Vznešený mecén slovenského národa


//Vznešený mecén slovenského národa

Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť.

Rodisko Tomáša Červeňa Chyžné dnes

„Vznešený mecén slovenského národa“

K 230. výročiu narodenia Tomáša Červeňa z Chyžného na Orave

PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD.

 

Požehnaná zem, ty Oravienka naša,

neprestaň rodiť veliké slávne deti!

Jordán-Orava krsteľnica Tomáša,

Veriacich takých Pán Boh požehnajže ti –

Sloven tvoj z hrobu život už vynáša,

svitá deň slávy mu, – po zrade to deň tretí, –

„Pokoj vám!“ žehná u slovenských dverí

a – jedenásty každý mu neuverí! –

 

Tomáš tvoj – Orava – Oravienka milá –

Tomáš tvoj vidí plamenné jazvy národa,

hľadí na ruku, ktorú zbojnič prebila,

žmie vkladá v bok, nímž tiekla krv a voda.

V slovo Slavianstva viera v ňom ožila,

so slovom slovutná slovenstva svoboda, –

Váha sklanila sa: – i skríkne Tomáš tvoj,

Oravnieka naša: „Hoj, rod môj, ľud môj!“

 

Tieto verše napísal „K úcte Veľkodôstojnej Veľkomožnosti Pána Tomáša Červeňa Pokladníka Matice slovenskej na deň svätého Tomáša 1864“ jeden z velikánov slovenskej poézie Andrej Sládkovič. Oravský rodák, z obce Chyžné, ktorá bola neskôr, v roku 1920, pripojená k Poľsku, sa svojím pôsobením vskutku zaradil k významným osobnostiam slovenského národného hnutia v Uhorsku. Bol pri takmer každom dôležitom národnom počine a svojou činnosťou prispel k uznaniu a duchovnému i materiálnemu rozvoju slovenského národa.

Narodenie a štúdium

Jeho životný príbeh sa začal 14. januára 1793, keď prišiel na svet v roľníckej rodine Andreja a Kataríny Červeňovcov v Chyžnom na Orave. Pokrstený bol farárom Michalom Bernolákom v miestnom kostole svätej Anny, kde zažil aj prvé dotyky s duchovným svetom kresťanstva, ktorý sa neskôr stal jeho životnou náplňou.

Drevený kostol sv. Anny v Chyžnom, v ktorom bol Tomáš Červeň pokrstený

Základné vzdelanie získal v rodnej obci, a napriek tomu, že na gazdovstve bolo vždy veľa práce a každá ruka bola potrebná, urobili rodičia ťažké rozhodnutie a dali svojho nadaného syna študovať na meštianku v Trstenej.[1] Nemalý vplyv na toto rozhodnutie mal Tomášov strýko a menovec Tomáš Červeň, ktorý bol farárom v Detvianskej Hute, kde sa aktívne zapájal do slovenského národného hnutia, okrem iného ako horlivý člen Slovenského učeného tovarišstva.[2] Keďže videl Tomášove nadanie a uvedomoval si význam výchovy mladej slovenskej inteligencie, rozhodol sa ho podporovať v ďalšom štúdiu nielen morálne, ale aj finančne. Vďaka tomu vyštudoval gymnázium v Bratislave i Veszpréme a následne filozofiu v Rábe (dnes Györ) a teológiu v Pešti i na prestížnom viedenskom Pázmáneu. V roku 1816 bol vysvätený za kňaza, pričom jeho danosti ho predurčili na sľubnú cirkevnú kariéru.[3]

Od vychovávateľa po veľprepošta Banskobystrickej kapituly

Pred jej začiatkom, pravdepodobne z finančných dôvodov, štyri roky, od 28. apríla 1817 do 9. septembra 1821, pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine Kvassayovcov v Brodzanoch. Odtiaľto bolo povolaný do služieb banskobystrického biskupstva, kde následne zotrval do konca svojho života. Najskôr pôsobil vo funkcii svätostoličného notára a biskupského tajomníka banskobystrického diecézneho biskupa Antona Makayho. Dňa 20. mája 1828 ho nasledujúci biskup Jozef Belánsky menoval za konzistoriálneho radcu a v roku 1833 za riaditeľa biskupskej kancelárie a kanonika pri stoličnom banskobystrickom chráme, ku ktorého vonkajšiemu i vnútornému obnoveniu neskôr prispel viacerými finančnými darmi.[4] Jeho schopnosti ocenil aj ďalší banskobystrický biskup Jozef Rudňanský, za ktorého pôsobenia sa stal čestným opátom B. M. V. de Casa Nova, generálnym biskupským vikárom[5] a archidiakonom[6].

V päťdesiatych rokoch 19. storočia, keď do biskupského kresla zasadol významný slovenský národovec Štefan Moyses, s ktorým ho spájali nielen pracovné väzby, ale aj osobné priateľstvo, mu boli postupne zverované ďalšie funkcie. Stal sa riaditeľom ústavu pre nevládnych a vyslúžilých kňazov, kanonikom – kustódom, prosynodálnym examinátorom a radným manželského súdu. Od roku 1861 bol tiež prodirektorom bohosloveckého ústavu a spoluprednostom prosynodálnych skúšok. Vyvrcholenie jeho cirkevnej kariéry nastalo 8. apríla 1865, keď ho pápež Pius IX. vymenoval za veľprepošta Banskobystrickej kapituly.[7]

O necelý mesiac, dňa 5. mája, zložil vo Svätom Kríži do rúk biskupa Moysesa predpísané vyznanie viery a o šesť dní na to bol za prítomnosti vysokého, nižšieho i mladšieho duchovenstva, svetských dôstojností, mládeže banskobystrického katolíckeho gymnázia a preparandistov, ako aj veľkého počtu „ctiteľov každého stavu a veku“ do spomínanej hodnosti slávnostne uvedený.[8]Po skončenej takto slávnosti cirkevnej hrnulo sa všetko do príbytku p. veľkého prepošta a v rozličné korporácie podelení prejavovali mu radosť a blahopriania svoje (…) majúc za rečníka veľk. p. Mat. Slabeya vylúdili sme nejednu radostnú slzu pri tom nie len starčekovi nášmu, ale i sebe samým.“[9] Pri tejto príležitosti vznikol vo viedenskej dielni Jozefa Kriehubera jeho portrét s nápisom „Vysokodôstojnému Pánu Tomášovi Červeňovi k jeho na veľké prepošstvo b. bystrické (8. apr. 1865) povýšeniu jeho ctitelia“.[10] Okrem vyhotovenia portrétu ho banskobystrickí národovci poctili básňou v slovenskom i latinskom jazyku, ktorá vyšla tlačou.[11]

Portrét Tomáša Červeňa, ktorý mu dali urobiť jeho ctitelia pri príležitosti vymenovania za veľprepošta Banskobystrickej kapituly

Svoju cirkevnú dráhu ukončil ako kapitulný vikár v roku 1871, keď v tejto funkcii pôsobil tri roky, od smrti už spomínaného biskupa a priateľa Štefana Moysesa.[12] Hovorilo sa o ňom aj ako o možnom pokračovateľovi na biskupskom stolci, čo sa však vzhľadom na postupujúcu maďarizáciu nestalo.[13]

Ľudomil a národovec

Aj vo vysokých cirkevných funkciách ostal Tomáš Červeň veľmi skromný, pričom nezabúdal na svoj pôvod. Žil veľmi striedmo a väčšinu svojich príjmov rozdal. Stal sa z neho štedrý mecenáš chudobných, ako aj slovenského národného života. Podporoval vdovy, siroty, študentov, spolky i kultúrne inštitúcie. Prispieval do zbierok pre núdznych,[14] pohorelcov,[15] či na štipendiá a stravu pre nadaných chudobných žiakov zo slovenských rodín.[16] Pre učiteľské vdovy a nevládnych učiteľov biskupstva banskobystrického založil pensijný ústav, kde im poskytovali v ťažkom životnom období nevyhnutnú starostlivosť. „Ľudomilnosť krášli takmer celý život Červeňov“, napísal o ňom slovenský literárny historik, bibliograf a redaktor Michal Chrástek.[17]

Mecenáš Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej

Okrem filantropických aktivít sa banskobystrický kanonik veľmi aktívne zapájal aj do rozvíjajúceho sa slovenského národného hnutia a prejavoval záujem o všetky činnosti s ním spojené. V roku 1835 sa stal horlivým členom budinského Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, ktorý mal za cieľ pestovať materinský jazyk a prekonávať názorové rozdiely v chápaní národa medzi bernolákovskými zástancami slovenskej svojbytnosti a kollárovskými stúpencami československej kmeňovej jednoty. Za týmto účelom vydávali almanach Zora, kde boli uverejňované články v bernolákovčine i češtine. Tomáš Červeň sa podieľal na korekciách tohto spolkového almanachu a staral sa tiež o jeho rozširovanie. Nemalou pomocou bola jeho finančná podpora spolku, a to aj po jeho zákaze a rozpustení členstva maďarskou administratívou. S jeho tajomníkom, významnou osobnosťou mladej bernolákovskej generácie, slovenským jazykovedcom, taktiež oravským rodákom z neďalekej Oravskej Jasenice Martinom Hamuljakom ho spájalo celoživotné osobné priateľstvo.[18]

Člen a podporovateľ Tatrína

Tomáš Červeň nechýbal ani pri založení ďalšieho slovenského spolku Tatrín, ktorého členovia sa usilovali zjednotiť národné hnutie na báze novej štúrovskej slovenčiny a zameriavať sa na vydávanie dobrých, vzdelávateľných kníh a podporu chudobných, mravných a spôsobných mladíkov slovenských. Okrem toho, že sa stal jedným z prvých členov, bol zároveň tiež jeho mecenášom a poskytol mu niekoľko finančných darov.[19] Zaslúžil sa i o profilovanie spolkového poslania, práce a pôsobnosti, o rozširovanie spolkových vydaní do škôl a seminárov a o cielenú podpornú činnosť Tatrína. Vďaka nemu sa spolok zameral taktiež na zber slovenských pamiatok, a to tak materiálnych, ako napríklad mince, nádoby, náradia, či kroje, ako aj duchovných, medzi inými povestí, zvykov, obyčajov, hier, geografických názvov, či slovenských nárečí.[20]

Člen slovenskej mestskej rady v Banskej Bystrici

Banskobystrický kanonik a generálny vikár nezaváhal ani v rokoch meruôsmych. Keď začiatkom februára 1849 prišiel do Banskej Bystrice Ľudovít Štúr so svojou stotinou dobrovoľníkov, aby vykonal agitačnú prácu, nábor nových ľudí a dozrel na ustanovenie novej župnej a mestskej správy, pripojil sa k týmto aktivitám a stal sa členom novovzniknutej mestskej rady. Urobil tak napriek tomu, že jeho biskup v tom čase stál na strane uhorskej vlády a za pripojenie sa k slovenskému hnutiu hrozili perzekúcie, nezriedka smrteľné.

