Útoky na Maticu prebiehajú už od 19. storočia – 2. časť
Matica slovenská si za stošesťdesiatjeden rokov existencie prešla skutočne všetkým. Preto nejaký štvavý článok z dielne neslávne slávneho denníka SME by nemal byť ničím výnimočným. Zdanlivo posledný mediálny atak Petra Gettinga z mája tohto roka pod názvom Zlyhala za slovenského štátu aj mečiarizmu, dnes šíri proruskú propagandu je predsa v niečom osobitejší. Nevyníma sa ani obsahom, ktorý tradične stojí na pozíciách bezduchej propagandy. Zaujímavý nie je ani rozsahom, aj keď denník SME „láskavo“ venoval Matici dokonca dvojstranu. Nevšedným sa stal pre okolnosť, ktorú Peter Getting nemohol predvídať ‒ že bol uverejnený iba niekoľko dní pred atentátom na predsedu vlády Roberta Fica.
V rozhovore v SME sa uvádza, že po štyridsiatich rokoch od zatvorenia za Uhorska už nežili takmer žiadni matičiari. Pravdou je to iba na polovicu. Stále žila skupina vplyvných členov i aktivistov z 1863 až 1875 a neboli to ledajakí matičiari ‒ práve naopak! Mali výrazné zásluhy na vzniku československého štátu, napríklad za všetkých predseda SNR a iniciátor Martinskej deklarácie 1918 Matúš Dula či Ján Vanovič, predseda Slovenskej advokátskej komory, alebo Jur Janoška, prvý generálny biskup ECAV, starý propagátor Matice v študentských rokoch a pod. Matica personálne po roku 1875 žila v Živene, Turčianskom kasíne, Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku, Slovenskom spevokole, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a pod.
■ PASCA ČECHOSLOVAKIZMU
Matica pomáhala republike aj na diplomatickom poli. Zabúda sa, že súčasťou delegácie na mierových rokovaniach v Paríži, najmä pri rokovaniach o Trianonskej mierovej zmluve v roku 1919, boli aj viacerí matičiari, ktorí, pochopiteľne, patrili medzi znalcov slovensko-maďarskej problematiky v Uhorsku. Ani vtedy matičiari nezlyhali. Delegáciu viedol Štefan Osuský a kľúčovou osobou bol Jozef Škultéty, správca Matice, či ďalší matičný aktivista Fedor Houdek a americký Slovák ‒ za Uhorska obvinený z panslavizmu ‒ Ignác Gessay. Škultéty sa dokonca v Paríži stretol s M. R. Štefánikom, ktorý žiadal okamžitú obrodu a rozšírenie práce Matice. Prezident T. G. Masaryk zásadne pomohol matičnej ustanovizni, ale Matica dala československému štátu taktiež mnoho. Neskoršie napätie medzi štátom a Maticou vzniklo v dôsledku radikálneho nástupu politického čechoslovakizmu, ktorý začal naberať kontúry nielen štátno-politické, ale i jazykové. Matica slovenská sa z podstaty pochopiteľne nemohla stotožniť s ideou, že Slováci sú iba časťou československého národa. S tým nesúhlasil Škultéty, ale ani Štefan Krčméry. Ktovie, o čom sa zhovárali na fotografii Krčméry a Masaryk, uverejnenej v SME, ale Krčméry v týchto otázkach bol rovnako neústupčivý ako baťko Škultéty. Vývoj im už dávno dal za pravdu. Po tom, ako sa ideológia čechoslovakizmu začínala čoraz neprimeranejšie i agresívnejšie pretláčať, bolo ku cti matičného výboru, že sa nikdy nedal strhnúť k politicko-straníckym protiakciám. V prípade zavádzania bohemizmov, ktoré rozkolísali pravopisnú normu v nových Pravidlách slovenského jazyka (1931), však musela Matica konať. Nie je pravda, ako sa uvádza v rozhovore v SME, že „sa to dalo vecne vyriešiť inak“. Matica reagovala v roku 