4. augusta 1869 vznikol spolok slovenských žien
ŽIVENA ako spolok slovenských žien vznikla na pôde Matice slovenskej. Veľkou mierou sa pričinila o emancipáciu Sloveniek, ale aj Slovákov, v slovenskom národnom a národnostnom hnutí v devätnástom a dvadsiatom storočí. Neustále pôsobí a aj v súčasnosti je spolok činný, Taktiež je doposiaľ aktuálna spolupráca Matice slovenskej a Živeny.
NAJSTARŠÍ ŽENSKÝ SPOLOK
Spolok slovenských žien Živena je najstarším ženským spolkom na Slovensku, taktiež Sloveniek, všeobecne však aj Slovákov. Pôsobil či pôsobí v oblastiach ženských práv a práce a to už od čias Rakúsko-Uhorska, cez jednotlivé štátne útvary v dvadsiatom storočí, až po súčasnosť.
Živena bola ustanovená v Turčianskom Svätom Martine 4. augusta v roku 1869ako celonárodný spolok slovenských žien. Hlavným iniciátorom bol Ambro Pietor. Cieľom Živeny bolo vzdelávať a národne uvedomovať slovenské ženy, taktiež na ne pôsobiť v kultúrnej, osvetovej a sociálnej oblasti.
ZALOŽENIE
Pri ustanovení Živeny boli okrem Ambra Pietra aj ďalší činovníci Matice slovenskej, Viliam Pauliny-Tóth, Martin Čulen, či Mikuláš Štefan Ferienčík. Vyzvali slovenské ženy prostredníctvom novín na účasť na ustanovujúcom zhromaždení spolku, ktoré zorganizovali. Zámermi činnosti bolo najmä vzdelávanie slovenských žien vo viacerých oblastiach, ktorými boli financie, varenia, výchova detí, či rozvíjanie kultúry.
Pri iniciácii a vzniku spolku bol zakladateľ slovenského novinárstva a ďalší významní predstavitelia národných a kultúrnych síl, preto je jasné, že na šírenie základného zamerania začali s vydavateľskou činnosťou. Boli to Almanach Živeny, ako aj Letopisy Živeny v redakčnom pôsobení Svetozára Hurbana Vajanského. Taktiež to bol vlastne prvý ženský časopis Dennica, ktorý redakčne spracovala Terézia Vansová, ďalej literárny časopis Živena, ktorého vznik podnietila Elena Maróthy-Šoltésová.
Medzi ďalšími aktivitami boli v roku 1887 pripravenie a realizácia vydarenej a úspešnej výstavy slovenských výšiviek zameranej na zbieranie a uchovávanie slovenských piesní a krojov, ktoré sa uskutočnilo v sídelnom meste Turčiansky Svätý Martin.
ÚLOHY
Úlohou a hlavným zameraním Živeny bolo vzdelávanie a národné uvedomovanie slovenskej ženy, pôsobenie na ženy v oblastiach kultúrnej, osvetovej a sociálnej. Funkcionárkami, ktoré viedli spolok, boli najmä predsedníčky, postupne to boli: Anna Pivková v rokoch 1869 – 1894, Elena Maróthy-Šoltésová v rokoch 1894 – 1927, Anna Halašová v rokoch 1927 – 1945, Mária Pietrováv rokoch 1945 – 1948. V prvotnom období bola činnosť spolku orientovaná na zakladanie, podporovanie a spravovanie škôl, ako aj výchovných ústavov, taktiež zamestnanie dievčat a žien. V Turčianskom Svätom Martine sa Živena pokúšala niekoľkokrát založiť dievčenskú školu, čo bolo vždy zmarené úradmi Uhorska. Živena ústredne pôsobila v Turčianskom Svätom Martine, členky však činnosť vykonávali taktiež vo viacerých mestách, ako aj obciach na Slovensku. Členkami boli národne uvedomelé ženy pochádzajúce z rodín slovenskej inteligencie. Financovanie spolok získaval jednak z členských príspevkov, ďalej zo zbierok, ako aj z darov. Živena usporadúvala valné zhromaždenia a augustové slávnosti a to takmer každoročne.