Okrem osobného vkladu, prispel i finančne, keď sa zapojil do zbierky na podporu vdov, ktoré ostali po slovenských dobrovoľníkoch padlých v bojoch pri Brezovej.[21]

Banská Bystrica sa na viac ako polstoročie stala domovom Tomáša Červeňa

Mecenáš slovenského literárneho spolku v Pešti

Keď sa po revolúcii mladí slovenskí študenti v Pešti usilovali o založenie slovenského literárneho spolku, opätovne mohli počítať s podporou banskobystrického kanonika. Po viacerých neúspešných pokusoch im nakoniec bolo povolené založiť Slovenský odsek cirkevného literárneho spolku na ústrednom semeništi peštianskom, ktorého predsedom sa stal Rudolf Nyáry. Mladí študenti hneď rozposlali slovenským kňazom listy so žiadosťou o podporu a Tomáš Červeň bol medzi tými, ktorí „značné podpory posielajú“.[22]

Pedagóg a podporovateľ slovenského školstva

Po skončení revolúcie sa spoločne so Štefanom Moysesom a ďalšími národovcami zaslúžil o pretransformovanie banskobystrického gymnázia na úplné osemročné gymnázium, kde sa okrem nemeckého a latinského jazyka vyučovalo, ako vôbec na prvej strednej škole v Uhorsku, taktiež v slovenskom jazyku, konkrétne v kollárovskej česko-slovenskej variante.[23] V tejto situácii bolo samozrejme potrebné napísať nové učebnice, čoho sa slovenskí národovci ochotne chopili. O  napísanie jednej z nich sa postaral synovec Tomáša Červeňa, ďalší významný rodák z Chyžného na Orave Florián Červeň.[24]

 

S banskobystrickým biskupom a prvým predsedom Matice slovenskej Štefanom Moysesom spájalo Tomáša Červeňa dlhoročné priateľstvo

Vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi sa podarilo postaviť aj novú budovu predmetného gymnázia, v tom čase jednu z najmodernejších školských budov v Uhorsku, ktorú nemohol vysvätiť nik iný ako banskobystrický kanonik. Pri tejto príležitosti vykonal fundáciu, z ktorej bolo každý rok vyplácaných jednému nadanému žiakovi zo sociálne slabšej rodiny 52 zlatých a 50 grošov. Bola to už druhá jeho fundácia pre toto gymnázium. Prvú základinu 1000 zlatých zložil ešte v roku 1840, pričom z nej sa vyplácala prémia pre usilovných a mravných chudobných študentov. Bol tiež jedným z najvýznamnejších dobrodincov stravovacieho zariadenia, tzv. Alumneuma, vďaka ktorému dostávali chudobní nadaní žiaci gymnázia a chovanci preparandie stravu zadarmo.[25]

V duchu podpory chudobných študentov i slovenských národných aktivít pôsobil Tomáš Červeň rovnako na banskobystrickom seminári.[26] Značné zásluhy mal tiež pri založení dievčenského katolíckeho ústavu v Banskej Bystrici i slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, kde okrem iného sponzoroval i miestne Alumneum.[27] Všetky tieto inštitúcie zároveň podporoval finančne.[28]

Mecenáš slovenských náboženských spolkov

Keď v päťdesiatych rokoch 19. storočia dochádza k snahám o založenie slovenského cirkevného spolku v Uhorsku, o ktorý sa usilovala pešťbudínska skupina Slovákov združených okolo Jána Palárika, Andreja Radlinského a Jozefa Karola Viktorína, pri zbieraní podpisov a finančných príspevkov sa výrazne angažoval aj Tomáš Červeň. Keďže ostrihomský arcibiskup nakoniec jeho založenie nepovolil, pôvodní iniciátori sa zhodli, že Banská Bystrica by bola vhodnejším miestom. V tejto veci tak oslovili práve banskobystrického kanonika, ktorému poslali aj vyzbierané finančné príspevky.[29] V roku 1859 tak Tomáš Červeň vyvíjal značnú iniciatívu na založenie spolku sv. Vojtecha v Banskej Bystrici.[30] Miestni národovci však nakoniec neboli úspešnejší ako ich kolegovia v Pešti. Vyzbierané financie tak ostali uložené u banskobystrického kanonika a boli z veľkej časti použité až začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia na vydávanie slovenských novín Pešťbudínskych vedomostí.[31]

Napriek tomu, že sa v Banskej Bystrici nepodarilo založiť slovenský katolícky spolok, boli miestni národovci úspešní v šírení cyrilo-metodskej myšlienky a tradície. V roku 1853 zaviedol biskup Štefan Moyses každoročné cyrilo-metodské oslavy, ktoré sa konali sa vždy v nedeľu po 14. marci. Pontifikálnu sv. omšu slúžil zvyčajne práve kanonik Tomáš Červeň, pričom slávnostnú kázeň mával niektorý z mladších kňazov. Oslavy boli hojne navštevované pospolitým ľudom.[32]

