Novoročné citáty arcibiskupa S. Zvolenského


//Novoročné citáty arcibiskupa S. Zvolenského

Prinášame vám novoročné myšlienky z homílie arcibiskupa Stanislava Zvolenského, ktoré odzneli na Nový rok v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

Kto mlčí, vyvoláva dojem, že mu ušiel vlak. Kto chce byť „in“, musí komentovať, alebo aspoň zdieľať, fejsbúkovať, instagramovať, tvítovať…

 

Náš národ má bohatstvo darov a talentov: tisíce žien a mužov zo Slovenska v Európe i po celom svete dokáže držať krok, ba aj viesť ostatných, objavovať nové cesty.

 

Ochota a pracovitosť sprevádzali náš národ celé generácie a sú dôvodom na povzbudenie aj dnes. A k týmto vlastnostiam si dovolím pripomenúť ešte jednu, na ktorú sa dnes, bohužiaľ, nehľadí rovnako pozitívne ako v minulosti. Je ňou nenáročnosť a skromnosť – vedieť byť spokojný aj v nie najlepších okolnostiach.

 

Náš človek má slabosti, nikdy však nebol synonymom spupnosti, povýšenectva, či arogancie. V tejto súvislosti je však na mieste obozretnosť. Totiž, slovenská pokora, skromnosť alebo aj zdravý rozum sa pre niektorých stali akoby príležitosťou na posmeškovanie.

 

Nenechajme sa zhadzovať a sami sa nezhadzujme! Uchovajme si skromnosť, ale aj zdravé sebavedomie, optimizmus a vlastný pohľad. Nemusíme byť vo všetkom ako „tí na západe“ – nemusíme slepo kopírovať druhých, najmä bohatších a chcieť sa im – za každú cenu – vyrovnať.

 

Nenásytnosť a sústredenie na prostriedky namiesto cieľov je stále vážnejším rizikom. Vedci dokonca dvíhajú varovný prst, že ľudia alebo upravia svoje správanie, aby systém našej planéty mohol fungovať, alebo si ten systém upraví nás.

 

Neraz tí istí, ktorí druhým radia ako žiť v súlade s prírodou – preferujú eko, bio, či raw – ale čo sa týka človeka, bez problémov obhajujú opak. Chráňte prírodu, rešpektujte jej systém, nelejte olej do Dunaja! Ale nikomu nevravte, čo je správne pre ľudské vzťahy! Do toho nech sa nik nemieša!

 

Ak pracovitosť, nenáročnosť, zmysel pre poriadok a vernosť vymeníme za vzplanutia vášní, za nekončiaci rad zážitkov a emócií, ak uveríme v seba – do tej miery, že už nedokážeme sebe v ničom rozkázať – ak budeme robiť to, čo sa nám chce, namiesto toho, čo treba, ak naše ego prebije všetko ostatné, kam sa dostaneme?

 

Jedného dňa sa nás už nebudú pýtať, či sme sa dobre mali. Ale či sme dobre žili. Otec rodiny, ktorý si našiel inú ženu, sa možno „má dobre“. Ale žije dobre? Iný, ktorý sa stará o chorú manželku a nevie, kde mu hlava stojí, aby opatril deti… Ten si príliš dobre nežije. Ale žije dobre! A tiež matka, ktorá ako lev bojuje o prežitie detí, miluje, odpúšťa, dáva zo seba všetko, vždy znovu vstáva a odmieta sa vzdať, napriek utŕženým ranám. Táto matka si zasluhuje našu úctu a obdiv!

 

Kto v bulvári obdivuje tých, čo striedajú partnerov, nakupujú letenky, šaty a dovolenky, nech sa spamätá. Pred obyčajnými, pracovitými, poctivými ľuďmi sa nám treba s úctou skloniť.

 

Ak chcú muž a žena zostať jedno, musia opustiť egocentrizmus. No práve to je dnes skutočná výzva: prestať riešiť seba!

 

Obrazne povedané: zalepme selfie kameru na telefóne. A otvorme viac oči pre druhých, pre ich potreby a trápenia. Treba nám nielen hovoriť, ale aj počúvať. Nehnať sa za prostriedkami na úkor cieľov. Rozlišovať – zdravým rozumom – čo je skutočne dobré a potrebné.

Zdroj: abuba.sk

Foto: TK KBS/ Peter Zimen

2018-01-10T11:54:52+00:0010 januára 2018 |Bratislavský kraj|
X