1932 pomerne umiernene, ale musela sa jasne vyjadriť v zásadnej otázke Slovákov ako samostatného národa s vlastným svojbytným jazykom. Toto napätie nesúvisí s údajným ovládnutím Matice slovenskými ľudákmi, ktoré v tom období ani nebolo na programe dňa! Stačí si pozrieť mená predsedov MS, tajomníkov, členov výboru a hneď je jasné, že to nie je pravda. Skôr tam nájdete osobnosti z opačnej či neutrálnej strany slovenského názorového spektra. Pochopiteľne, Pravidlá slovenského jazyka bez doplnených bohemizmov nemohli nakoniec prehltnúť vedeckí pracovníci českej národnosti František Heřmanský či Václav Vážny a jeho stúpenci, ktorí napokon odišli do bratislavskej Učenej spoločnosti Šafárikovej. Tomáš Garrigue Masaryk, sám koreňmi Slovák i Moravan, pretláčal neživotnú koncepciu československého národa, čo bol paradoxne variant panslavistickej koncepcie československého kmeňa Ján Kollára z druhej vlny slovenského národného obrodenia. Na rozdiel od súčasných tzv. pseudoliberálnych fanatikov bol Masaryk vysoko vzdelaný i rozhľadený človek a nechcel „vyhladiť Maticu raz a navždy“, ako o tom snívajú kryptoneomarxistickí polovzdelanci na rannej káve v Bratislave. Aj keď s Maticou Masaryk nesúhlasil, nikdy proti nej neorganizoval pohon, aký sa robí dnes. Štátna podpora Matici slovenskej sa znížila už za prvej republiky, ale nie na rozsah, ako to urobila nenávistná úderka za ministerky kultúry Natálie Milanovej. Boli síce pokusy vytvoriť ďalšie alternatívne čechoslovakistické ustanovizne, ale neskončilo sa to úspešne. Hovorí sa o Učenej spoločnosti Šafárikovej ako predchodkyni SAV, ale nezabúdajme, že gro vedy odišlo do SAV najmä z matičných vedných odborov!
■ MANIPULÁCIE SO SNÍMKAMI
Rozhovor v SME v ďalšom texte úplne voľne manipuluje s dobovými fotografiami a zamlčuje súvislosti a iné fakty. Úsmevná je snímka Gustáva Husáka, ktorý pod portrétom Lenina prijal delegáciu Predsedníctva Matice slovenskej, alebo výčitka súčasnej pochvaly matičiarov predsedovi Vladimírovi Mináčovi, že za jeho éry pracovalo v Matici (ale i SNK) vyše päťsto zamestnancov. Uvádzajú to ako ďalšie matičné zlyhanie… Nie! Matica nezlyhala ani počas socializmu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa úplne postavila za demokratizáciu pomerov, pričom mnohí matičiari patrili medzi presvedčených dubčekovcov. Len čo sa v roku 1968 obnovili v roku 1951 zrušené miestne odbory Matice slovenskej, konalo sa v slobodnejšej atmosfére 10. až 11. augusta 1968 valné zhromaždenie. Dlho sa však matiční delegáti netešili, keďže už 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, čím fakticky zastavili obrodnú politiku Alexandra Dubčeka, ktorý bol aj čestným členom MS. Matiční funkcionári sa nekompromisne postavili na odpor okupačnému vojenskému vpádu a istý čas dokonca vydávali ilegálne Národné noviny v Martine. Zaplatili za to vysokú cenu, keďže neskôr prišli o zamestnanie podpredseda MS a vedecký pracovník Imrich Sedlák, ale i Tomáš Winkler. A z mnohých ďalších spomeniem aspoň Ivana Kadlečíka. Na východnom Slovensku si dokonca niektorí matičiari posedeli aj vo väzení. Za trest boli utiahnuté ustanovizni skrutky a členská základňa bola v roku 1974 opäť zákonom zrušená a reálne obnovená až valným zhromaždením 10. až 11. augusta 1990 v Martine.
