Štvrtého júna 2023 uplynie 103 rokov od jedného z najvýznačnejších medzníkov slovenských dejín, od podpisu mierovej zmluvy s Maďarskom (zvanej trianonská) po prvej svetovej vojne. Zmluva sa radí medzi také míľniky na ceste k slovenskej štátnosti vrcholiacej 1. januára 1993 vznikom Slovenskej republiky ako sú:
19. september 1848 – vznik prvej Slovenskej národnej rady,
7. jún 1861 – prijatie Memoranda slovenského národa v Martine,
30. október 1918 – prijatie Deklarácie slovenského národa v Martine,
29. august 1944 – Slovenské národné povstanie
a 1. január 1969 – vznik Slovenskej (a Českej!) socialistickej republiky na základe zákona o česko-slovenskej federácii.
Bol to práve tento dejinný moment, ktorý „de jure“ dostal Slovensko na politickú mapu sveta a Slovákov zaradil medzi slobodné národy.
A to nie je málo!
Uvedomujeme si to dostatočne? Veľmi nie. Nájdete niekde na Slovensku námestie či ulicu či iný priestor nesúci trianonské pomenovanie? Koľko pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ pripomína túto slovenskú svetodejinnú udalosť? Ja viem o štyroch. V Petržalke na Tyršovom nábreží je Pamätník mierových zmlúv po prvej svetovej vojne odhalený v roku 2010. Tam Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke pravidelne koná pripomienky. V Bratislave na hlavnej pošte na námestí SNP je pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že trianonská zmluva stvorila Česko-Slovensko a ďalšie krajiny v prislúchajúcich hraniciach a dala tvár novej Európe. S obdobným textom sú pamätné tabule na vodnom diele Gabčíkovo a na hraničnom prechode v Komárne.
A to je málo!
Musíme si neustále pripomínať aj s ohľadom na dnešnú chaotickú situáciu vo svete, že naša slovenská štátnosť a svojbytnosť nie je raz a navždy daná. Nielen stavať pomníky na minulosť, ale slovenskú myšlienku treba neustále kultivovať. To je tá pridaná hodnota, ktorá nás (pozitívne) odlišuje od iných. Štefan Osuský pri podpise v Trianone zdôraznil slová: Život národa je večný. Ale máme dnes po vyše sto rokoch zrejmý svoj národný cieľ, kvalifikovanú predstavu o slovenskej budúcnosti, o večnosti nášho národa? A osvojili si ju a presadzujú ju naše elity? Nie som o tom presvedčený.
Využime preto každoročne 4. jún – deň trianonskej radosti nielen na spomienku, ale predovšetkým na zamyslenie: ako ďalej, Slovenská republika? Nielen my matičiari.
Jozef Schwarz, člen Výboru Matice slovenskej a MO MS Petržalka