Zakladateľ a mecenáš Spolku svätého Vojtecha

Podpis Tomáša Červeňa nechýba ani na stanovách Spolku svätého Vojtecha z roku 1857, pričom patril k tým činiteľom, ktorý výrazne pomáhali Andrejovi Radlinskému pri prípravách dokumentov a zdĺhavom procese jeho založenia. Na prvom valnom zhromaždení 14. septembra 1870 bol ako jeho zakladajúci člen zvolený do výboru. Následne bol do konca svojho života jeho podporovateľom a mecénom, pričom na jeho činnosť venoval 1200 zlatých.[33]

Slovenský delegát k cisárovi Františkovi Jozefovi

Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia prichádzajú slovenskí národovci s uceleným programovým dokumentom národného hnutia, ktoré vošlo do dejín pod názvom Memorandum slovenského národa. V tomto dokumente, prijatom na niekoľkotisícovom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine, postulovali významné politické požiadavky ako uznanie svojbytnosti slovenského národa a vyčlenenie jeho územia, kde by sa v úradoch, na súdoch i školách mala používať slovenčina, primerané zastúpenie v uhorskom sneme, zriadenie Matice slovenskej a ďalšie postuláty. Toto memorandum odovzdala delegácia na čele s Jánom Franciscim a Štefanom Markom Daxnerom predsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tisovi. Skôr ako ho však snem stihol prerokovať, bol panovníkom Habsburskej monarchie Františkom Jozefom rozpustený. Ján Francisci sa tak obrátil na biskupa Štefana Moysesa, aby využil svoj vplyv a predložil memorandum priamo panovníkovi vo Viedni. Asi 50 osobností, medzi ktorými nechýbal ani Tomáš Červeň, v decembri 1861 dokument ešte precizovalo a „dňa 11. decembra Moyses dostal na kroky svoje, urobené cieľom audiencie, uspokojiteľnú odpoveď. Audiencia určená bola na 12. decembra o desiatej hodine predpoludním, a z ohromného počtu vyslancov pred Jeho Veličenstvo pripustení boli okrem biskupa: kanonik Tomáš Červen, arcidekan Ján Országh, superintendent Karol Kuzmány, farár Dr. Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, Vilém Pauliny a Fraňo Blaho.[34] Panovník delegátom prisľúbil riešenie nastolených požiadaviek, a i keď nakoniec nebola väčšina z nich naplnená, predsa len sa niektoré záležitosti podarilo zrealizovať v praxi. Toto viedenské memorandum sa i po smrti jeho osnovateľov stalo v nasledujúcich rokoch, prakticky až do rozpadu Rakúsko-Uhorska, hlavným programom politickej reprezentácie Slovákov v Uhorsku.

Prvý pokladník Matice slovenskej

Jednou z požiadaviek memoranda, ktorú sa podarilo zrealizovať, bolo založenie prvej celonárodnej inštitúcie Slovákov – Matice slovenskej. Slovenskí národovci na ňu vyhlásili celonárodnú zbierku, ktorá prebiehala od októbra 1862. Aktívne sa do nej zapojil aj Tomáš Červeň, pričom na novú slovenskú ustanovizeň prispel pomerne veľkou sumou, rovnakou ako panovník Habsburskej monarchie František Jozef, vo výške 1000 zlatých. Touto sumou podporil inštitúciu ešte niekoľkokrát, pričom počas celého obdobia jej existencie, do roku 1875, patril medzi jej významných podporovateľov.[35]

List Tomáša Červeňa o vklade panovníka na Maticu slovenskú (Archív Matice slovenskej Martin)

Na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta 1863 v slávnostnej atmosfére Turčianskeho Svätého Martina, sa ustanovovalo predsedníctvo i ďalšie dôležité funkcie pre fungovanie Matice slovenskej. Na jednu z nich, napriek svojmu už pomerne vysokému veku, bol navrhnutý práve banskobystrický opát a kanonik. V tejto veci prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyses takto oslovil prítomných: „Život náš duchovný nemôže byť bez materiálu. Má, buď Bohu chvála! i ústav náš už dosti značný materiál; myslím tu na jeho, dnes zajtra na isto tisícov zlatých r. č. vystupujúci majetok; k jehož opatrovaniu potrebný je nám poriadny a svedomitý, teda spoľahlivý pokladník; a ja mám tu česť muža takého predstaviť slávnemu zhromaždeniu vo vzácnej osobe tu prítomného predôstojného pána opáta a kanonika banskobystrického Tomáša Červeňa, ktorého na úrad pokladníka slávnemu shromaždeniu navrhujem.[36]

Zo všetkých strán sa ozývalo „Sláva Červeňovi! Prosíme, nech sa ukáže, aby národ poznal svojich mužov!“ Vtedy už sedemdesiatnik Tomáš Červeň vystúpil na stolec a osvedčil sa: „Slávne zhromaždenie! Slabý môj hlas a vek starý nedovoľujú mi dlhšej rečniť. Ja som od mladosti svojej až dosiaľ milerád účinkoval v tichosti pre národ môj, a trebas som už i starší a slabý, keď to však slávne shromaždenie žiada, milerád budem a chcem pracovať až do konca života. Prijímam teda naložený mi úrad.[37]