■ BACIL ČISTIEK
Ak v sedemdesiatych rokoch boli matičiari „odmenení“ prenasledovaním a vyhadzovaním z práce, v neslávnych päťdesiatych rokoch zaplatili viacerí matiční funkcionári za svoje postoje životom a väzením! Komunistická moc po roku 1948 vyhodila z matičného výboru osobnosti, ako boli Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Viliam Žingor, ktorý verejne vystúpil proti režimu. Od roka 1950 už v ére gottwaldovských čistiek a komunistických monsterprocesov sa ich obeťou stali viacerí matiční aktivisti. Po prvom kole, zameranom na demokratov, nasledovalo druhé na zvyšných zo slovenskej ľavicovej generácie. Predsedu MS Ladislava Novomeského uväznili v roku 1950, člena matičného výboru Vladimíra Clementisa roku 1952 popravili. V roku 1950 bol popravený aj významný účastník SNP a matičiar Viliam Žingor, obvinený z juhoslovanského titoizmu. V roku 1950 bolo zakázané konanie valného zhromaždenia a roku 1951 štátne orgány protiprávne prvýkrát zrušili matičné miestne odbory. V roku 1953 z Matice vylúčili vedeckú prácu, ktorú zaradili do SAV v Bratislave ‒ napriek ambicióznemu plánu A. Hirnera na prebudovanie vedeckých odborov MS na ústavy. Osvetovú činnosť v MS násilne v roku 1953 prevzal Osvetový ústav v Bratislave. Totalitná komunistická moc schválila 27. apríla 1954 prvý zákon o MS a poštátnila paradoxne nezávislý spolok Maticu slovenskú, čo bolo úplne v rozpore s právnym poriadkom. Bohužiaľ, zodpovedalo to plne marxisticko-leninským praktikám doby. V roku 1954 musel abdikovať posledný riadne zvolený predseda MS Jur Hronec, ktorý spolupracoval s MS už za prvej republiky. Pomsta padla i na bývalého účastníka SNP a matičiara na Alexandra Hirnera a tzv. matičných encyklopedistov. Posledný vykonštruovaný monsterproces sa na Slovensku uskutočnil v rokoch 1958 až 1969 práve s úplne nevinnými matičnými vedeckými pracovníkmi Alexandrom Hirnerom, Františkom Oktavcom, Jánom Olexom a Jozefom Telgárskym. Paradoxne preto, že v pripravovanej encyklopédii zaradili vtedajšieho komunistického funkcionára a pragocentristu Karola Bacílka neďaleko hesla „bacil“.
■ ĽUDÁCKA NÁLEPKA
V roku 1973 zazneli hlasy o definitívnom vyrovnaní s Maticou, pričom niektorí komunistickí činitelia považovali „zachovanie“ MS v päťdesiatych rokoch za poľutovaniahodnú nedôslednosť. Zdalo sa, že dni Matice sú spočítané. V roku 1974 bol vymenovaný za jej predsedu spisovateľ a tiež aktívny účastník SNP, niekdajší väzeň koncentráku Vladimír Mináč. Nebolo to povýšenie a vyznamenanie, skôr odsun a vyhnanstvo. Napokon však búrlivácka energia a naturel osobnosti Mináča urobila pravý opak. Mináč, i keď nemal politickú silu navrátiť Matici členskú základňu, samosprávu a úplnú nezávislosť, zastavil prepúšťania z práce a po čase sa do vedeckých ústavov vrátili niekdajší perzekvovaní. Matica v obmedzených politických podmienkach vykonala mamutiu prácu pre spoločnosť, vedu, kultúru a národ. Mináč sa, mimochodom, zásadne prihovoril za M. Lasicu a J. Satinského, ktorí mali dištanc účinkovania od režimu. Ozvenou bola účasť Mináča v ich legendárnej relácii Ktosi je za dverami v roku 1978. Múdremu stačí, len či aj Gettingovi? Jozef Cíger Hronský, prvá Slovenská republika a SNP sú na samostatný článok. Nie je pravda, ako sa uvádza v rozhovore, že „ľudáci ju ovládli v 30. rokoch“. Jozef Cíger Hronský sa stal tajomníkom v roku 1933, ale správcom až v roku 1940. Hronský, vnútorne skôr silný introvert, má zásluhy najmä v slovenskej literatúre, umení a modernom prístupe k vydavateľskej činnosti. Ako správca (čo je manažérska funkcia) nebol nikdy ideológ matičného hnutia, keďže táto úloha vždy pripadala predsedom Matice slovenskej. V tom čase bol napríklad niekdajší prvý generálny dozorca ECAV Ján Vanovič predsedom a stál na čele matičnému výboru. Išlo o tvrdého národovca, ale k ľudáckemu krídlu mal veľmi ďaleko. Po väčšinu tridsiatych rokov trvala v ustanovizni rovnováha, keďže v roku 1937 napriek širokej kandidátke siedmich nominantov z HSĽS napokon z nich zvolili iba jedeného – vedca Štefana Hrušovského. Predsedom MS bol aj Marián Blaha, rímskokatolícky cirkevný hodnostár, ktorý sa rozišiel s ľudovou stranou dávnejšie a bol kritikom pomerov po roku 1939. Rovnaké to bolo s Vavrom Šrobárom, ktorý sa odmlčal v Matici po roku 1939. Napriek tomu, že bol známy opozičník Slovenského štátu, k jeho odvolaniu z postu predsedu MS nedošlo, čo o vtedajších pomeroch v Matici o niečom svedčí. Neskôr sa stal predsedom povstaleckej SNR a mohol byť pri tom, keď Alexander Hirner, matičný funkcionár v SNP, odrazil výpad voči Matici od radikálnych zástupcov komunistickej strany, ktorí žiadali zrušenie Matice. Silnejší vplyv jedinej vládnucej strany (HSĽS) s dosadením jej exponentov nastal po vzniku Slovenského štátu. Tiež to malo háčik – v ustanovizni ste ich mohli narátať na prstoch jednej ruky. Atmosféra v Matici slovenskej bola po roku 1939 jednoznačne protivojnová a bolo ťažko udržať pod pokrievkou, že bola aj proti nacistickému Nemecku a fašistickej ideológii. Príčinou bol prirodzený demokratizmus v ustanovizni, tiež zakorenená idea slovanskej vzájomnosti, šok z brutality nacizmu, zničenie slovanských štátov, masové vyhladzovanie židovských občanov či obava z pangermanizmu. Viem, že pánovi Gettingovi toto zrejme zaváňa panslavizmom…
■ DAŇ DOBE...
