Beseda k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra
Ľudovít Velislav Štúr (1815 – 1856) bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia.
Koncom októbra 2015 sme si pripomenuli 200 rokov od jeho narodenia. Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, jazykovedcom, spisovateľom, učiteľom, novinárom, poslancom uhorského snemu a nositeľom mnohých ďalších zvučných prívlastkov. Rok 2015 bol vyhlásený za Rok Štúra.
Pri tejto príležitosti si aj naša škola pripomenula túto významnú osobnosť v slovenských dejinách a zorganizovala dňa 11. novembra 2015 besedu k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Organizátorkou besedy bola PaedDr. Iveta Emödiová v spolupráci s Mgr. Oľgou Dúdorovou. Besedy sa zúčastnili naši študenti 1. a 2. ročníka a tiež študentky z redakčnej rady časopisu Sršeň. Táto beseda vznikla z iniciatívy Matice slovenskej v Rožňave, s ktorou naša škola spolupracuje.
Navštívili nás dvaja vzácni hostia, Mgr. Maroš Smolec, správca Matice slovenskej, šéfredaktor Slovenských národných novín a Jozef Šimonovič, 1. podpredseda MS, slovenský herec a recitátor, predstaviteľ televízneho Ľudovíta Štúra. Obidvaja nám zaujímavou formou priblížili život a činnosť Ľudovíta Štúra, striedavo nás informovali o najvýznamnejších udalostiach v jeho živote, o vývine slovenského jazyka, o Slovenských národných novinách v minulosti, súčasnosti a v budúcnosti. Ich výklad bol spestrený recitovaním Štúrových básní a dobových textov v podaní pána Šimonoviča. Zaujímavý bol aj prednes textov v staroslovienčine a v bernolákovčine, ktoré nám priblížili jazyk za čias Konštantína a Metoda a tiež Bernoláka.
Ľudovít Štúr v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu, ktorú s istými úpravami používame dodnes, a tiež bol zakladateľom Slovenských národných novín, preto je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej politickej žurnalistiky. Štúrove plány siahali ďalej ako po redaktorskú činnosť. V roku 1847 vstúpil na pôdu uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje. Jeho životné plány ukončila predčasná smrť, zomrel ako 40-ročný na následky zranenia z nešťastného incidentu na poľovačke.
Ľudovít Štúr vykonal pre Slovákov obrovský čin, zanechal nám jazyk, ktorý si musíme neustále chrániť a zveľaďovať. Dielo, ktoré zanechal, je holdom dnešku a jeho tvorcovi – človeku.
Táto beseda bola zaujímavá a poučná. Žiaci si z nej odniesli mnoho nových poznatkov a konštatovali, že podobné akcie by boli aj v budúcnosti veľmi prospešné.
http://www.oarv.sk/foto/Beseda_L_Stur_2015/index2.html
Obchodná akadémia Rožňava
Štúrove Slovenské národné noviny
Len 0,016% ľudí, ktorí sa v 19. storočí hlásili k slovenskej národnosti, si objednávalo Štúrove Slovenské národné noviny! V čase začiatku vydávania týchto novín si ich totiž predplatilo len 400 ľudí (z 2,5 milióna tých, ktorí si národnosť uvádzali slovenskú). Aj túto informáciu sme sa dozvedeli 11. 11. 2015, kedy sa študentom nášho gymnázia naskytla možnosť stretnúť sa s hercom a recitátorom – pánom Jozefom Šimonovičom (prvým podpredsedom Matice slovenskej) a s Mgr. Marošom Smolcom, šéfredaktorom Slovenských národných novín (správcom Matice slovenskej). Toto stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 170. výročia založenia Slovenských národných novín Ľudovítom Štúrom.
Pán Jozef Šimonovič umožnil študentom vypočuť si prednes vybraných básní v staroslovienčine, češtine, slovakizovanej češtine aj v rýdzej slovenčine. Týmto prednesom ho sprevádzal (alebo to bolo naopak?) svojou prednáškou pán Maroš Smolec, ktorý študentom priblížil celú históriu Slovenských národných novín – nielen troch rokov, kedy ich vydával Štúr, ale aj medzníky ich obnoveného vydávania (či vydávania Francisciho Národných novín, ktoré sa pôvodne volali Pešťbudínske vedomosti). To, že noviny mali iba 400 odberateľov, čo bolo veľmi málo na to, aby sa Slovenské národné noviny mohli financovať, bolo prvé sklamanie Štúra. To druhé prišlo po návale kritiky, ktorá sa na tieto noviny privalila, keď odberatelia zistili, že nie sú v češtine ani v bernolákovčine, ale v úplne novom pravopise.
Najviac sme síce uši zaostrovali pri počúvaní básní v staroslovienčine (aby sme textu rozumeli), ale zaujali nás predovšetkým fakty o súkromnom živote Ľ. Štúra, keďže ľúbostný život Ľ. Štúra nie je tak často spomínanou témou. Vedeli sme o tom, že ľúbostné a manželské zväzky pokladal za prekážku, keďže bol oddaný svojmu národu, ale podrobnosti všetkých troch jeho vzťahov sme sa viacerí dozvedeli až dnes. A tak už aj my vieme, že potlačil v sebe ľúbostné vzplanutie k Márii Pospíšilovej, do ktorej sa zaľúbil v Hradci Králové (v septembri 1840). Existujú doklady o tomto vzťahu, a to práve v Štúrových listoch a básnických textoch. Druhou ženou v jeho živote bola už o rok nato Bohuslava Rajská v Prahe a o šesť rokov neskôr sa Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckou (hoci práve o tomto vzťahu je len málo údajov – jedinečným dokumentom je napríklad zápis Ľudovíta Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej).
Keďže je rok Ľudovíta Štúra, bola viackrát reč práve o ňom, o človeku, ktorý ovládal 10 jazykov, ale najbližším mu bola jeho materinská reč – slovenčina.
Zaujímavou poznámkou (a paradoxom) na záver prednášky bolo, že Štúr si síce dával na písaní Slovenských národných novín veľmi záležať, no hneď v úvode prvého vydania si môžeme všimnúť preklep (vypustené písmeno C v slove chceme: „Čo chceme s novinami našimi?“), na ktorý nás pán Smolec upozornil.
http://heurekagpjs.eu/0016-2/#more-1379
Gymnázium P.J. Šafárika Rožňava
