Matičná pochôdzka – Ľudovít Štúr a dobrovoľníci slovenského národného vojska v Košiciach


//Matičná pochôdzka – Ľudovít Štúr a dobrovoľníci slovenského národného vojska v Košiciach

Košice, 11. 10.  2015

Záujmový odbor regionalistiky Matice slovenskej, v spolupráci s Miestnym odborom MS Košice, zrealizoval matičnú pochôdzku Ľudovít Velislav Štúr a dobrovoľníci Slovenského národného vojska rokov 1848-1849 v Košiciach.
Podujatie organizované pri príležitosti 200.výročia tohto velikána slovenského národa sa začalo v nedeľu 11.10.2015 o 15. hod. pred Immaculatou na Hlavnej ulici č.68 v Košiciach. Veľkou prekážkou účasti bolo mimoriadne nepriaznivé jesenné počasie (najmä búrlivý vietor). Napriek tomu sa matičiari rozhodli podujatie zrealizovať. Prítomných privítal predseda Záujmového odboru regionalistiky Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD, ktorý bol aj hlavným sprievodcom pochôdzky. Úvod patril oboznámeniu prítomných o aktivitách štúrovcov v rokoch meruôsmych. V tom čase vrcholili ich snahy o rovnoprávnosť slovenského národa s ostatnými európskymi národmi v smere sociálnom, politickom, občianskom, národnom a kultúrnom v Habsburskej monarchii a v Uhorsku. Nepokoje v rokoch 1848-1849 napokon prerástli až do občianskej vojny. Slovenské povstanie 1848-1849 (dobrovoľnícke výpravy) bolo ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín, ako súčastí Slovenského národného vojska, organizovaných Slovenskou národnou radou. Časovo je možné tieto výpravy členiť do troch etáp. Druhá v poradí, tzv. zimná výprava (1848-49) prebiehala aj na východnom Slovensku (február – apríl 1849).
Matičiari sa najprv pristavili pri dome na rohu Hlavnej a Uršulínskej. V rokoch 1848-49 tu stal iný dom. Od 24.júna 1849 v ňom býval Ivan Fiodorovič Paskevič, knieža jerevanské a varšavské, ktorý na čele obrovskej ruskej, či skôr cárskej armády (vraj vyše 200 000 člennej), prišiel do Košíc. Armádu povolal sám mladučký habsburský cisár František Jozef I. Vtedajší ruský cár a posledný poľský kráľ, Mikuláš I., mu vyhovel. Velením „dunajskej armády“ poveril svoju „pravú ruku“, maršala I. F. Paskeviča. Paskevič s jadrom ruskej cárskej armády a s cárovičom, veľkokniežaťom Konštantínom, sa ubytoval v Košiciach. Niektoré prúdy jeho armády pomaly pacifikovali prakticky celé Slovensko („Horné Uhorsko“) a neskôr sa vydali do centra Uhorska. Za deň oslobodenie mesta Košice spod košútovskej správy môžeme považovať 24.jún 1849.
Dňa 27. februára 1849 sa vybral Jozef Miloslav Hurban – predseda 1.SNR – s Danielom Jaroslavom Bórikom a menším sprievodom z Levoče do Košíc. Nocovali vo vyrabovanom hostinci v Košickej Belej. Na poludnie 28.februára došli do Košíc, ktoré na Hurbana urobili dojem veľkomesta, zvlášť Dóm sv. Alžbety, ktorý mu pripomínal Dóm sv. Štefana vo Viedni. Svoj vzťah ku Košiciam J.M. Hurban, vyjadril v Rozpomienkach: „Košice urobili na mňa dojem prajný; skutočne dojem mesta … Košice, hovorím, urobili na mňa dojem veľkého mesta. I to si viem vysvetliť; prvé stavisko videl som pred sebou stredoveký dóm stred pekného námestia…“ Túto udalosť si matičiari pripomenuli pri Dóme sv. Alžbety.