Tomáš Červeň v centre matičného diania

V tejto funkcii sa usiloval zveľaďovať počiatočný vklad Matice,[38] ktorý jej v grošoch i zlatkách zverili uhorskí Slováci, ako aj niektorí zahraniční národovci. Spoločne s dvomi účtovníkmi spravoval pomerne širokú agendu – členské príspevky, dary, úroky zo základín, výťažky za kalendáre a iné publikácie, pôžičky pre vzdelávacie inštitúcie a mestá,[39] matičné štipendiá,[40] honoráre,[41] príspevky na alumneá[42] a podobne, pričom každoročne podával správy o hospodárení,[43] predkladal účty[44] i daňové priznania[45].

O jeho zanietenosti pre Maticu a pozdvihnutie slovenského národa svedčí aj vtipná epizóda, ktorú opísal slovenský literárny historik Ján Vladimír Ormis. Keď sa 28. septembra 1864 zišli u biskupa Štefana Moysesa v Tekovskom Sv. Kríži Tomáš Červeň a mnohí iní národovci, bol vtedy u neho aj fotograf. Biskupovi hostia nahovárali Červeňa, aby sa dal odfotografovať, o čom ten však ani počuť nechcel. František Víťazoslav Sasinek, dorozumejúc sa s Antonom Knoppom, biskupským ceremoniárom, dovolil si nevinný žart, v ktorom ho i Moyses podporoval. Sasinek sľúbil Červeňovi 100 zlatých pre Maticu, keď sa dá odfotografovať. Červeň, ktorý sa tešil každej obeti na Maticu, privolil. Keď sa fotografovanie skončilo, Sasinek oddal Červeňovi 100 zlatých, ktoré poslal Jozef Pantoček, prešporský kanonik, ako členský podiel na Maticu.[46]

Jedna z mála fotografií Tomáša Červeňa

O finančné záležitosti a bežnú hospodársku agendu Matice slovenskej sa veľprepošt banskobystrickej kapituly staral až do roku 1874, kedy kvôli vysokému veku požiadal o uvoľnenie z funkcie.[47] Jeho srdce však až do konca života bilo pre slovenský národ a celý svoj majetok – 60 000 zlatých v testamente poručil práve Matici slovenskej.[48] Tá bola ale v duchu stupňujúcej sa maďarizácie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní rok pred jeho smrťou uhorskými úradmi zlikvidovaná. Toto dedičstvo tak nakoniec rozhodnutím súdu v roku 1878 získala jeho rodina.[49]

Mecenáš slovenskej kultúry a literatúry

Mecenášstvo Tomáša Červeňa malo významný vplyv na rozvoj slovenskej literatúry, hudby, divadelníctva i múzejníctva, keďže počas svojho života pravidelne prispieval na mnohé kultúrne aktivity. Finančne podporoval napríklad slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši,[50] bol účastinárom turčiansko sv. martinského kníhtlačiarsko-účastinárského spolku,[51] prispel do zbierky na Štúrov pomník,[52] či na slovenskú svetlicu v Martine[53]. Do múzea Matice slovenskej daroval viacero vzácnych mincí, medzi inými 4 dukáty, 1 platinový rubeľ, 30 toliarov, 16 jednozlatníkov, 24 menších strieborných a 39 medených rozličných peňazí, 3 bankovky i maďarský list Juraja Rákoczyho z roku 1662.[54] Jeho zásluhou a podporou vyšli viaceré slovenské knihy, medzi inými básnické spisy Jána Holého.[55]

Viacerí slovenskí velikáni svojej doby mu ako významnému slovenskému dejateľovi venovali svoje diela. Opátovi z Novej Casi, veľkému prepoštovi a kanonikovi katedrálneho kostola v Banskej Bystrici Tomášovi Červeňovi dedikoval vôbec prvý kancionál katolíckych duchovných piesní v spisovnej slovenčine Katolícky spevník hudobný skladateľ, pedagóg a organista Ján Egry.[56] Svoje významné dielo Gramatica lingue Slovanicae venoval Tomášovi Červeňovi i jazykovedec a kodifikátor etymologického slovenského pravopisu Martin Hattala.[57]

Venovanie Hattalovej Gramatica lingue Slovanicae Tomášovi Červeňovi

Jeho Veľkomožnosti Vysokodôstojnému Pánu Tomášovi Červeňovi, opátovi „de Casa Nova“ a kanonikovi banskobystrickému, Národa Svojho Milovníkovi a Dobrodincovi venoval Ján Levoslav Bella svoj Staroslovenský Otče Náš vo štvorhlase, ktorý zložil na tisícročnú pamiatku pokresťančenia Slovákov skrz sv. Cyrila a Metoda.[58] Známa skladba tohto významného slovenského hudobného skladateľa, zbormajstra a dirigenta To deň znela z hrdiel Spevokolu slovenského spolu so skladbou hudobníka, skladateľa a organistu Františka Žaškovského Cantus Jubilaria tiež pri príležitosti 50. výročia jeho kňazstva.[59]

