Senčania sa vydali po stopách slovenských christianizátorov do Zalaváru. V dŕžave kniežat Pribinu a Koceľa


//Senčania sa vydali po stopách slovenských christianizátorov do Zalaváru. V dŕžave kniežat Pribinu a Koceľa

Zalavár, 23. 5. 2015

Miestny odbor Matice slovenskej v Senci zorganizoval 23. mája 2015 zájazd do maďarského Zalaváru – staroslovenského Blatnohradu – po stopách slovenských christianizátorov kniežat Pribinu a Koceľa. Odborný výklad im na tomto pre Slovákov pamätnom mieste pripravil PhDr. Peter Mulík, PhD., riaditeľ Slovenského historického ústavu.
V zasvätenom výklade pripomenul, že Pribina (*okolo 800 – †861) bol prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov. Už okolo roku 828 dal v Nitre dokázateľne postaviť kresťanský kostol, ktorý mu osobne vysvätil salzburský arcibiskup Adalram. Bol to prvý známy kostol v stredovýchodnej Európe. Keď Nitravu v roku 833 dobyl knieža Mojmír, vládca starej Moravy, Pribina sa so svojou družinou uchýlil k markgrófovi franských „východných oblastí“ Ratbodovi. Od východofranského kráľa Ľudovíta Nemca dostal do správy (neskôr do dedičného vlastníctva) územie juhozápadne od Balatonu. Pribina tu začal rozsiahlu kolonizáciu a christianizáciu. Hlavné mesto Blatnohrad dal prestavať na veľkú pevnosť a na území kniežatstva postavil asi pätnásť kostolov. Salzburský arcibiskup Liutprand v roku 850 vysvätil na kniežacom hrade v Mosaburgu-Blatnohrade jeden z najväčších kostolov, ktorého základy účastníci poznávacieho zájazdu navštívili. Mohli si bezprostredne uvedomiť, že stoja na miestach, kadiaľ pred takmer tisícdvesto rokmi chodili významné postavy našich dejín.
Knieža Koceľ bol synom nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky. Po smrti svojho otca sa asi v roku 861 stal kniežaťom (markgrófom) v Blatnianskom kniežatstve. Zohral veľmi významnú úlohu v pri šírení kresťanskej civilizácie. V roku 867 vo svojom sídle prijal Konštantína-Cyrila a Metoda. Solúnski bratia získali Koceľa pre myšlienku šírenia cirkevnoslovanskej liturgie a na Blatnohrade vyučili asi päťdesiat žiakov. Neskôr pápež Hadrián II. z iniciatívy Koceľa vysvätil Metoda za arcibiskupa – pápežského legáta pre Panóniu.
Účastníci poznávacieho zájazdu položili veniec pri súsoší sv. Cyrila a Metoda a zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. (red)

článok neprešiel jazykovou úpravou

2015-06-18T14:49:30+00:0018 júna 2015 |Bratislavský kraj|
X