Matica slovenská si 7. júna 2022 v Martine pripomenula dvojsté výročie narodenia Janka Kráľa, Jána Francisciho, Jána Kalinčiaka, Štefana Marka Daxnera, Samuela Dobroslava Štefanoviča a Samuela Galandu. Významným štúrovcom venovala celodňové kultúrne podujatie a Štefanovi Markovi Daxnerovi odhalila bronzovú bustu pred svojou druhou historickou budovou.
„Odkaz slávnej štúrovskej generácie je v slovenskom národe stále živý, veď plody jej práce a celoživotného úsilia užívame dodnes. Či už hovoríme o spisovnej slovenčine, národnej svojbytnosti a štátnej suverenite alebo dokonca vojenských historických tradíciách. Štúrovci v 19. storočí reprezentovali Slovákov v čase národnostného útlaku a tvrdých perzekúcií, keď za slová o zlepšení národnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne končili mnohí z nich vo väzení. Venovaním aktuálneho roka 2022 odkazu štúrovcov im prejavujeme vďaku aj za to, že ako moderný a emancipovaný národ Európy sme dosiahli život v slobodnej, samostatnej a demokratickej Slovenskej republike,“ vyjadril sa predseda MS Marián Gešper na podujatí s názvom Štúrovci v súradniciach národných dejín.
Štúrovská generácia je podľa predsedu MS Mariána Gešpera dodnes najvyspelejšou a najintelektuálnejšou generáciou v našich dejinách. „Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre, či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola,“ podotkol Gešper.
Národnú radu SR reprezentoval jej predseda Boris Kollár, ktorý zdôraznil odkaz štúrovskej generácie: „pod vedením charizmatického Ľudovíta Štúra generácia štúrovcov zásadným spôsobom ovplyvnila ďalší vývin slovenského národa ako v revolúcii 1848 – 1849, tak aj v čase tzv. Provizória v rokoch 1860 a 1867, keď sa rozhodovalo o kľúčových otázkach existencie Slovákov ako národa. Musíme si pripomínať tých, ktorí položili základy našej štátnosti. Tí ľudia boli perzekvovaní, stíhaní v ťažkých žalároch, prípadne s puškou v ruke bojovali za našu štátnosť. A ten boj sa zavŕšil až po veľmi dlhom období, ale niekto to musí začať. Aj najdlhšia cesta sa začína prvým krokom a oni urobili ten prvý krok.“
Slávnosť sa orientovala aj na deti a mladú generáciu, ktorým matičiari priblížili štúrovské osobnosti v divadelnej scénke a hudobná skupina Jablko v župane ich predstavila populárnou formou v zhudobnených básňach. V rámci dňa otvorených dverí druhej historickej budovy Matice slovenskej si návštevníci pozreli aj výstavu Odkaz štúrovskej generácie, originálne Stanovy MS z roku 1863 a iné matičné archívne klenoty. V aleji národných dejateľov na nádvorí sídelnej budovy Matice slovenskej slávnostne odhalil predseda MS Marián Gešper spolu s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom a vedúcim oddelenia kultúry a športu mesta Tisovec Michalom Stejskalom, bustu Štefana Marka Daxnera. Dav sa následne presunul v alegorickom sprievode mestom na Národný cintorín, kde si delegácie z miest narodenia štúrovcov uctili svojich rodákov položením vencov na ich hroby.
Ján Seman, tajomník Matice slovenskej pre informačnú a mediálnu oblasť
