Nižný Žipov, 28. júl 2024 – Tento víkend sa v obci Nižný Žipov, v okrese Trebišov, uskutočnilo slávnostné podujatie spojené s odhalením pamätníka Východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831. Práve v Nižnom Žipove vypukli 31. júla 1831 prvé, skutočne vážne povstalecké udalosti, ktoré nadobudli organizovaný charakter. Odtiaľ pochádza aj snáď najsymbolickejšia osobnosť veľkej sedliackej vzbury, bývalý richtár, skutočný vodca slovenských vzbúrencov na dolnom Zemplíne, Michal Pavuk. Práve Žipovčania prekročili pomyselnú hranicu, ktorá delila miestnu revoltu od masovej akcie. Podujatie prilákalo desiatky návštevníkov a hostí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, ktorí si prišli pripomenúť a uctiť túto významnú udalosť našich dejín. Podujatia sa zúčastnili aj ďalší významní hostia, medzi ktorými boli starosta obce Hrčeľ Rudolf Balog, starostka obce Čeľovce Jana Sabóvá, starosta Plechotíc Marek Andráš, starosta Zemplínskej Teplice Rastislav Majoroš, starosta Cejkova Štefan Kačurák, riaditeľka Štátneho archívu v Trebišove Margita Bandoľová, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková a člen Výboru Matice slovenskej Michal Matečka.
Úvod podujatia patril ekumenickej pobožnosti, na ktorej sa zúčastnili duchovní predstavitelia rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a evanjelickej cirkvi. Po duchovnej časti nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpil folklórny súbor Chlapi zo Žipova, ktorí svojimi piesňami a tancami priblížili zvyky a tradície východného Slovenska, konkrétne Zemplína. Veselé tóny a nádherne zdobené kroje prispeli k priateľskej a radostnej atmosfére celého podujatia. Divadelná dramatizácia Kuruci, do zbrane!, ktorá bola ďalším bodom programu, preniesla divákov do obdobia povstania a autenticky priblížila atmosféru týchto dramatických dní. Mladí matičiari, členovia divadelného odboru Matice slovenskej a matiční zamestnanci ústredia z Martina v dobových kostýmoch predviedli presvedčivý a emotívny výkon, ktorý ocenili všetci prítomní.
Vyvrcholením podujatia bolo slávnostné odhalenie pamätníka, ktoré sprevádzali potlesk a slávnostné príhovory. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper vo svojom príhovore priblížil historický kontext Východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831, zdôrazňujúc jeho význam pre historickú pamäť národa, ale aj ako pripomienku boja za sociálnu spravodlivosť. Poukázal na to, ako tieto povstalecké udalosti ovplyvnili formovanie identity slovenského ľudu a prispeli k postupnému uvedomovaniu si vlastných práv a postavenia v rámci Uhorska. V príhovore predseda Gešper zdôraznil, že: ,,povstanie nemalo hlavnú príčinu v nepochopení protiepidemiologických opatrení pri cholere a netkvie v travičskej povere, ako tvrdia opakujúce sa už prežité informácie, ale príčiny boli v širšom a hlbšom sociálnom kontexte, predovšetkým v neúnosných a neriešených sociálno-mocenských pomeroch Uhorska. Nespokojnosť mala hlbšie korene, keďže slovenský roľník celý život pracoval na pôde, o ktorú bol postupne okradnutý napr. pri šľachtických komasáciách pozemkov, súčasne odovzdával šľachte väčšinu svojej úrody, rovnako bol zaťažovaný rôznymi poddanskými povinnosťami a to vrátane cirkevných. Bolo tu aj bezprávie a nemožnosť dosiahnuť nápravu vtedajšími súdnymi prostriedkami.“
Starosta obce Nižný Žipov Ján Garbár vo svojom príhovore poďakoval všetkým účinkujúcim a návštevníkom za účasť a podporu. Vyjadril presvedčenie, že pamätník bude pripomínať hrdinské činy našich predkov a bude miestom, kde si budúce generácie budú môcť uctiť ich pamiatku.
Východoslovenské roľnícke povstanie patrí svojím rozsahom k najväčším protifeudálnym vystúpeniam vo vtedajšom Uhorsku. Jeho príčinou bola dlhodobá zlá sociálna situácia roľníkov, bezzemkov, bírešov, spišských baníkov a ďalších utlačovaných skupín. Sedliacka vzbura prvýkrát vypukla v Zemplínskej Teplici, odkiaľ sa rozšírila do ďalších stolíc. Štatariálne súdy nakoniec od 29. augusta do 30. septembra 1831 vyniesli až 119 rozsudkov smrti, pričom vyše 4 000 roľníkov bolo odsúdených na kruté palicovanie. Paradoxne, skutočné sociálne príčiny povstania sa dodnes zamieňajú za tie vedľajšie – travičské povery na pozadí epidémie cholery. Nie je to však náhoda, ale pozostatok starej propagandy, ktorú úmyselne udržiaval vo vedomí ľudí uhorský vládnuci režim. Už v prvých krokoch po potlačení sedliackeho povstania sa začalo aktívne konať, aby sa oficiálne príčiny tak rozsiahlej a krvavej vzbury odôvodnili nevedomosťou ľudu a alkoholizmom. Predstavitelia uhorského vládnuceho režimu si dobre uvedomovali, že nemôžu priznať doma a už vôbec nie v zahraničí, aká katastrofálna sociálna situácia bola v tomto období v Uhorsku, za ktorú predovšetkým oni niesli vinu. Krátkozraké drancovanie krajiny zo strany niektorých vládnucich šľachtických uhorských rodov ochudobňovalo nielen sedliakov a mešťanov, ale štát ako celok.
Mgr. Laura Hancová
