Matica slovenská, história a význam


//Matica slovenská, história a význam

Ako vzácny hosť bol v pondelok 23. októbra 2023 pozvaný na prednášku doc. Vladimíra Vranu, predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Pre študentov právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si pripravil prednášku pod názvom Právnohistorický pohľad na Maticu slovenskú, Slovensko a Trianon.

Na úvod študentov oboznámil s najstaršou, národnou, vedeckou, ale aj vydavateľskou organizáciou Slovákov Maticou slovenskou. Od svojho vzniku v roku 1863 až do súčasnosti prešla pohnutou a mimoriadne zložitou historickou cestou. No vytrvala a v tomto roku si pripomína svoje 160. Výročie založenia. Priblížil im štyri obdobia v dejinách Matice slovenskej: prvé je obdobie od jej vzniku do jej zatvorenia v roku 1875, druhé ohraničujeme od jej oživotvorenia v roku 1919 do roku 1954, tretie sa týka rokov 1951-1990, štvrté obdobie sa týka obdobia po r. 1990. V súčasnosti môžeme vyčleniť aj piate obdobie, ktoré nasledovalo po kontroverznom odčlenení Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry od matičného organizmu v roku 2000.

Predseda sa zameral na koncipovanie prvých slovenských konfesionálno-národných spolkov a spolkov osvietenského a regionálneho charakteru z konca 18. st. a zač. 19. st. v Uhorsku, ktoré predchádzali vzniku Matice slovenskej. Boli to napr. Slovenské učené tovarišstvo (1792), Ústav reči a literatúry slovenskej (1803), Učená spoločnosť malohontská (1808), Učená spoločnosť banského okolia (1810). Výrazným počinom bolo založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v roku 1834 na podnet Martina Hamuljaka. Bol to prvý nadkofesijný spolok, ktorý spájal katolíkov a evanjelikov desať rokov predtým, ako bol založený jeho slávnejší brat spolok Tatrín (1844). Následne predseda rozanalyzoval jednotlivé obdobia v histórii existencie Matice slovenskej, v ktorých predostrel najdôležitejšie udalosti a priblížil časť z bohatej plejády matičných osobností. Hovoril aj o mierových rokovaniach v Paríži súvisiacich predovšetkým s dojednaním Trianonskej mierovej zmluvy, na ktorých sa ako súčasť česko-slovenskej delegácie zúčastnili aj matičiari Jozef Škultéty a Fedor Houdek.

Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika spomenul aj zaujímavú perličku z predmatičného obdobia. Prvú zmienku o založení Matice slovenskej vyslovil práve významný slovenský vzdelanec, slavista, etnograf, historik a univerzitný profesor Pavol Jozef Šafárik, v liste Hamuljakovi a Kollárovi v roku 1827. Šafárik sa založenia Matice slovenskej nedožil. V areáli univerzity sa nachádza aj jeho busta.

Záver prednášky patril aktuálnemu dianiu v Matici slovenskej. Predostrelo sa množstvo aktivít: vydávanie periodík, 4 kongres slovanských matíc, osadzovanie búst a pamätných tabúľ predstaviteľom slovenských národných dejín, historické videodokumentárne filmy o slovenských dejinách a slovenských osobnostiach ako podporné študijné materiály, obnovenie matičnej Bibliotéky.

Prednáška predsedu MS Gešpera bola pre budúcich právnikov prínosom. Dala priestor aj pre otázky študentov, ktorí sa napríklad zaujímali, či existujú aj iné matice,

Gešper poskytol komplexný pohľad na históriu Matice slovenskej, jej význam v minulosti a úlohu v súčasnej spoločnosti. Morálnou povinnosťou je dedičstvo Matice slovenskej nielen udržiavať a rozvíjať, ale aj s odvahou občiansky brániť aj v 21. st.

Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice

Foto: Peter Schvantner

 

2023-11-14T15:09:29+00:0014 novembra 2023 |Košický kraj|
X