Po zrušení Matice slovenskej v roku 1875, keď bola MS obvinená z „protivlastneneckej“ činnosti, pričom maďarská šovinistická vláda už dlhšie pripravovala akt jej rozpustenia, pri jej likvidácii uviedla viaceré dôvody. Medzi nimi boli nesplnenie cieľa, ktorý bol určený v stanovách, t. j. „pestovanie slovenskej literatúry a krásneho umenia“, či politická činnosť, falšovanie histórie Uhorska, a môžeme uviesť, že tými najhoršími bolo tvrdenie o vydávaní protivlasteneckých učebníc či spravovanie majetku proti matičným stanovám. Proti rozhodnutiu ministra vnútra Kolomana Tiszu, ktoré bolo neopodstatnené a protizákonné, sa postavili mnohí matiční funkcionári vyhláseniami, článkami v časopisoch, srbský poslanec Svetozar Miletić dokonca interpeloval v uhorskom sneme vládu. Zatvorenie Matice slovenskej však bolo reálne, žiadne snahy nedosiali zmeny a výsledok s jej obnovením, čo trvalo od rokov 1875 až do roku 1919, kedy došlo k obnoveniu, k oživeniu Matice slovenskej. V tomto období na spoločné výročia založenia Matice slovenskej i Živeny sa augustové slávnosti stali významným počinom národných a kultúrnych podujatí a takto pokračovala aj matičná tradícia. Slávnosti teda uskutočňoval spolok Živena.
ĎALŠIE ČINNOSTI
Medzi ďalšie činnosti Živeny patrili zbieranie ľudovoumeleckých výrobkov, propagácia slovenského ľudového umenia v domácom aj v zahraničnom prostredí, a taktiež to bola slovenská literatúra so zameraní pre ženy. Živena usporiadala v Turčianskom Svätom Martine v roku 1887 výstavu slovenského ľudového výšivkárstva. Živena vydala Národný almanach v rokoch 1872 a 1885 a to v dvoch zväzkoch v Turčianskom Svätom Martine so zameraním na náučnú publicistiku a konzervatívne postavenie ženy, význam vzdelanosti a umenia pre ženy, jeho redaktorom bol tajomník Ambro Pietor. V druhom zväzku boli príspevky v literárnej časti taktiež od Terézie Vansovej, Eleny Maróthy-Šoltésovej, Samuela Czambela, Pavla Országha Hviezdoslava, Martina Kukučína či Svetozára Hurbana-Vajanského. Letopis Živeny I. – V. bol vydávaný rokoch 1895 – 1929.V roku 1910 Živena prispela k založeniu družstva Lipa pre ľudovoumelecký priemysel. Živena udržiavala vzťahy s predstaviteľkami českého ženského hnutia, okrem toho podporovala slovenské študentky na českých dievčenských školách.
Po skončení 2. svetovej vojny a vzniku Česko-Slovenskej republiky, nastalo v roku 1919 znovuoživotvorenie Matice slovenskej. Živena v tomto období vytvorila aj prvú vlastnú školu pre žiakov, v roku 1922 dokonca prvé jasle na území vtedajšieho Slovenska. V období od 1. januára 1910 do 31. decembra 1949 spolok vydával ilustrovaný ženský časopis Živena, ktorý bol jej tlačovým orgánom. Redaktormi boli Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Socháň, Anna Škultétyová, či Lea Mrázová a Zora Jesenská. Časopis Živena v roku 1949 zanikol, resp. z ideologických dôvodov ho nahradil časopis Nová cesta, ten vychádzal v rokoch 1945 – 1946, následne od roku 1948 vydávala časopis Slovenka, ktorý doposiaľ vychádza, pravdaže pod inými vydavateľmi. Živena okrem toho v rokoch 1920 – 1923 vydávala časopis Slovenská žena.