Básňou Jubilácia pozdravil banskobystrického kanonika pri príležitosti jeho menín katolícky kňaz a básnik Tomáš Varga.[60] Pri príležitosti menovania za veľprepošta zložil Tomášovi Červeňovi hold v básni Tomu moja pieseň, v slávu zazvoní Karol Kuzmány[61] a viacero svojich veršov mu venoval velikán slovenskej poézie Andrej Sládkovič. Dielo na Deň sv. Tomáša 1864 dedikované K úcte Velkodôstojnej Velkomožnosti Pána Tomáša Červena Pokladníka Matice Slovenskej na deň Sv. Tomáša 1864 bolo uverejnené v časopise pre zábavu, krásno, umenie, vedy a literatúru Sokol[62] a báseň Vysokodôstojnému Pánu Tomášu Červenovi Veľprepoštovi, Pokladníkovi Matice Slovenskej, Mecénovi národa najprednejšiemu na deň sv. Tomáša apoštola 1869 mu pre zlý zdravotný stav zaslal v rukopise po rímskokatolíckom farárovi z Radvane Františkovi Šujanskom. V nej sebe vlastným štýlom vyjadril nezastupiteľný význam chyžnianského rodáka pre slovenské národné hnutie v Uhorsku.

Velikán slovenskej poézie A. Sládkovič venoval T. Červeňovi dve svoje básne

Žiješ, Tomášu? — žiješ, Bohu chvála,
stojíš sťa jabloň v plnom bielom kvete,
sťa jabloň, keď ju hustá noc obstála
a keď v severnožiarovej osvete,
pri diaľnom, hnevno duniacom hrmení
blýskavica kvet jej na zlato mení.

Hej, — žiješ, kvitneš, Tomášu jediný!
Hoj, keď vrstovné pne víchre zlomili,
v Turci — rozkošnej lipy rozvaliny,

v Kríži — ľahol smrek drahý, roztomilý,
keď sto suchárov pŕzni nivu našu —
sám žiješ, rodíš — jediný Tomášu!

Čo vie žiť v Tebe, dedku? — nám vymiera
všetko: sám-li vieš proti smrti lieku?
Celý sa národ o Teba opiera,
ľud celý visí na jednom človeku:
Čo vie v Tebe žiť! — Veliká úloha
velikú silu dá a pomoc z Boha!

Nuž, ži! až Tvojím zvážnieme my vekom,
až decká naše dozrejú v šediny,
až Slovák svojským stane sa človekom, —
ži pre siroty, Tomášu jediný!
Hej, ži — aspoň kým rod slovenských ľudí
k žitiu sa z tohto zabitia prebudí!

Daj nám dar, ňaňko! — dar vianočný deťom,
skvostný daj dar ten: ži naveky s nami!
A zvoniť bude celým slavian-svetom
žalm betlehemský sväto-svetom známy:
„Sláva na nebi Bohu, kol dokola,
na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa!“

Tomáš Červeň „vznešený Mecén slovenského národa“ naposledy vydýchol 27. apríla 1876.[63] Pochovaný bol o tri dni neskôr v biskupskej krypte svätokrížskeho kostola v Banskej Bystrici. Pohrebu sa zúčastnilo množstvo ľudí, ktorí lemovali ulice od bytu zosnulého, hore kapitulskou ulicou až na námestie „všetko to bolo pokryté neprehľadným zástupom trúchliacich ctiteľov“. Okrem vysokých cirkevných hodnostárov i ďalšieho duchovenstva, tak z radov katolíkov, ako aj evanjelikov, sa s ním prišli rozlúčiť predstavenstvá stolice, miest, súdov, vojenské komando, zástupcovia priemyselných odborov, učitelia i mládež gymnázií. Nechýbali ani slovenskí národovci, ktorí mu zložili tri ozdobené vence: „Turčiansky Sv. Martin svojmu čestnému mešťanovi“, „Viliam Pauliny-Tóth b. I. podpredseda Matice Slovenskej Tomášovi Červeňovi b. pokladníkovi Matice Slovenskej“ a „Redakcia Národních novín najprednejšiemu mecénovi slovenského národa“.[64] Okolo rakve horeli fakle a za ňou kráčali rodinní príslušníci – už spomínaní Florián a Andrej Červeň.

Smutnú správu o úmrtí Tomáša Červeňa uverejnili Národnie noviny na titulnej strane

Biskupská krypta, v ktorej je Tomáš Červeň pochovaný (Foto Milica Majeriková-Molitoris)

V nekrológu, ktorý vyšiel týždeň po jeho smrti v Národných novinách o ňom napísali: „Tak vekom, ako i srdcom, láskou a celým životom opravdivý Otec národa Slovenského, Tomáš Červeň, dňa 27. apríla 1876 večer po 7. hodine odobral sa k Otcom. (…) Tomáš Červeň bol muž vysokoučený, srdca šľachetného, dobročinný, vrelý podporovateľ vied a umenia, zvlášte slovesnosti slovenskej, úprimne oddaný národu svojmu. Blízky i ďaleký svet znal, ctil a vážil statočnosť Jeho bezúhonnú, a dozajista pamiatka tejto udržaná bude vo vďačnej pamäti, na dlhé mnohé roky. Ale veliká bola i skromnosť Jeho. Pracoval, účinkoval, dejstvoval podľa síl svojich, ale v jeho živote nenájdete jednej doby, žeby lebo zásluhami svojimi bol sa chlubil, alebo kedy opustil bol medze skromnosti. Ba často pozdávalo sa, a to úprimným priateľom Jeho, že táto skromnosť je i nemiestna. A ruka v ruke so statočnosťou a skromnosťou stúpala obetavosť Jeho. Dôkazy tejto obetivosti bohate poskytoval cez celý svoj život. (…) Daj mu Bôh večnú slávu a večná i vďačná mu pamäť v národe![65]

[1] CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa na veľké prepošstvo v B. Bystrici. In: Národní kalendár, roč. I., 1866, č. 6, s. 253.