Propagandistom unikla ešte jedna zásadná vec. Ako je možné, že po údajnej fašizácii Matice (v skutočnosti nikdy nestala) sa ukázalo, že v matičných štruktúrach pôsobilo množstvo odbojárov, z ktorých mnohí zohrali v SNP kľúčovú úlohu! Aj démonizácia Hronského pláva na vode. Mohol byť aj odvážnejší. S mnohými jeho vyjadreniami sa nedá súhlasiť, nedá sa s viacerými stotožniť, ale koľko z nich bolo povinnou jazdou oficiálnych vyjadrení? Hronský bol hromozvodom názorov i výpadov voči Matici. Nežil v slobodnom čase, ale veľmi dobre si uvedomoval svoju zodpovednosť pri záchrane ustanovizne a jej podstaty. Možnosti Hronského boli obmedzené, bol iba správcom spolku, a nie súdnej, či vojenskej organizácie, to nech si každý uvedomí. Hronský veľmi dobre vedel o protifašistických názoroch svojich kolegov a mnohokrát aj o ich činnosti. Ako je možné, že v Matici, kde sa traduje, že „v nej všetci vedia o obsahu listu, ktorý sa má ešte len napísať“, nikto neudal kolegov vtedajšej ÚŠB? Veď s pričinením Hronského by bolo možné vybrať všetkých odbojárov jedným šmahom? Udavačmi mohli byť aj iní, a predsa tak nekonali. V Matici slovenskej pracoval Bohuš Žingor, brat Viliama Žingora, napojený na Jána Ursínyho a občiansky odboj, alebo Ján Štefánik, ktorý využíval služobné cesty na zakladanie odbojových buniek, často práve s pomocou radových matičiarov v regiónoch. Ako je možné, že členmi MS počas vojny sa stali vyslovení odbojári. Radovým členom bol trebárs búrlivák kapitán Ján Nálepka, ktorého knižnica bola plná matičných titulov. Ten by nikdy nevstúpil do sfašizovanej kultúrnej inštitúcie. Rovnako tiež neskorší povstalecký veliteľ Ján Golian so skutočne aktívnym záujmom o matičnú činnosť!
■ ODBOJOVÉ STRÁNKY
Matica slovenská sa aktívne zapojila do SNP a do boja s nemeckým nacizmom sa zapojili viacerí vedúci funkcionári, vedeckí zamestnanci, aktivisti a mnohí jej radoví členovia. Pre obmedzený rozsah uvediem iba známejšie mená: tajomník MS Ján Marták, pracovník Členského ústredia MS Ján Štefánik, synovec M. R. Štefánika, odborní matiční funkcionári a pracovníci Július Barč-Ivan, Ján Bodenek, Alexander Hirner, ktorý pôsobil v povstaleckej SNR v Banskej Bystrici, či celá redakcia Národných novín, ktorá na čele s Antonom Augustínom Baníkom odišla do povstania. Ale aj člen matičného výboru a predstaviteľ povstaleckej SNR Ján Ursíny a mnohí ďalší. Akosi sa zabúda, že Matica počas prvej Slovenskej republiky odmietla vyradiť zo svojej bibliotéky zakázaných autorov alebo sovietskych spisovateľov. Aj keď v tomto prípade by niektorí pseudoliberálni spisovatelia z Bratislavy možno neodolali pokušeniu aktívne participovať pri vatre na pálení sovietskej a ruskej literatúry… Matica počas vojny odrazila vážny nátlak, keď odmietla automaticky spojiť členstvo v MS s členstvom v HSĽS. Je to málo?
