V historickej Výborovni Matice slovenskej sa 14. apríl 2025 konala moderovaná diskusia spojená s prezentáciou knihy resp. prekladu dizertačnej práce Heleny Turcerovej-Devečkovej o Ľudovítovi Štúrovi (Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti), ktorá bola pôvodne obhájená na začiatku 20. storočia na francúzskej univerzite Sorbonne. Podujatia sa zúčastnili predseda Matice slovenskej Marián Gešper, Stanislava Moyšová (prekladateľka diela), historici Peter Podolan, Pavol Parenička, romanista Ladislav Franek a Lukáš Perný, ktorý podujatie moderoval. Dielo vyšlo vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v minulom roku.
Ak nerátame technický preklad z 30. rokov minulého storočia, ide o vôbec prvý oficiálne vydaný preklad tejto práce. Dielo bolo vytvorené v období, keď Slováci nemali svoju štátnosť, v období všeobecnej depresie, teda v období Apponyiho zákonov, v časoch ťažkej maďarizácie, keď sa idea samostatnosti javila ako nedosiahnuteľná chiméra. Samotná Turcerová vnímala Štúrove vízie ako naivné a nerealizovateľné. Nezávislosť bola teda v čase obhajovania dizertácie vzdialená, a to aj napriek tomu, že Slováci už mali vlastný jazyk a literatúru. Všetci prednášajúci sa zhodli na tom, že štúrovská problematika bola zaujímavá v každej epoche, a že dielo Turcerovej-Devečkovej bolo na svoju dobu, keď ešte Slováci nemali štát, mimoriadne priekopnícke.
Preklad pripravila Stanislava Moyšová, členka Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, vysokoškolská pedagogička, francúzštinárka, prekladateľka, ktorá tlmočí pre európske inštitúcie a pôsobí aj na Univerzite Komenského. Jej pracovné jazyky sú francúzština, angličtina a taliančina. Má za sebou už niekoľko knižných prekladov ako napr. Memoáre Františka Tótha, Mýty, na ktorých stojí antisemitizmus, či Bodka za stredovekom. Taktiež sa v rámci vedeckej činnosti kriticky venuje problematike rodovo vyváženého jazyka. Kniha vzbudila záujem aj vďaka jej rozhovoru pre Západoslovenskú televíziu a bude opätovne prezentovaná aj na podujatí, ktoré bude venované 210. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v Bratislave (symbolicky sa bude realizovať 24. apríla, teda v deň, kedy štúrovci vystúpili na Devín a dali si slovanské mená).
Samotná Turcerová-Devečková, podľa autorky predslovu a prekladu Moyšovej, nestrávila väčšinu svojho života na javiskách politiky a akadémie, naopak, skromne učila na malých školách. Vďaka štúdiám na francúzskom lýceu v Moskve sa však táto mladá žena pôvodom z Turca dostala až do česko-slovenskej delegácie na mierovej konferencii vo Versailles, pričom ju odporučil sám T. G. Masaryk. V rámci diskusie tiež zaznelo, že ju možno vnímať aj ako prvú slovenskú tlmočníčku. Historik Pavol Parenička v rámci svojho výstupu zdôraznil širšie súvislosti v rámci bádania štúrovskej problematiky, pripomenul, že štúrovci boli široké a organizované hnutie, dodal, že kým bernolákovci sú viac-menej spracovaní, mnohých štúrovcov nepoznáme. Historik Peter Podolan, ako naslovovzatý odborník na tému národného obrodenia a špeciálne Jána Kollára, zvýraznil vzťah medzi Kollárom a Štúrom, ktorý bol až do sporu pre jazyk vzorom. Po konflikte s Kollárom sa Štúrovci zamerali viac na glorifikovanie Jána Hollého, ktorý im zároveň vyjadril podporu v rámci kodifikácie jazyka. Romanista Ladislav Franek zasadil Turcerovú-Devečkovú do kontextu moderny, pričom sa zameral na inšpiratívny vplyv Slovákov v rámci modernistického hnutia na západe. V rámci diskusie tiež zaznelo, že dielo bližšie analyzuje činnosť spolkov, slovanskú problematiku, problematiku náboženských konfesií, ale aj väzby medzi osobnosťami národného hnutia. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v závere všeobecne ocenil prínos štúrovcov ako najintelektuálnejšej a najorganizovanejšej generácie.
Lukáš Perný