Vyšlo šieste číslo časopisu Slovanský obzor


//Vyšlo šieste číslo časopisu Slovanský obzor

Koncom decembra 2023 vyšlo nové číslo časopisu Slovanský obzor, informačného spravodajcu Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Rok 2023 skutočne uplynul ako voda a vy máte k dispozícii už druhé tohtoročné číslo časopisu Slovanský obzor, pričom z celkového hľadiska toto šieste číslo uzatvára tretí ročník svojho pôsobenia. Slovanský obzor sa pevne usadil v slovanskom kultúrnom i odbornom mediálnom priestore a dokázal vytvoriť vzájomnú informačnú platformu. Práve absencia obojstrannej komunikácie a informovanosti dlho­dobo pretrvávala medzi slovanskými maticami a slovenský­mi krajanskými organizáciami v zahraničí. Naša spoločná spolupráca nás posúva do nových rozmerov a praktické skúsenosti prinášajú svoju kvalitu. Pozitívny ohlas zazname­nala aj srbská jazyková mutácia zavedená od minulého čísla, pričom sa budeme snažiť pridávať aj ďalšie jazykové mutá­cie. Každý nový prírastok časopisu získava nových spolupra­covníkov a my prinášame opätovne rozšírený štyridsaťstra­nový zdroj informácií zo širokého slovanského kultúrneho priestoru.

Matica slovenská v Martine usporiadala začiatkom au­gusta 2023 v novodobej histórii už 5. kongres matíc a in­štitúcií slovanských národov. Na Kongres sa prihlásilo 19 delegácií z 11 európskych štátov. Prítomní boli zástup­covia Matice sliezskej, srbskej, lužickosrbskej a slovinskej. Okrem domácej Matice slovenskej sa zúčastnili aj slovenské matice zo Srbska a z chorvátskej Rijeky. Početné zastúpe­nie mali aj slovenské krajanské spolky z Poľska, Maďarska, Čiernej Hory a Srbska. Privítali sme aj delegátov z Inštitútu rusistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešo­ve, Srbsko-slovenského fóra zo Srbska i z Ruskej historickej spoločnosti. Rusínsky kultúrny pohyb zastupovali Rada ru­sínskych regiónov Slovenska a Záujmový odbor Matice slo­venskej slovensko-rusínskej vzájomnosti A. I. Dobrianskeho. Žiaľ, kvôli vojnovým udalostiam sa nepodarilo docestovať našim slovenským krajanom z Oblastnej kultúrno-osvetovej organizácie Matica slovenská na Ukrajine a podobne sa na poslednú chvíľu ospravedlnili zástupcovia Matice bunev­skej. Rokovanie sa nieslo v pracovnej, ale aj v priateľskej at­mosfére i v bratskom slovanskom duchu a účastníci tradične prijali aj záverečné komuniké. Jeho prvým hmatateľným vý­sledkom je založenie Slovanského odboru Matice sloven­skej. Ako vyplýva z jeho pomenovania, zámerom činnosti je oblasť slavistiky, slovanských dejín a literatúry, kultúry, vedy, osobností, umenia, národopisu a podobne. Cieľom je vyvíjať vedecké, odborné i popularizačné aktivity, vydávať odbornú i populárno-náučnú literatúru a periodiká i ďalšie s tým súvisiace činnosti. Piaty ročník kongresu bol pevnou súčasťou širšieho programu osláv 160. výročia vzniku Ma­tice slovenskej, ale aj 30. výročia vzniku Slovenskej republi­ky. Jubilejné slávnosti Matice slovenskej mali skutočne bo­hatý program. Po kongrese oslavy pokračovali odhalením busty predsedovi Zahraničnej Matice slovenskej a exilové­mu gréckokatolíckemu kňazovi Mons. Františkovi Fugovi, inscenovaným zakladajúcim valným zhromaždením Matice z roku 1863, a to príchodom Štefana Moysesa, budúceho predsedu ustanovizne, na historickom koči. Pred večerným galaprogramom vystúpili mnohé folklórne matičné kolek­tívy zo všetkých kútov Slovenska a zo zahraničia. V rámci slávnostného galaprogramu zazneli príhovory reprezentan­tov štátu aj samosprávy, vystúpenia folklórneho, no aj mo­derného hudobného žánru.

Vzájomnú spoluprácu na najvyššej akademickej úrovni dokladá vznik novej Katedry slavistiky a balkanistiky na Min­skej teologickej akadémii. Pri založení katedry metropolita Veniamin uviedol, že v súčasnom období rozdelenia, ktoré zachvátilo slovanský svet, sú takéto projekty mimoriadne aktuálne. Matica čiernohorská pri príležitosti spomienky na celoštátne povstanie čiernohorského ľudu proti fašistickej okupácii pripravila výstavný projekt. Povstanie považujú za najdôležitejší moment v histórii Čiernej Hory a pripomínajú si ho ako najväčší a najorganizovanejší odpor proti okupácii v Európe v roku 1941.

V chorvátskej Rijeke usporiadali v poradí už 23. Dni slo­venskej kultúry s medzinárodnou účasťou. Slováci počas týchto dní predstavujú obyvateľom mesta a jeho návštev­níkom svoju kultúru a dedičstvo. Naši lužickosrbskí part­neri odovzdávali najvyššie lužickosrbské vyznamenania za vynikajúce výsledky v oblasti lužickosrbskej kultúry, umenia a vedy. V ruskom priestore sa vedeckí pracovníci stretli na vý­znamnom interdisciplinárnom stretnutí slavistov. Dvadsať-osem sekcií počas troch dní diskutovalo o širokom spektre otázok slovanských dejín a kultúry.

Delegácia Matice slovenskej na pozvanie navštívila Ma­ticu srbskú 13. až 16. novembra 2023 v rámci širšej kultúrnej spolupráce, no zavítala aj do Matice slovenskej v Srbsku. Práve s jej predsedom Branislavom Kulíkom prinášame roz­hovor v tomto čísle. V rámci seriálu Velikáni Slovanstva si pripomíname aj autora Slávy dcéry Jána Kollára, ktorý nez­mazateľne vstúpil do slovanských dejín. Tieto, ako aj ďalšie témy prinášame v aktuálnom čísle časopisu.

Nové číslo ako i archív časopisu sú dostupné na https://matica.sk/slovansky-obzor/ .

PhDr. Pavol Madura, šéfredaktor, vedecký tajomník Matice slovenskej

 

 

 

2024-01-10T12:20:35+00:0010 januára 2024 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X