Ľudovít Velislav Štúr – podpredseda 1.SNR – prišiel s vojskom gen. Götza z Prešova do Košíc v podvečer 24. februára 1849. Jeho bezprostrednou osobnou strážou a zároveň aj pobočníkom bol dobrovoľník, por. Mikuláš Dohnány. V meste vyhľadali Jonáša Záborského. V Košiciach na Hlavnej ulici 28, na dome vedľa Arcibiskupského úradu je od roku 1972 umiestnená pamätná tabuľa, nad ňou busty oboch predstaviteľov a národných buditeľov Slovákov (autor, akademický sochár Juraj
Bartusz). Uctiť si tieto dve významné osobností slovenského národa sa rozhodli aj košickí matičiari. Pod pamätnú tabuli pripevnili veniec vo farbách slovenskej trikolóry. Z úst matičiarov zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí …
Odchod Štúra a Hurbana, z Košíc cez Budimír do Prešova, dňa 2.marca 1849, si matičiari pripomenuli pri Dolnej bráne. Veľa ľudí ich vtedy pozdravovalo (najmä vidiečanov) až po košický most cez Hornád, ako uvádza Hurban: „Cez Hornád mostom – pri ktorom nás ľud v zástupoch očakával a pozdravoval, dobrovoľníkom ruky podával a požehnával ich – prešli sme spišsko-abaujskou stolicou do utešeného údolia medzibrodia Hornádu a Torysy.“ Dňa 4.marca 1849 deputácia v zložení Štúr, Hurban, Zach, Daniel Jaroslav Bórik a Móric Kellner, ku ktorej sa cestou pridávali ďalšie významné osobnosti, odišla z Prešova do Olomouca (v koči a na povozoch došli až do Ostravy a odtiaľ vlakom) k cisárovi.
Zo Záborského životopisu sa dozvedáme, že Štúr v Košiciach rečnil vo veľkej dvorane mestskej radnice a v kasíne (to vtedy stálo na mieste dnešného Štátneho divadla a bolo miestom stretávania sa vplyvných osôb z mesta i jeho okolia). Poslanec Dr. Plath, Štúrovo verejné vystúpenie v Košiciach zaznamenal takto: „Na mestskom dome vo vernosti k cisárovi verejne rečnil Ľudovít Štúr, o ktorom sme čítali vyššie, že bol proskribovaný.“ Dňa 1.marca vyše 800 slovenských dobrovoľníkov mašírovalo po hlavnej ulici v Košiciach, pod velením kpt. B. Bloudka. Svedčia o tom historické záznamy, krátky citát z dobovej kroniky, ktorej autorom je Dr. Plath, vtedajší profesor na právnickej fakulte v Košiciach, znie: „Dňa 1. marca slovenský vojenský úctyhodný oddiel Blaudka, veliteľa slovenských landšturmistov (dobrovoľníkov z krajov slovenských) pochoduje mestom …“ Tieto udalosti si matičiari pripomenuli pri Štátnom divadle, odkiaľ bol dobrý výhľad i na bývalú mestskú košickú radnicu.
Záver pochôdzky
Na záver pochôdzky predstavil predseda Záujmového odboru regionalistiky Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD. prítomným návrh nového pamätníka, o ktorý sa tento matičiar už dlhodobo zasadzuje: Pamätník dobrovoľníkom Slovenského národného vojska v MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce.
Počas pochôdzky si mohli prítomní kúpiť tlačoviny, ktoré pripravuje na vlastné náklady košická matičiarka PhDr. Gabriela Čiasnohová. Pri príležitosti 200.výročia velikána slovenského národa, Ľudovíta V. Štúra, pripravila hodnotný materiál o tejto osobnosti (na pochôdzke si tlačovinu mohli účastníci kúpiť za symbolickú cenu 10 eurocentov). Vrelá vďaka patrí aj ďalšej košickej matičiarke Ing. Tatiane Buchlákovej, ktorá vo vlastnej réžii prichystala slávnostný venček, ktorý matičiari upevnili pod pamätnú tabuľu Štúr – Záborský. Veľká vďaka patrí všetkým účastníkom matičnej pochôdzky, ktorí ju absolvovali aj napriek veľmi nepriaznivým poveternostným podmienkam.

Anton Meteňko,
ZO regionalistiky MS
Foto: autor

Článok (pdf)

2015-10-15T15:01:58+00:0015 októbra 2015 |Košický kraj|
X