■ MATIČNÍ MARTÝRI
Siedmeho mája 2020 ocenila Matica slovenská zlatou cenou in memoriam siedmich matičiarov, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne v boji proti fašizmu: známeho matičného kultúrneho a rozhlasového pracovníka Antona Prídavka, aktívneho matičiara, povereníka povstaleckej SNR Viliama Paulinyho, matičného funkcionára, prvého hlásateľa Slobodného povstaleckého vysielača Ladislava Sáru, predsedu Miestneho odboru MS v Lučenci Juraja Janošku ml., ktorý bol synom predsedu MS Jura Janošku … Aj keď SME už dávno o pravdu nejde, možno dodať, že Matica slovenská dlhé roky od ústredia po regióny spolupracuje so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov. Ale to Matici v spomínanom periodiku istotne nepomôže. Tam už dávno SZPB skádrovali …Čo dodať? Nepredpokladal som, že raz budem citovať kolegu matičiara Jozefa Černeka z Komárna, ale jeho slová sú výstižné: „Maticu nenávidí mnoho politikov. A viete, čo majú spoločné? O Matici vedia… vlastne nevedia nič. Rovnako ako tí najvášnivejší a najvulgárnejší diskutéri pod článkami o Matici slovenskej. Pamätajú si ‚atraktívne‘ nadpisy článkov o ‚poklade‘ a najnovšie o ‚proruských postojoch‘. Žiaľ, nedohľadajú si pravdu a ani celistvé informácie.“
Marián GEŠPER, predseda Matice slovenskej
Discrediting the national institution not only at home, but also abroad
Attacks on Matica have been going on since the 19th century – part 2
Slovak Matica has really gone through everything in its 161 years of existence. Therefore, some annoying article from the workshop of the infamous newspaperSME should not be anything special. The seemingly last media attack by Peter Getting from May of this year under the title Failed during the Slovak state and Mečiarism, today he spreads pro-Russian propaganda is, after all, something more special. It is no exception to the content, which traditionally stands in the positions of mindless propaganda. The scope is not interesting either, even though the newspaperSME „kindly“ devoted even a double page to Matica. It became unusual due to a circumstance that Peter Getting could not have foreseen – that it was published only a few days before the assassination of Prime Minister Robert Fico.
In an interview in newspaper SME, it is stated that almost no members of Slovak Matica were still alive forty years after the closure under Hungary. It is only half true. A group of influential members and activists was still alive from 1863 to 1875, and they weren’t just any members of Slovak Matica – quite the opposite! They had significant merits in the creation of the Czechoslovak state, for example the chairman of the Slovak National Council and the initiator of the Martin Declaration of 1918, Matúš Dula or Ján Vanovič , the chairman of the Slovak Bar Association, or Jur Janoška, the first general bishop of the Evangelical Church in Slovakia, an old promoter of Matica during his student years, etc. After 1875, Matica personally lived in Živena, Martin Casino, Martin Printing House, Slovak Singing School, Slovak Museum Society, etc.
