Báčsky Petrovec privítal matičnú knihu


//Báčsky Petrovec privítal matičnú knihu

Krajania a Slovania zažili slávnostný deň

Pod patronátom Matice slovenskej v Srbsku (MSS) a jej predsedu Branislava Kulíka sa uskutočnila významná kultúrna a spoločenská udalosť. V sobotu 10. februára 2024 sa zaplnila sála MSS Slovákmi z viacerých štátov sveta, ako i bratmi Čiernohorcami a Srbmi. Po vyše troch rokov z dôvodu pandémie došlo až teraz k promócii knihy od autorov Nenada Stevovića a Michala Speváka Veľký Meder 1914 – 1918 s podtitulom Zajatecký tábor a cintorín internovaných osôb z Čiernej Hory.

Podujatie otvoril a prítomných privítal spoluautor Michal Spevák, politológ, žurnalista, prekladateľ, predseda a predstaviteľ viacerých slovenských spolkov, i predseda Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pracuje ako poradný orgán Matice slovenskej. Nenad Stevović ako politológ publicista, organizátor kultúrnych podujatí, bádateľ čiernohorského zahraničia a spoluautor knihy priblížil jej vznik, históriu bádania a objavovania nových skutočností. Jeho príhovor bol prekladaný do slovenského jazyka Pavlom Matúchom, súdnym tlmočník pre slovenský jazyk v Srbsku.

Kniha približuje zabudnuté nevinné čiernohorské obete z obdobia prvej svetovej vojny, ktoré spočinuli v jednom z najväčších táborov aj pre ľudí z územia Čiernej Hory v dnešnom slovenskom meste Veľký Meder. V minulosti to bol cisársko-kráľovský zajatecký tábor v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Kniha bola napísaná po dlhoročnom komplexnom výskume vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave, po spracovaní rozsiahlych archívnych materiálov a zostavení zoznamov obetí s dátumami úmrtí a ich hrobových miest.

Obom autorom v mene Matice slovenskej a jej predsedu Mariána Gešpera odovzdali medaily a zablahoželali správca MS Maroš Smolec a tajomník MS pre zahraničné krajanské organizácie Viliam Komora. Slávnostná promócia knihy bola aj s kultúrnych programom, v ktorom vystúpila Anna Asodiová s básňou Na flámskych poliach od kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna Mc Crae, rodáka z mesta Guelph, v provincii Ontario v Kanade. Báseň zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres, ktorá trvala takmer mesiac.

V diskusii sa prihovorili významní predstavitelia krajanského života vo Vojvodine, v Srbsku i z iných krajín. Spomeňme aspoň Branislava Slivku, predsedu Matice slovenskej v Srbsku v rokoch 2003 – 2006, Michala Speváka (otca autora knihy), doayena, obnovovateľa činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii a jej prvého predsedu v rokoch 1990 – 1996, Juraja Červenáka, bývalého predsedu lokálnej samosprávy Petrovec. Slávnostný príhovor predniesol veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Michal Pavúk, ktorý sa vyjadril aj k dôležitosti starostlivosti o Slovákov v zahraničí. V mene predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho predniesol príhovor Ivan Hriczko, koordinátor krajskej odbornej skupiny pre národnostné menšiny, ľudské práva, zahraničných Slovákov zo strany HLAS SD, po čom sa vyjadril k prednášaných témam aj Jozef Maďar z verejnoprávnej Televízie Vojvodiny. Na podujatí sa zúčastnili ďalší vzácni ľudia. Spomeňme aspoň Ivana Kopčíka, ktorý zastupoval poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šimka, Viliama Slavku z Vlády Autonómnej oblasti Vojvodiny, ktorý pôsobí pre sociálnu starostlivosť a zároveň je predsedom Strany vojvodinských Slovákov, či Rastislava Struhára, majiteľa regionálnej TV Petrovec a podniku Petrovec, a. s., či Vladislava Stanka, riaditeľa Európskeho inštitútu obchodu a verejného vzdelávania v Prahe.

Po skončení uvedenia knihy, autogramiáde a spoločných fotografiách pokračovali oficiálne i priateľské rozhovory s predsedníčkou Národnostnej rady Slovenskej národnostnej menšiny Dušanky Petrákovej, ktoré vedie slovenskú samosprávu v Srbsku. Za všetko čo robí pre krajanský život a Slovákov v Srbsku jej patrí veľká vďaka a uznanie.

Prezentovanú knihu Veľký Meder 1914 – 1918 vydala Matica slovenská, ktorá takýmito vydavateľskými aktivitami, prezentáciami, oceňovaním, a ďalšími aktivitami prispieva k uchovávaniu slovanskej spolupatričnosti a k budovaniu pozitívneho kultúrneho života pre Slovákov, uchovávanie ich identity, ako aj spolupráce s ostatnými národmi a národnosťami, najmä so Slovanmi.

Viliam Komora, Foto: Lujza Komorová

  

2024-02-14T09:50:36+00:0014 februára 2024 |Zahraničie|
X