Vyšlo jubilejné štyridsiate číslo vedeckej ročenky Slováci v zahraničí


/, Zahraničie/Vyšlo jubilejné štyridsiate číslo vedeckej ročenky Slováci v zahraničí

Vo Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla po štyridsiaty krát vedecká ročenka Slováci v zahraničí. Za činnosťou zostavovateľov, redakčnej rady a recenzentov sú viac ako štyri desiatky rokov prípravy, redigovania i tlače významného vedeckého zborníka, ktorý po prvý raz vydala Matica slovenská v roku 1971. Úvodné slovo k jubilejnému 40. číslu pripravila jeho zostavovateľka Zuzana Vaňová.

Kapitolu Štúdie otvára príspevok Kristíny Estery Szudovej. Historička podrobne analyzuje dvojmesačný pobyt manželky evanjelického farára v Slovenskom Komlóši, Ľudovíta Jaroslava Hrdličku, Želmíry Boženy Hrdličkovej, počas roku 1922. Tento pobyt sa podarilo zrekonštruovať pomocou korešpondencie Hrdličkovcov uloženej Krajanskom múzu Matice slovenskej v Martine. Lucia Heldáková sa vo svojej štúdii zaoberá vývojom slovenskej menšiny v Maďarsku. Sumarizuje výsledky výskumov zameraných na slovenské školstvo v Maďarsku a úroveň slovenského jazyka medzi krajanmi. Štúdia Márie Ďurkovskej prináša komentované výsledky vlastného výskumu zameraného na hodnotový systém slovenských pedagógov v Maďarsku s orientáciou na materinský jazyk a národnosť. Autor biografickej štúdie, Igor Adam Chalupec, sa venuje životným osudom svojho otca Adama Jana Chalupca, významného krajanského rodáka, spoluzakladateľa a prvého predsedu Ústredného výboru Spoločnosti sociálno-kultúrnej Čechov a Slovákov v Poľsku a prvého, následne dlhoročného (1957 – 1990) šéfredaktora krajanského časopisu Slovákov v Poľsku – Život.

Literárnovednú časť zborníka uvádza príspevok Patrika Šenkára. Upriamuje pozornosť na fenomén ľudových autorov na Dolnej zemi. Zaoberá sa najmä tvorbou Štefana Hudáka (1923 – 2005), so zameraním na interpretáciu básnickej zbierky s názvom Za pluhom (1941). Analyzujú sa aj jeho básne z rukopisnej pozostalosti (z fondu Krajanského múzea Matice slovenskej). Ľubica Hroncová pre zborník pripravila literárnu štúdiu –Zobrazenie veľkomesta v novelistickej tvorbe Daniela Bacháta-Dumného.

Kapitolu Materiály a pramene napĺňajú príspevky Kataríny Mosnákovej Bagľašovej a Jána Jančovica. Mosnáková Bagľašová sa zameriava na súhrn základných životopisných údajov Jána Vedoslava Bysterského, evanjelického farára, pedagóga, národného dejateľa, vedca, prekladateľa, veršovníka a organizátora štúrovského hnutia v juho-banátskej obci Jánošík. Príspevok Jána Jančovica analyzuje osudy národne uvedomelej rodiny Cablkovcov. Venuje sa biografii Pauly Novomeskej Cablkovej a jej pôsobeniu v USA a doma, ale i spomienke na 150. výročie narodenia prenasledovaného bojovníka za národné práva Slovákov Jána Cablka.

Kapitolu Výročia, jubileá a spomienky uvádza príspevok Petra Cabadaja venovaný 160. výročiu drotárskeho majstra Jozefa Holánika-Bakeľa. Ďalej Cabadaj pripomína 115. výročie narodenia a 50. výročie úmrtia Thea Herkeľa Florina, 100. výročie narodenia Gorazda Zvonického, 110. výročie narodenia Jozefa Satina, 90. výročie Jaroslavy Blažkovej, 100. výročie narodenia Juraja (Georga) Grossa a 110. výročie narodenia a 40. výročie úmrtia Eugena Vesnina. Spomienkové príspevky na Adolfa Scherera a Juraja Jakubiska taktiež pripravil Peter Cabadaj.

Recenziu na štrnástu knihu Jána Jančovica – Na chlebovej postati, pre zborník napísala vedecká pracovníčka z Maďarska, Alžbeta Uhrinová. Ročenku uzatvára správa Zuzany Vaňovej o činnosti Krajanského múzea počas roku 2023. Kumuluje v nej informácie o stykoch Matice slovenskej s krajanmi, o vedeckej činnosti KM zameranej na štúdium fenoménu Slovákov v zahraničí a o rozvoji knižnice a archívu KM počas roka 2023.

V recenznom posudku na zborník docent Pavol Parenička uvádza: „Hneď na úvod treba poznamenať, že všetky príspevky uverejnené v zborníku sa tematicky týkajú rozličných aspektov a oblastí krajanských, všeobecných a školských dejín, literárnej histórie, publicistiky a predovšetkým biografií zahraničných Slovákov, najmä s presahom na slovensko-maďarské vzťahy. Zároveň treba dodať, že všetky príspevky uverejnené v prekladanom zborníku majú vysokú odbornú, informačnú i výpovednú hodnotu.“ Ďalší recenzent, historik doktor Durec, dopĺňa: „Predkladaný zborník Slováci v zahraničí odporúčame všetkým záujemcom o problematiku života Slovákov za hranicami vlasti. Kladne hodnotíme najmä jeho obsah, ktorý je bohatý na texty, ktoré ponúkajú vidieť skúmanú oblasť z viacerých uhlov pohľadu. To súčasne núti čitateľov k hlbšiemu kritickému uvažovaniu. V neposlednom rade odporúčame zborník všetkým tým, ktorí sa chcú viac dozvedieť o živote našich predkov alebo len chcú načerpať novú silu do ďalšej namáhavej činnosti v službe slovenského národa.“

Štyridsiatym číslom zborníka sa tak otvára priestor i výzva zostaviť ďalších deväť čísel, ktoré by mohli vytvoriť pomyselný rebrík k polookrúhlej „päťdesiatke“, resp. polstoročnici výskumu Matice slovenskej zamareného na krajanskú problematiku.

Zuzana Vaňová

2024-02-20T10:13:55+00:0020 februára 2024 |Aktuálne informácie Matice slovenskej, Zahraničie|
X