Lásky Milana Rastislava Štefánika


//Lásky Milana Rastislava Štefánika

A nebolo ich málo. O nich a ďalších životných osudoch a problémoch nám prišla porozprávať spisovateľka pani Blanka Kovarčíková – Ušiaková, žijúca v jeho rodnom kraji na Myjave. Stretli sme sa  21.septembra odpoludnia v  príjemnom prostredí Klubu spoločenských organizácií. Beseda bola spojená s predajom publikácie, o ktorú bol veľký záujem.

Autorka sa s hlbokou láskou, obdivom a pochopením zahĺbila do jeho životných osudov. Pozrela sa na neho ženskými očami, prečo je jeho život taký zaujímavý a inšpirujúci aj po toľkých rokoch. S  hlbokou znalosťou v svojej knihe hovorí o jeho neľahkom detstve a veľmi skromných materiálnych podmienkach počas štúdií, ťažkých začiatkoch ale aj o neuveriteľnej usilovnosti a obetavosti, ktoré nakoniec priniesli úspech. Pani Blanka svoju knihu rozdelila do štyroch kapitol: V „Sokolom „ hniezde, kde sa venuje rodine Štefánikovcov  so svojimi dvanástimi deťmi, ich osudmi a trápeniami. V druhej kapitole pod názvom Dlhá cesta od hviezdnej oblohy rodného Bradla k milovanej žene – opisuje Milana ako študuje, prebojúva sa svetom, jeho začleňovaní sa v spoločnosti, jeho cestách a plavbách oceánmi korunované nie vždy úspechmi. V osobnosti M.R.Štefánika objavuje pestrú mozaiku univerzálnosti všestranných záľub. Precestoval takmer celý svet a bol uznávaný a prijímaný vo vysokých spoločenských kruhoch až po jeho smrť, ktorá doposiaľ je nedostatočne  vysvetlená a je aj pre naše nové generácie naďalej záhadou. V tretej kapitole Ženy jeho života, ktorú autorka popisuje ako prvá žena, poukazuje, že ženy jeho života neuveriteľne priťahuje. Aj dnes si uvedomujeme, z jeho fotografií, že nás doslova fascinuje pohľad očí zdedený po matke ako aj jemu vlastný šarm. Záujem mladých dám mu otvára významné dvere a takto to vidí aj šestnásťročná Ľudmilka, dcéra profesora Bíleho, ďalej zaujal aj Emíliu Chovanovú z Prešporka, Máriu Neumannovú-Žilkovú a iné mladé dámy od Vltavy. Vo svojich parížskych rokoch zaujal Louise Weiss, ktorá je dcérou šéfa hvezdárne v Meudone, Antoinettu Janssen, tiež dcéru ministra  Yvonne  Chautemps….Vďaka nim sa mu otvárajú dvere do prestížnych salónov. Takto úspešne buduje aj dokáže priviesť do vysokej spoločnosti Masaryka či Beneša. Samozrejme sú tu ešte aj ďalšie krásky- záhadné Ťahiťanky, Ružena Svobodová, Ida Kossacská, ktorú si po smrti Štefánika vzal za manželku M. Schneider-Trnavský. Mnohé dámy ho opisujú ako osudovú lásku svojho života. Za najväčšiu je považovaná, ktorú si napokon zvolil- snúbenicu Giuliana Benzoni. Posledný list svojej láske našli vo vrecku jeho kabáta na ktorom spočívala jeho ruka na mieste vajnorského nešťastia. Z histórie sa vie, že sa nikdy nevydala, ale  niekoľko krát navštívila mohylu na Bradle, kde je M. R. Štefánik pochovaný. Naposledy to bolo v roku 1968, stretla sa aj s jeho žijúcou rodinou. Sprevádzala ju aj Hana Ponická a zopár nebojácnych, ktorý s ňou pochodili po myjavsko-brezovských kopaniciach. No a v štvrtej kapitole nazvanej Náš Ikarus v spomienkach sa opisujú udalosti okolo jeho pohrebu, ako architekt Dušan Jurkovič v mysli rieši miesto jeho posledného odpočinku, ktoré už za mladých čias pri jednej z návštev Bradla spolu s M. Schneiderom-Trnavským  sa vyjadril, že tam by po smrti chcem byť pochovaný, čo sa mu vlastne aj splnilo. Uvedené sú tu aj spomienky iných známych a výber z jeho myšlienok. Čo  by sme si mali  z jeho života pamätať aj v dnešných dobách? Vlastenectvo sa nenosí, ale jedno by sme mali mať na pamäti „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“ a jeho krédo VERIŤ,MILOVAŤ, PRACOVAŤ.

Eva Nahálková

predsedníčka MO MS Partizánske

Foto: Ing.V.Slivka

2021-10-07T12:57:54+00:007 októbra 2021 |Trenčiansky kraj|
X