako externý, od r. 1999 interný pedagóg a akademický funkcionár, prodekan pre rozvoj a podnikateľskú činnosť na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, kde ukončil svoju vedeckopedagogickú misiu r. 2005.
V MATIČNOM HNUTÍ
Od polovice 60. rokov 20. stor. sa Imrich Sedlák zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pričom jeho ohniskom sa stal Prešov a epicentrom katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Po dôkladných prípravách sa práve v Prešove v atmosfére politického odmäku, demokratizačného a obrodného procesu uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia za úplné obnovenie činností MS, na ktorej sa zúčastnilo jej 5 000 priaznivcov. Práve toto zhromaždenie dalo podnet na aktivizáciu matičného života v celej oblasti východného Slovenska a iniciovalo vznik mnohých miestnych odborov. Medzi nimi ako jeden z prvých bol založený Miestny odbor Matice slovenskej v Prešove, pričom angažovaného I. Sedláka zvolili za jeho predsedu; predsedal aj okresnému i oblastnému výboru matičiarov. Na Valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa I. Sedlák stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy koncom augusta 1968 pôsobil I. Sedlák v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval ilegálne vydávané Národné noviny a zabezpečoval celý chod MS, ktorá vďaka nemu naďalej pracovala na demokratických a reformných princípoch. Za túto činnosť po nástupe normalizácie začali v decembri 1970 I. Sedláka trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu bol v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresným súdom v Martine vymeraný šesťmesačný podmienečný trest a vysoká finančná pokuta.
V decembri 1989 a januári 1990 po rehabilitácii I. Sedlák ako vedecký pracovník MS demokratickej orientácie vystupoval na verejných zhromaždeniach, aktívoch a schôdzkach, kde nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja našej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie. V januári 1990 ho minister kultúry Slovenskej republiky L. Chudík menoval za prvého ponovembrového správcu MS, potom od r. 1992 v inštitucionálnom matičnom organizme zastával ďalšie dôležité funkcie: vedecký tajomník, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a i. Ako vedecký tajomník pripravil scenár výstavy Matica slovenská 1863 – 1968 – 2008 (2008), oživil vzdávanie Zborníka MS (2010) a napokon zostavil i zredigoval antológiu vedeckých prác Slovakistika 1 (2012). I. Sedlák sa po r. 1989 s vervou angažoval aj spolkovom matičnom hnutí, bol dlhoročným predsedom Miestneho odboru MS v Martine a rovnako dlhoročným váženým členom celoslovenského výboru MS.
MÚZEJNÍCKA ČINNOSŤ
Už na strednej škole a potom najmä počas vysokoškolských štúdií v úzkej spolupráci s Vlastivedným múzeum v Prešove sa Imrich Sedlák venoval výskumu a prezentácii kultúrnych a literárnych tradícií východného Slovenska. V oblasti literárneho múzejníctva sa predstavil výstavami Život a dielo Jonáša Záborského a Literárny život na východnom Slovensku, ako aj prípravou stálej expozície a vytvorením Pamätnej izby Jonáša Záborského v Župčanoch. Zostavil jubilejnú publikáciu 60. rokov Šarišského múzea v Bardejove. R. 1971 v období nástupu normalizácie sa nútene z politických dôvodov po odchode z fakulty stal odborným pracovníkom Múzea Slovenskej republiky rád v Prešove, kde sa pod dohľadom pazúrov komunistickej moci mohol venovať iba dokumentačnej činnosti orientovanej na literárne tradície východného Slovenska a prípravu múzea tohto zamerania v Župčanoch, pričom sústredil okolo 3 000 textových dokumentov a asi 300 vecných pamiatok literárnej povahy, pripravil libreto, scenár, sprievodcu a participoval na realizácii múzea v zrenovovanom župčianskom kaštieli (Literárne múzeum J. Záborského). Túto problematiku spracoval v brožúre Expozícia literárnych tradícií na východnom Slovensku v Župčanoch (1976).
Po prechode do MS v Martine od r. 1976 pracoval I. Sedlák na úseku literárneho múzejníctva, kde sa prioritne orientoval na prípravu scenára stálej expozície Slovenského národného literárneho múzea v Martine. Popri tejto ťažiskovej práci poskytoval metodickú pomoc v oblasti literárneho múzejníctva s osobitnou úlohou prípravy Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch, súčasne spolupracoval na vybudovaní expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre. Popri týchto literárno-múzejných činnostiach sa I. Sedlák podieľal aj na realizácii Pamätného domu J. Gregora-Tajovského v Tajove, Múzea P. Horova a jeho rodákov v Bánovciach nad Ondavou, Pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove a viacerých pamätných izieb na Slovensku. Ako erudovaný múzejník pre slovenské literárne i vlastivedné múzeá autorsky pripravoval sprievodcov po ich stálych expozíciách: Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre (1978 a 1983), Literárne múzeum A. S. Puškina. Partizánske – Brodzany (s J. Chovanom-Rehákom, 1978 a 1987), Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského Tajov, Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana Hlboké (oba 1982), Pamätná izba Jonáša Záborského v Záborí (1983), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove (s I. Vaškom, 1986), Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou (1987). V oblasti teoretického výskumu I. Sedlák zostavil a zredigoval 14. ročníkov zborníka Literárno-múzejný letopis (1977 – 1999). Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, od r. 1993 bol jej prvým predsedom, potom funkcionárom, iniciátorom vydávania a r. 1994 až 2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Časopisu i Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
VÝZNAM
Pri pripomienke nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia prof. Imricha Sedláka treba konštatovať, že šesťdesiat rokov sa výrazne angažoval v slovenskom literárnom a národnom živote. Keď sme už pri číslach nemožno nespomenúť, že I. Sedlák je autorom dvadsiatich ôsmich monografií a vyše stovky vedeckých štúdií, že zostavil okolo päťdesiat syntetických prác a zborníkov, že pripravil tridsať múzejných expozícií a výstav, ale aj organizoval rovnaký počet vedeckých konferencií. Tieto kvantitatívne nespochybniteľné ukazovatele v Sedlákovom odzrkadľujú aj mimoriadne kvalitný stupeň synergického efektu, sofistikovane spájajúceho slovakisticky ladené literárnohistorické, múzejné a kulturologické publikačné, organizačné aj vedeckopedagogické aktivity, ktoré sa priestorovo odvíjajú od východoslovenského regiónu až po celé územie Slovenska a vertikálne časovo zachytávajú naše literárne a kultúrne dejiny od konca 18. stor. po prítomnosť. Toto všetko súbežne od r, 1968 prekrýva a zastrešuje Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v dobách dobrých, horších i zlých. A tak v dejinách už čoskoro stošesťdesiatročnej a jedinečnej MS zanechal I. Sedlák výraznú stopu a zaradil sa medzi najvýznamnejšie postavy matičného života, za čo mu treba vzdať hlbokú úctu.
LITERATÚRA A PRAMENE
– Archív Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine (dotazníky, životopisy a iné bio-bibliografické materiály).
– Beňovský, J. a kol.: Výberová personálna bibliografia Imricha Sedláka. Martin: Matica slovenská, 1993, 38 s.
– Imrich Sedlák. Výberová personálna bibliografia. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2002, 40 s.
– Maťovčík, A. – Cabadaj, P. – Parenička, P.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum – Slovenská národná knižnica, 2008, s. 421 – 422.
– Prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., a slovenská národná kultúra (zborník príspevkov z vedeckého sympózia dňa 12. decembra 2002). Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2003, 145 s.
– Winkler, T.: Imrich Sedlák. In: Slovenské národné noviny, 4 (8), 1993, č. 2, s. 4.