■ THE TRAP OF CZECHOSLOVAKISM
Matica also helped the creation of republic in the diplomatic field. It is forgotten that part of the delegation at the peace negotiations in Paris, especially during the negotiations on the Trianon Peace Treaty in 1919, included several registrars who, understandably, were among the experts on Slovak-Hungarian issues in Hungary. Even then, the members of Slovak Matica did not fail. The delegation was led by Štefan Osuský and the key person was Jozef Škultéty, the administrator of the Matica, or another Matica activist Fedor Houdek and an American Slovak – accused of pan-Slavism for Hungary – Ignác Gessay. Škultéty even met M. R. Štefánik in Paris, who demanded an immediate revival and expansion of Matica’s work. President T. G. Masaryk fundamentally helped the parent institution, but Matica also gave a lot to the Czechoslovak state. The later tension between the state and Matica arose as a result of the radical onset of political Czechoslovakia, which began to take on not only state-political but also linguistic contours. Slovak Matica, by its nature, understandably could not identify with the idea that Slovaks are only a part of the Czechoslovak nation. Škultéty did not agree with this, but neither did Štefan Krčméry . Who knows what they were talking about in the photo of Krčméry and Masaryk, published in SME, but Krčméry was as adamant about these issues as Škultéta’s father. Development proved them right a long time ago. After the ideology of Czechoslovakism began to push itself more and more disproportionately and aggressively, it was to the honor of the parent committee that it never allowed itself to be dragged into political-party countermeasures. However, in the case of the introduction of bohemianisms, which shook the spelling norm in the new Rules of the Slovak Language (1931), Matica had to act. It is not true, as stated in the interview in SME, that „it could have been solved in a different way“. Matica reacted relatively moderately in 1932, but she had to express herself clearly on the fundamental issue of the Slovaks as an independent nation with their own distinctive language. This tension is not related to the alleged takeover of Matica by Slovak folk, which was not even on the agenda at that time! Just look at the names of chairmen of the Slovak Matica, secretaries, committee members and it is immediately clear that this is not true. Rather, you will find personalities from the opposite or neutral side of the Slovak opinion spectrum there. Understandably, the rules of the Slovak language without added bohemianisms could not be swallowed by Czech scientists František Heřmanský or Václav Vážny and his followers, who eventually left for the Šafáriková Learned Society in Bratislava. Tomáš Garrigue Masaryk, himself a Slovak and Moravian by his roots, pushed the lifeless conception of the Czechoslovak nation, which was paradoxically a variant of the pan-Slavistic conception of the Czechoslovak tribe Ján Kollára from the second wave of the Slovak national revival. Unlike the current so-called pseudo-liberal fanatics, Masaryk was a highly educated and well-rounded person and he did not want to „wipe out Matica once and for all“, as crypto-neo-Marxist semi-educated people dream about over morning coffee in Bratislava. Although he disagreed with Matica, he never organized a drive against her, as is done today. State support for Slovak Matica already decreased during the first republic, but not to the extent of the hateful attack on Natália Milanová, the Minister of Culture. Although there were attempts to create other alternative Czechoslovak institutions, it did not end successfully. There is talk of Šafáriková’s Learned Society as the predecessor of Slovak Academy of Sciences, but let’s not forget that the science group went to Slovak Academy of Sciences mainly from the parent science departments!
■ MANIPULATIONS WITH IMAGES
In the following text, the newspaper SME interview completely freely manipulates period photos and conceals connections and other facts. The picture of Gustáv Husák, who received a delegation of the Presidency of Slovak Matica under a portrait of Lenin, or the rebuke of the current praise of members of Slovak Matica to chairman Vladimír Mináč, that during his era more than five hundred employees worked in Matica (as well as Slovak national library) is smiling. They are citing it as another Matica failure… No! Matica did not fail even during socialism in the sixties of the 20th century, when it completely stood up for the democratization of conditions, while many matricologists were among the convinced Dubčeks. As soon as in 1968 the local unions of Slovak Matica, abolished in 1951, were restored, a general assembly was held in a freer atmosphere on August 10-11, 1968. However, the host delegates did not rejoice for long, as already on August 21, 1968, the troops of the Warsaw Pact invaded Czechoslovakia, effectively stopping the revivalist policy of Alexander Dubček, who was also an honorary member of the Slovak Matica. Slovak Matica´s officials uncompromisingly resisted the occupying military incursion and for a time even published the illegal National Newspaper in Martin. They paid a high price for it, as they later lost their jobs as vice-chairman of the Slovak matica and researcher Imrich Sedlák, as well as Tomáš Winkler. And among many others, I will mention at least Ivan Kadlečík. In eastern Slovakia, some registrars even spent time in prison. As a punishment, the screws of the institution were tightened, and the membership base was abolished again by law in 1974 and actually restored only by the general assembly on August 10-11, 1990 in Martin.
