Bratislava 11. januára (TASR) – Prvé tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady ako úvodník publikuje príhovor novozvoleného predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera Aktuálna úloha Matice slovenskej. Obsah článku navodzuje už jeho názov. Najvýstižnejšie ho však vyjadrujú tieto dve autorove vety: „Naším cieľom je celková stabilizácia, navodenie pokojného ovzdušia, čo dá šancu odborom, vedeckým a ďalším profesionálnym pracovníkom sústrediť sa predovšetkým na pronárodnú činnosť. Matica slovenská musí presvedčiť svojich a spoločnosť prácou.“
Literárnu časť čísla uvádza báseň Jána Kostru Dal by som za báseň poslednú košeľu zo zbierky Len raz (1968).
V čísle prevažujú literárnohistorické, literárnokritické a literárnovedné eseje a štúdie. Prvou z nich je esej Jaroslava Rezníka Neuniformovaní sa slávnostných pochodov nezúčastňujú. Je to nateraz akoby posledná pocta J. M. Hurbanovi pri príležitosti Roku J. M. Hurbana, ktorý sa ešte celkom neskončil, pretože 21. februára t. r. si pripomenieme 130. výročie úmrtia tejto mimoriadnej osobnosti nášho národného života. Časopis sa tak stotožnil s koncepciou cyklu o J. M. Hurbanovi, publikovaného od 19. marca 2017 v TASR .
Personálnou vedeckou štúdiou v rámci cyklu Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí je stať Jána Kačalu, ktorá je venovaná jazykovednému dielu Jozefa Škultétyho.
Charakter literárnovednej štúdie má stať brnianskeho literárneho vedca Iva Pospíšila, ktorej predmet záujmu je naznačený už v názve: Dionýz Ďurišin a Andrej Červeňák v súvislostiach slovensko-českých vzťahov.
Širšou literárnovednou štúdiou je aj stať Milana Kendu Satirický diagnostik šialeného času. Podtitul štúdie hovorí, že je to „analýza celoživotného literárneho diela Berca Trnavca“. Neobvyklý je metodologický postup autora štúdie. Rad za radom literárnokriticky a v chronologickej postupnosti charakterizuje knižne vydané diela satirika a humoristu B. Trnavca (1934 – 2016), aby v záverečnom zhrnutí sformuloval jeho prínos pre slovenskú literárnu kultúru a pre náš spoločenský život vôbec.
Ako historicko-popularizačnú esej môžeme charakterizovať článok Mariána Tkáča Prastaré korene našej štátnosti. Podobný charakter, no so štylistickými prvkami literatúry faktu i umeleckej prózy má príspevok Miroslava Piusa Kresba v piesku. Autor v nej priblížil životné osudy arcibiskupa slovenského pôvodu Juraja Pohronca Selepčianskeho, ktorý žil v rokoch 1595–1685 a má veľké zásluhy na udržiavaní národného povedomia našich predkov, a to predovšetkým v rodnom Tekove.
Udalosti z výtvarného diania reprezentuje biografická esej Ľubomíra Podušela Hommage á Rudolf Krivoš, napísaná pri príležitosti umelcovej osemdesiatky.
Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z novej básnickej tvorby Dalimíra Stana a Igora Válka. Sem treba zahrnúť aj istú literárnu zaujímavosť. Frankológ Štefan Povchanič prebásnil do francúzštiny pomerne rozsiahly výber z poézie Ivana Kraska, čo využíval pri svojom pedagogickom pôsobení vo Francúzsku. Časopis tieto prebásnenia teraz uverejnil paralelne aj so slovenským originálom.
Próza je zastúpená poviedkou Milana Zelinku Pád, ktorá má – ako je pre tohto autora charakteristické, satiricko-kritický osteň.
Rozhovor s básnikom Milanom Rúfusom zo svojho archívu bývalej rozhlasovej redaktorky pripravila Ľuba Šajdová. Rozhovor má názov S Milanom Rúfusom blízko jeho príbehu Veľkého ticha.
Jedným z nosných materiálov čísla je ukážka z autobiografickej knihy slávneho francúzskeho herca Jeana-Paula Belmonda Tisíc mojich životov. Dielo, ktoré čoskoro vyjde aj knižne, preložil Alexander Halvoník a ako ukážky pre Slovenské pohľady vybral kapitoly, v ktorých herec rozpráva o svojich vzťahoch s režisérom R. Godardom a U. Andressovou. V hercovom monologickom rozprávaní nachádzame aj túto myšlienku: „Médiá si privlastňujú právo, ktoré im nepatrí, moc, ktorú si nie vždy zaslúžia.“
Z recenznej rubriky zaznamenajme recenziu Ondreja Sliackeho na knihu Margity Ivaničkovej S tromi psami za pätami a recenziu Vincenta Šabíka na monografiu Evy Fordinálovej Odklínanie Vajanského.
Spoločenská rubrika prináša „Ľútoriadky“ za literárnym historikom Vladimírom Petríkom a jazykovedcom Milanom Zigom.
V rubrike „Pripomíname si“ sú krátke biografické profily o týchto jubilantoch: Dušan Roll (90), Emil Benčík (85), Karol Strážnický (80) a Paula Sabolová – Jelínková (80).
Číslo je ilustrované reprodukciami z tvorby Martina Kellenbergera.
[teraz.sk; 11/01/2018; TASR, Andrej Smatana ; Zaradenie: Kultúra]
http://www.teraz.sk/kultura/o-cieloch-matice-slovenskej-pise-v-sl/302246-clanok.html