2 JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. Dolný Kubín : Regionálne kultúrne stredisko Dolný Kubín 1991, s. 120.

3 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 253; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň. In: Adam Záň (ed.): Rodom a srdcom z Oravy 2. Námestovo : Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, Kubík, 2015, s. 23.

4Najskôr venoval 1000 zlatých na obnovenie a chrámu a následne 1000 zlatých na nový oltár. CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 254-255.

5 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 254; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 23-24.

6 Červeň, Tomáš. In: Dominikánsky knižný inštitút. Dostupné na internete: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=cerventomas1793

7 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 254-255; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 24.

8 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 253; GOLIAN, Ján: Budovanie cirkevného aparátu Banskobystrickej diecézy biskupom Štefanom Moyzesom. In: Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti : zborník vydaný pri príležitosti 220. výročia narodenia : zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti, ktorá sa konala 24. 10. 2017 v Stredoslovenskom múzeu Banská Bystrica. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, 2018, s. 71.

9 Z Bystrice. In: Peštbudínske vedomosti, roč. 5, 1865. č. 40, s. 2.

10 Portrét sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu.

11 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 256.

12 Pohrebné obrady na pohrebe Štefana Moysesa vysluhoval Tomáš Červeň. In: Obzor, roč. 7, 1869, č. 21, s. 163.

13 GOLIAN, Ján: Budovanie cirkevného aparátu …, s. 71.

14Sbierka pre núdznych na Orave. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 5, 1865, č. 27, s. 4.

15 Na pohorelcov bojnických. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 4, 1864, č. 100, s. 4.

16 Pešťbudínske vedomosti, roč. 9, 1869, č. 78, s. 4.

17 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 255.

18HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 25; JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy…, s. 119; CHRÁSTEK, Michal: Martin Hamulják. In: Sokol, roč. 2, 1863, č. 1, s. 10.

19 M. Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej…, s. VI.; JAROUŠEK, Rudo: Dr. Andrej Radlinský a Spolok sv. Vojtecha. In: Slovenský učiteľ, roč. 10, 1929, č. 4-5, s. 186.

20 HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 25.

21Dobrovoľný príspevok pre chudobnú rodinu mužov, v boji pri Brezovej za trón nášho panovníka, za celistvosť mocnárstva a za národ slovenský padlých. In: Slovenské noviny, roč. 1, 11.12.1849, č. 45, s. 180.

22 Literárne listy. Príloha ku „Kazateľni“, roč. 8, 1898, č. 4, s. 59.

23 MARTULIAK, Pavol: Banská Bystrica kolíska vzdelanosti. Banská Bystrica : Trian, 2005, s. 93-96.

24 HURBAN VAJANSKÝ, Svetozár: Život Štefana Moysesa. Martin : Matica slovenská, 1970, s. 67.

25 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 255; VI. Programm des k. k. Kath. Staats-Gynmasium zu Neusohl. Verőffentlicht am Schlusse des Schuljahres 1858, s. 15.

26 GOLIAN, Ján: Budovanie cirkevného aparátu…, s. 74.

27 Pešťbudínske vedomosti, roč. 9, 1869, č. 78, s. 4.

28 HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 26; XIX Sosnam podpisov a príspevkov na samostatné katolíické gymnasium Kláštorské. In: Cyrill a Method, roč. 16, 1869, č. 21, s. 168; Zápisnica. In: Pešťbudínske vedomosti – Príloha, roč. 9, 1869, č. 70, s. 1.

29 KAČÍREK, Ľuboš: Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 – 1875. Budapest : Croatica, 2016, s. 118, 150.

30 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 255

31 KAČÍREK, Ľuboš: Národný život Slovákov…, s. 195-196.

32Dopisy. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 8, 1868, č. 55, s. 3; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 25.

33 PŐSTENYI, Ján: Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava : Nákladom Spolku sv. Vojtecha, 1930, s. 7, 10, 19-20, 23; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 25.

34 HURBAN VAJANSKÝ, Svetozár: Život Štefana Moysesa…, s. 48.

35Archív Matice slovenskej (ďalej AMS) Martin, Matica slovenská I. (ďalej MS I.), Ročník 1863/64, List pokladníka T. Červena K. Kuzmánymu z 24.8.1863, sign. 160; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 24; HURBAN VAJANSKÝ, Svetozár: Život Štefana Moysesa…, s. 74; CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 255; M. Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej v tisícročnú pamäť pokresťanenia Slovákov a zevedenia písemnosti slovanskej MDCCCLXIII. založenej, roč. I., 1864, č. 1, s. 61; VI. Soznam príspevkov na „Maticu slovenskú“. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 2, 1862, č. 96, s. 4; III. Soznam príspevkov na „Maticu slovenskú“. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 5, 1865, č. 4, s. 4; Na budovu dvorany „Matice Slov.“ In: Pešťbudínske vedomosti – Príloha, roč. 4, 1864, č. 40; Drobničky. In: Obzor, roč. 7, 1869, č. 36, s. 287.