■ BACIL PURIFIER
If in the seventies members of Slovak Matica were „rewarded“ by persecution and dismissal from work, in the infamous fifties several members of Slovak Matica and officials paid for their attitudes with life and prison! After 1948, the communist power fired personalities such as Jozef Lettrich, Ján Ursíny and Viliam Žingor from the Matica committee, who publicly spoke out against the regime. Since 1950, already in the era of the Gottwald purges and communist monster trials, several Maticas activists became their victims. The first round, focused on the Democrats, was followed by the second on the rest of the Slovak left-wing generation. The chairman of the Slovak Matica Ladislav Novomeský was imprisoned in 1950, the member of the Matica committee Vladimír Clementis was executed in 1952. In 1950, Viliam Žingor, a prominent member of the Slovak National Uprisinig andmember of Slovak Matica was accused of Yugoslav Titoism and was also executed. In 1950, the holding of the general assembly was prohibited, and in 1951, the state authorities illegally abolished the Slovak Matica local unions for the first time. In 1953, scientific work was excluded from Matica, which was included in the Slovak Academy of Sciences in Bratislava ‒ despite the ambitious plan of Alexander Hirner to rebuild the scientific departments of the Slovak Matica into institutes. In 1953, educational activities in Slovak Matica were forcibly taken over by the Educational Institute in Bratislava. On April 27, 1954, the totalitarian communist power approved the first law on the Slovak Matica and nationalized the paradoxically independent association Slovak Matica, which was completely contrary to the legal order. Unfortunately, it fully corresponded to the Marxist-Leninist practices of the time. In 1954, Jur Hronec, the last elected chairman of the Slovak Matica, had to abdicate, having already cooperated with the Slovak Matica during the first republic. Revenge also fell on former Slovak national uprising participant Alexander Hirner and the so-called native encyclopedists. The last fabricated monster trial took place in Slovakia between 1958 and 1969 with the completely innocent master scientists Alexander Hirner, František Oktavac, Ján Olex and Jozef Telgársky. Paradoxically, because in the upcoming encyclopedia they included the then communist functionary and Prague centrist Karol Bacílek near the word „bacil“.
■ ĽUDÁKS*STICKER
In 1973, there were voices about a definitive settlement with Matica, while some communist officials considered the „preserving“ of the Slovak Matica in the fifties as a regrettable inconsistency. Matica’s days seemed numbered. In 1974, a writer and also an active member of the Slovak national uprising, former concentration camp prisoner Vladimír Mináč, was appointed as its chairman. It was not promotion and honor, rather removal and exile. In the end, however, the boisterous energy and nature of Mináč’s personality did the exact opposite. Mináč, even though he did not have the political power to restore Matica’s membership base, self-government and complete independence, stopped the dismissals and after a while the former persecuted returned to the scientific institutes. Matica in limited political conditions has done mammoth work for society, science, culture and nation. By the way, Mináč fundamentally interceded for M. Lasica and J. Satinský, who distanced themselves from the regime. The echo was Mináč’s participation in their legendary show Who’s Behind the Door in 1978. Is it enough for a wise man, or even Getting? Jozef Cíger Hronský, the First Slovak Republic and the Slovak national uprising are for a separate article. It is not true, as stated in the interview, that “ľudáks took it over in the 1930s“. Jozef Cíger Hronský became secretary in 1933, but administrator only in 1940. Hronský, internally rather a strong introvert, has merits especially in Slovak literature, art and a modern approach to publishing. As an administrator (which is a managerial function), he was never an ideologue of the Matica slovakian movement, as this role always belonged to the presidents of Slovak Matica. At that time, for example, the former first general supervisor of Evangelical Church in Slovakia, Ján Vanovič, was the chairman and headed the Matica committee. He was a hard nationalist, but he was very far from the ľudkáks wing. For most of the 1930s, there was a balance in the institution, as in 1937, despite a wide range of seven nominees from the Hlinka’s Slovak People’s Party, only one of them was finally elected – the scientist Štefan Hrušovský. The chairman of the Slovak Matica was also Marián Blaha, a Roman Catholic Church dignitary who broke with the People’s Party earlier and was a critic of conditions after 1939. It was the same with Vavro Šrobár, who remained silent in Matica after 1939. Despite the fact that he was a well-known oppositionist of the Slovak state, his removal from the post of chairman of Slovak Matica did not take place, which testifies to something about the conditions in Matica at the time. He later became the chairman of the insurgent Slovak national council and could have been there when Alexander Hirner, Matica´s official in the Slovak national uprising, repelled an attack against Matica by radical representatives of the Communist Party, who demanded the abolition of Matica. The stronger influence of the only ruling party (Hlinka’s Slovak People’s Party) with the installation of its exponents occurred after the creation of the Slovak State. It also had a catch – in the institution you could count them on the fingers of one hand. The atmosphere in Slovak Matica after 1939 was clearly anti-war and it was difficult to keep under wraps that it was also against Nazi Germany and fascist ideology. The reason was the natural democracy in the institution, also the rooted idea of Slavic mutuality, the shock of the brutality of Nazism, the destruction of the Slavic states, the mass extermination of Jewish citizens or the fear of pan-Germanism. I know that to Mr. Getting this probably smacks of pan-Slavism…
* Members of Hlinka’s Slovak People’s Party
■ TIME TAX.. .