Počas prvej Slovenskej republiky Živena v práci pokračovala, obmedzila však činnosť v oblastiach zdravotnej a sociálnej činnosti. Neskôr sa viaceré členky zapojili aj do Slovenského národného povstania a protifašistického odboja, pomáhali vojenským jednotkám a partizánom v zdravotníckej starostlivosti, ako aj pri zásobovaní. V roku 1948 pri tomto spolku bola založená národopisná skupina, ktorá bola na návrh Ľuby Pavlovičovej-Bakovej nazvaná Lúčnica. K rozpusteniu spolku došlo v roku 1955, odkedy názov Živena používal nový Socialistický zväz žien a to ako názov vydavateľstva, ktoré vydalo množstvo kníh.
DEVÄŤDESIAT ODBOROV
V období prvej Česko-Slovenskej republiky mala Živena približne deväťdesiat miestnych odborov, ktoré združovali viac ako šesťtisíc členiek vo všetkých slovenských krajoch. Financovanie dosahovala z členských príspevkov, z vlastnej činnosti, ako aj z rôznych štátnych podpôr, vzdelávacích aktivít. V tomto období v Kremnici založila rodinnú školu, ktorá prešla v roku 1921 pod štátnu správu, taktiež podporovala a spravovala sieť štátnych škôl pre dievčatá. V mestách a dedinách pre ženy zo všetkých vrstiev organizovala kurzy, rozširovala tak poznatky o rodinných prácach a znalosti o sociálnej a zdravotnej problematike. Usporadúvala aj výstavky so sociálnou, osvetovou a propagačnou povahou, ako aj prednášky a rozmanité spoločenské a kultúrne podujatia. Živena – vydavateľské družstvo, ako vydavateľstvo spolku Živena vzniklo v Turčianskom Svätom Martine v roku 1934 z iniciatívy Fedora Jesenského. Zrušené bolo v roku 1950, majetok bol prevedený do Matice slovenskej, ktorá nejaké obdobie vydávala edíciu Knihy Živeny.
Živena sa v menšej miere zaoberala ďalšími činnosťami, literárnou, vydavateľskou i národopisnou, taktiež ľudovým umením či výšivkárstvom. Spolok spolupracoval aj s ďalšími ustanovizňami, či so štátnymi inštitúciami. 12. júna 1945 bol založený v Bratislave Zväz slovenských žien, jeho činnosť bola viac-menej obdobná pôsobeniu spolku Živena a to bez nášho hodnotenia politického či ideologického zamerania. Po viacerých rokovaniach, ktoré boli od roku 1945, sa Zväz slovenských žien 1. marca 1948 spojil so spolkom Živena do organizácie Živena – Zväz slovenských žien, ktorá bola zrušená v roku 1952, ženské hnutie pokračovalo rôznymi inými formami, no už bez názvu Živena.
OBNOVA SPOLKU
V roku 1990 došlo k obnoveniu spolku Živena, vďaka za registráciu patrí ženským osobnostiam a to spisovateľke Hane Zelinovej, etnografke Ľube Pavlovičovej-Bakovej, či libretistke Jele Krčméry-Vrteľovej ako aj ekonómke Zore Breierovej. Stanovy Živeny, spolku slovenských žien, datované 31. marca 1990, uvádzajú, že „Ochrancom spolku je Matica slovenská.“ Prvou predsedníčkou obnovenej Živeny sa vtedy stala známa slovenská spisovateľka Hana Zelinová, autorka literatúry pre dospelých i deti, dramatických diel, rozhlasových a televíznych prác i dramatizácií, ktorá jej predsedala do roku 1993.V predsedníctve Živeny po nej pokračovali Zora Breierová v rokoch 1993 až 2013, Magda Vášáryová v rokoch 2013 – 2022, a od roku 2022 jej predsedá Alena Heribanová.