36Michal Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej…, s. 25.

37 Michal Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej…, s. 25-26.

38 Z Baňskej Bystrice. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 6, 1866, č. 76, s. 2.

39 AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, Pokladničný príkaz K. Kuzmányho T. Červenovi z 18.9.1864 na vyplatenie druhej polovice pôžičky pre mesto Turčiansky Sv. Martin., sign. 434, šk. 7-8.

40 AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, List M. Trokana zo 17.3.1865 T. Červenovi vo veci matičného štipendia na školský rok 1864/65, sign. 457, šk. 7-8.

41 AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, List M. Kramára T. Červenovi z 8.10.1864, sign. 461, šk. 7-8.

42 AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, Podpora alumneu gymnázia vo Veľkej Revúcej, sign. 446, šk. 7-8.

43AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, Správa pokladníka T. Červena o hospodárení v spolkovom roku

1863/64 II. valnému zhromaždeniu, sign. 229, šk. 7-8; Ročník 1865/66, Správa pokladníka T. Červena valnému zhromaždeniu, sign. 505, šk. 9-10; Matica slovenská. In: Pešťbudínske vedomosti – Príloha, roč. 5, 1865, č. 79, s. 1.

44 AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, Účty pokladníkove VIII. výboru predložené, sign. 242, šk. 7-8.

45AMS Martin, MS I., Ročník 1864/65, Sprievodný list T. Červena k daňovému priznaniu z 31.3.1865,

adresovaný K. Kuzmánymu, sign. 432, šk. 7-8; Ročník 1865/66, Potvrdenie T. Červena zo 17.2.1866 o finančnom stave Matice slovenskej roku 1866, sign. 701, šk. 9-10.

46 ORMIS, Ján V.: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1933, s. 47-48.

47AMS Martin, MS I., Ročník 1873/74, Odstúpenie T. Červena, sign. 2289, šk. 26-27; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 25.

48JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy…, s. 119; PRYKRYL, Ľubormír V.: ČERVEŇ (Cherven, Czerven), Tomáš. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000, s. 211.

49HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 24.

50Na slovenské divadlo v L. Sv. Mikuláši. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 2, 1862, č. 54, s. 4.

51 Pešťbudínske vedomosti, roč. 9, 1869, č. 48, s. 4.

52 CHRÁSTEK, Michal: Pomník Štúrov. In: Sokol, roč. 1, 1862, č. 2, s. 31.

53Pešťbudínske vedomosti, roč. 3, 1863, č. 47, s. 4.

54 XIX. Zasadnutie Výboru Matice slovenskej. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. 8, 1868, č. 10, s. 1; AMS Martin, Ročník 1867/68, Zoznam zlatých, strieborných a medených mincí z 15.10.1867, ktoré daroval T. Červeň, sign. 973.

55CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 256.

56 ŠIMIG, Imrich: Ján Egry v zbierkovom fonde ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. In: Martina Božeková – Anna Kucianová (eds.): Pramene slovenskej hudby IV. Martin : Slovenská národná knižnica a Slovenská národopisná skupina IAML, 2014, s. 53; CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 256.

57 CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 256.

58 Literatúra. In: Andrej Radlinský – Víťazoslav Sasinek (eds.): Slovesnosť. Príloha k Cyrillo-Methodovi, roč. 1, 1863, č. 14, s. 223; Michal Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej…, s. 102; CHRÁSTEK, Michal: Povýšenie T. Červeňa…, s. 256.

59 JANEK, Jozef: Literárno-kultúrny cestopis Oravy…, s. 119. Viac o skladbe i autorovi pozri: ZÁHRADNÍKOVÁ, Zuzana: Duchovné skladby bratov Žaškovských uložené v Slovenskej národnej knižnici. In: Dominika Machutová – Marcel Jánošík (eds.): Hudobný archív 18. Martin : Slovenská národná knižnica, 2020, s. 57-87.

60 PRYKRYL, Ľubormír V.: ČERVEŇ (Cherven, Czerven), Tomáš. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska…, s. 1450; HOLEČKO, Miroslav: Tomáš Červeň…, s. 26.

61KUZMÁNY, Karol: Z Bystrice. In: Peštbudínske vedomosti, roč. 5, 1865. č. 14, s. 3.

62 Sokol, roč. 6, 1865, č. 1, s. 8-9.

63 Obzor, roč. 14, 1876, č. 13, s. 1.

64Posledné dva menované vence, ktoré boli so slovenskou trikolórou, a ani lipový veniec s kvetmi od radvanských rodoľubov, vrchnosť nedovolila uložiť na rakvu „aby sa vraj vyhlo všelijakým pomluvám zlého sveta, ktorý aj vo výjavoch poslednej úcty rád hľadá demonštrácie“. Besednica. Tomáš Červeň. In: Národnie noviny, roč. 7, 1876, č. 51, s. 3.

65 Besednica. Tomáš Červeň…, s. 1.

2023-01-12T12:44:33+00:0012 januára 2023 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X