The propagandists missed one more important thing. How is it possible that after the alleged fascismation of Matica (in fact it never happened) it turned out that there were a number of resistance fighters operating in the Matica structures, many of whom played a key role in the Slovak national uprising! Even the demonization of Hronský “floats on water”. He could have been braver. You can’t agree with many of his statements, you can’t identify with many of them, but how many of them were mandatory official statements? Hronský was a lightning rod of opinions and outbursts towards Matica. He did not live in free time, but he was very aware of his responsibility in saving the institution and its essence. Hronský’s possibilities were limited, he was only the administrator of the institution, and not of a judicial or military organization, let everyone realize that. Hronský knew very well about the anti-fascist views of his colleagues and many times also about their activities. How is it possible that in Matica, where it is said that „everyone in it knows about the contents of the letter that has yet to be written“, no one reported the colleagues of the then Headquarters of State Security? After all, with the help of Hronský, it would be possible to take out all the resistance fighters in one fell swoop? Others could have been whistleblowers, but they didn’t act like that. Bohuš Žingor, the brother of Viliam Žingor, who was connected to Ján Ursíny and the civil resistance, or Ján Štefánik, who used business trips to establish resistance cells, often with the help of rankmembers of Slovak Matica in the regions, worked in Slovak Matica. How is it possible that outspoken resistance fighters became members of the Slovak Matica during the war. A rank members was also the stormy captain Ján Žingor, whose library was full of Matica´s titles. He would never enter a fascist cultural institution. Likewise, the later rebel commander Ján Golian with a really active interest in the Matica´s activity!
■ RESISTANCE SITES
Slovak Maticawas actively involved in the Slovak national uprisnig, and several leading officials, scientific employees, activists and many of its rank members joined the fight against German Nazism. For a limited scope, I will mention only the better-known names: secretary of the Slovak Matica Ján Marták, employee of the Membership Headquarters of the Slovak Matica Ján Štefánik, nephew of M. R. Štefánik, scientific officials and workers Július Barč-Ivan, Ján Bodenek, Alexander Hirner, who worked in the insurgent Slovak national council in Banská Bystrica, or the entire editorial staff of National newspapers, headed by Anton Augustín Baník, left for the uprising. But also member of the Matica committee and representative of the rebel Slovak national uprising Ján Ursíny and many others. It is somehow forgotten that Matica refused to remove banned authors or Soviet writers from its library during the first Slovak Republic. Although in this case, some pseudo-liberal writers from Bratislava might not resist the temptation to actively participate in the bonfire burning of Soviet and Russian literature… Matica repelled serious pressure during the war when it refused to automatically combine membership in the Slovak Matica with membership in theHlinka’s Slovak People’s Party. Is it not enough?
■ MATICA´S MARTYRS
On the 7th of May 2020, Slovak Matica awarded the gold prize in memoriam to seven members of Slovak Matica who died in the Second World War in the fight against fascism: the well-known cultural and radio worker of the Matica, Anton Prídavok, active member of Slovak Matica, commissioner of the insurgent Slovak national council Viliam Pauliny, Slovak Maticaofficial, first anchor of the Free Rebel Radio Ladislav Sára, the chairman of the local branch of the Slovak Matica in Lučenec, Juraj Janoška Jr., who was the son of the chairman of the Slovak Matica Jur Janoška … Even if newspaper SME is no longer a matter of truth, it can be added that Slovak Matica cooperates with the Slovak Union of Anti-Fascist Fighters for many years from the headquarters to the regions. But that certainly won’t help Matica in the mentioned periodical. There, Slovak Union of Anti-Fascist Fighters has already been screened… What can I add? I didn’t expect that one day I would quote fellow member of Slovak Matica Jozef Černek from Komárno, but his words are apt: „Many politicians hate the members of Slovak Matica. And you know what they have in common? They know about Matica… actually they don’t know anything. Just like the most passionate and vulgar debaters under articles about Slovak Matica. They remember the ‚attractive‘ headlines of articles about ‚treasure‘ and most recently about ‚pro-Russian attitudes‘. Unfortunately, they will not find the truth or comprehensive information.”
Marián GEŠPER, chairman of Slovak Matica