V súčasnosti Živena pôsobí ako občianske združenie so sídlom v Martine. Podľa registrového úradu má pätnásť miestnych odborov po celom Slovensku, pričom predsedom jedného je aj muž, ostatné sú ženy, reálne má asi dvadsaťpäť miestnych odborov. Miestne odbory podľa oficiálneho registra pôsobia v Žiline, Čadci, Bratislave, Pezinku, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Martine, Brezne, Smižanoch, Jelšave, Sučanoch, Lučenci, Prešove, Zvolene, Trávnici. „Sme členkami najstaršieho ženského spolku na Slovensku, ktorý už 150 rokov pomáha hľadať a nachádzať nielen špecifiká ženského prístupu v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére či možnosti sebarealizácie a osobnostného rastu, ale i nachádzať krásu všedného dňa. Pozývame preto medzi nás všetky ženy (ale i mužov, pretože boli vždy súčasťou Živeny), aby prišli a pomohli posunúť seba i našu spoločnosť k lepšiemu, zmysluplnému životu.“, ako sa dozvedáme o ich činnosti z ich stránky. Od 9. novembra 2022 je predsedníčkou Živeny PhDr. Alena Heribanová, známa osobnosť, pôsobila ako hlásateľka, moderátorka a literárna autorka, pravdaže vo výpočte jej aktivít a činností by sme mohli pokračovať.
V stanovách spolku Živena je ustanovené ako základné poslanie prispievať k národnému, duchovnému a hmotnému zveľaďovaniu Slovenska, pričom jej činnosť je zameraná na zlepšenie postavenia žien a rodín v spoločnosti. Hlavnými smermi činnosti, teda náplňou spolku Živena sú činnosti a to výchovno-vzdelávacia, poradensko-právna, kultúrno-záujmová, propagačno-informačná, sociologicko-psychologická, sociálno-charitatívna, spolupráca s domácimi a zahraničnými organizáciami, podnikateľská a vydavateľská, čo je uvedené v jej platných Stanovách.
PRÍNOS A SPOLUPRÁCA S MS
Pokiaľ zhodnotíme spolok slovenských žien Živenu, kde pôsobili a pôsobia aj muži, ktorí sú nápomocní pri napĺňaní úloh, zamerania a činnosti, tak rozhodne mala, má a zjavne aj bude mať výrazné miesto v slovenskej spoločnosti. Určite aj v slovenskom národe, na Slovensku, ale aj v celej spoločnosti. Poukázali sme na jej úlohy, ktoré plnila od svojho vzniku, cez dvadsiate storočie a ďalej plní aj v súčasnosti. Osobitne sme uviedli jej prácu, činnosť a zásluhy v slovenskom národnom a národnostnom hnutí, ktoré od počiatku boli vždy stredom plánovania jej činnosti, pravdaže so zameraním najmä na slovenské ženy.
Môžeme už azda len vyjadriť presvedčenie, že to bude na prospech budúcich generácií, ako to predpokladá aj Živena. Veríme, že činnosť, práca a spolupráca s Maticou slovenskou bude pokračovať. Taktiež s „duchovnou“ tradíciou slovenského národa, kresťanským duchom a tradičnou demokraciou, na základe ktorej vznikla Živena, ako aj ostatné slovenské národné ustanovizne. Žiaľ, proti tomu, proti napĺňaniu takejto činnosti, práce, politicky a ideologicky broja neprajníci slovenskosti, Slovenska a našich kultúrnych a národných tradícií. Živena práve v pronárodných intenciách pôsobila v priebehu predchádzajúcich rokov, desaťročí, či pomyselných storočí, a tak si v týchto dňoch pripomíname jej stopäťdesiate piate výročie vzniku.
Nech Živene i Matici slovenskej v tomto všetkom pozitívnom dobrotivý Pán Boh pomáha.
Viliam Komora, Foto: autor
