Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Evanjelium podľa Jána)
Dňa 27. apríla 2023 sa v južanskom Spoločensko-relaxačnom centre v Košiciach uskutočnila prednáška Eleny Šubjakovej z Hlaholskej akadémie, ktorá pôsobí pri Dome Matice slovenskej v Bratislave. Pani Šubjaková je aj autorkou viacerých knižných publikácií, ktoré priniesla na ukážku. Záujemcovia si tieto knižné publikácie mohli zakúpiť.
Prednášku zahájila riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková, ktorá priblížila významné výročia v tomto roku a ozrejmila cyrilometodskú tradíciu u bernolákovcov a štúrovcov. Samozrejme prioritne vyzdvihla osobnosť nášho prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moysesa, ktorý sa popri iných, významnou mierou zasadil o šírenie úcty k solúnskym bratom medzi bežný ľud.
V tomto roku si okrem 160. výročia založenia Matice slovenskej pripomíname aj ďalšie významné výročie a to je 1160. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na veľkú Moravu. Preto sme aj tematicky pripravili prvú časť prednáškového cyklu o najstarších slovenských dejinách. Prvá časť mala názov Hlaholika-odkaz pre slovenský národ,
Prvotné kultúrne a kresťanské dejiny Slovákov sa odvolávajú práve na Slovo. Slovo zosobnené v hlaholike, písme Slovanov. To zrozumiteľné slovo tu pre nás zachovali solúnski bratia.
O solúnskych bratoch sa hovorí ako o vierozvestcoch, čo nie je tak celkom správne, pretože viera tu už u Slovanov bola udomácnená v menšom rozsahu. Príchod sv. Cyrila a Metoda na prosbu kniežaťa Rastislava nebola teda pre Slovanov prvá skúsenosť s kresťanstvom.
Prvé náznaky tu mohli preniknúť už s rímskymi jednotkami. Pripúšťa sa, že tu bolo niekoľko misijných počinov írsko-škótskych mníchov v 6-7 storočí, ktoré mohli okrajovo zasiahnuť aj územie Slovanov, ale o tom sa vedú polemiky. Ale o účinnej kristianizácii našich dávnych predkov môžeme hovoriť iba po doznievaní sťahovania národov, keď už zaniknutú západnú Rímsku ríšu začala nahradzovať vojensko-politická moc Frankov. V každom prípade doložená zmienka o kresťanstve je z roku 828, v ktorom bol salzburským biskupom Adalrámom vysvätený kostol v Nitre, kde vládol knieža Pribina.
Cyril a Metod boli na svoje poslanie dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému prišli, vytvorili písmo hlaholiku a zostavili prvý slovanský spisovný jazyk staroslovienčinu. Práve vďaka tomu mohli šíriť kresťanstvo medzi slovanským obyvateľstvom.
To, čo po sebe zanechali pre budúce generácie sv. Cyril a Metod to všetko tvorí cyrilometodské dedičstvo. V tomto dedičstve je obsiahnuté kresťanstvo, slovenské písmo, Sväté písmo, Proglas, školstvo, liturgický jazyk, právne normy, národno-štátna suverenita a slovenský dvojkríž.
Prednáška bola prierezom informácii o najstarších správach o Slovanoch v podaní letopisca Nestora či gótskeho historika Jordana. Dozvedeli sme sa o množstve slovanských kmeňov, ktoré existovali. Najzaujímavejšie bolo rozprávanie o slovenských slovách, ktoré pretrvali do dnešných čias a ktoré dnes bežne používame, med, proso, pleso. Priblížili sme si koncepciu o Slovanoch Pavla Jozefa Šafarika i univerzitného profesora PhDr. Jána Stanislava.
Prednáška bola pretkaná množstvom zaujímavých informácií a podáva dôkaz o tom, že slovanský národ má bohatú a významnú históriu, na ktorú by sme mali byť právnom všetci hrdí.
Text a foto: Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice