Z nehynúcej úcty, nesmiernej vďaky a stálej spomienky na pamiatku národno-uvedomelých Sloveniek vyhlásil Výbor Matice slovenskej rok 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Pri tejto príležitosti vás srdečne pozývame na slávnostné podujatie, ktoré sa uskutoční 1. augusta 2024 v Martine so začiatkom o 17. hodine pred sídelnou budovou Matice slovenskej. Počas podujatia odhalíme bustu nezabudnuteľnej Anny Hurbanovej-Jurkovičovej, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre a národnom hnutí.
Slovenské ženy boli súčasťou nášho spoločenského života a národného bytia ako starostlivé matky, verné manželky, spoľahlivé vychovávateľky vždy početného potomstva a spanilé devy, pričom ich postavenie v ére národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia, keď sa sformoval novodobý moderný slovenský národ, bolo ešte významnejšie. Stávajú sa z nich uvedomelejšie, sebavedomejšie a otvorenejšie ženy, ktoré sa po boku svojich mužov národovcov a mládencov slovenských angažujú v národnokultúrnom a umeleckom živote. V tejto súvislosti sa ako prvé lastovičky zjavujú Anička Jurkovičová, jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek, v mladosti priateľka Janka Francisciho, neskôr manželka Jozefa Miloslava Hurbana, alebo očarujúco intelektuálna Adela Ostrolúcka, femmefatale Ľudovíta Štúra, ktorých jubilejné 200. výročie narodenia si pripomíname v roku 2024. Aj kvôli týmto okrúhlym výročiam vyhlásila Matica slovenská rok 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Okrem týchto dvoch osobností si pripomíname aj ďalšie významné ženy, spisovateľky, herečky a národné aktivistky ako sú Amália Francisciová, Elena Šoltésová, Terézia Vansová, Anna Halašová, Božena Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská, Hana Gregorová, Mária Rázusová-Martáková, Naďa Hejná, Zora Jesenská a iné.
„Stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí k vyššej forme organizovanosti založením spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine ako súvekom národnokultúrnom centre Slovenska. Matica a Živena ergo matičiarky alias živeniarky vedno spolu kráčajú (na rok tak bude tomu presne 155 liet) spoločnou cestou na národa roli dedičnej. Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú spojené osudy viacerých významných žien, pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si roku 2024 taktiež pripomenieme. Všetky sa výrazne angažovali v slovenskej kultúre, vede a umení a v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien,“ zdôraznil predseda MS Marián Gešper.
Anna Hurbanová-Jurkovičová sa narodila 6. apríla 1824 v Novom Meste nad Váhom. Bola dcérou známeho učiteľa, vynikajúceho pedagóga, literáta a zakladateľa družstevníctva a prvých gazdovských spolkov Samuela Jurkoviča. Vďaka svojej rodine bola od malička vystavená kultúrnym a národným otázkam, čo ju formovalo ako silnú a uvedomelú osobnosť. Bola aktívnou účastníčkou národných podujatí a významne prispela k slovenskej literatúre a kultúre. Jej tvorba zahŕňala básne, poviedky a články, v ktorých sa venovala témam ako rodina, láska k vlasti a dôležitosť vzdelania. Základy vzdelania získala od svojho otca, učiteľa v Sobotišti, kde v roku 1841 založil Slovenské národné divadlo v stolici Nitrianskej. Počas letných prázdnin v rokoch 1841 a 1842 tu hrali divadelné hry štúrovci a Anna stvárňovala dievčenské postavy.
Dňa 7. októbra 1845 sa Anna vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, evanjelického farára v Hlbokom. Ich syn Svetozár sa narodil 16. januára 1847. Po vypuknutí revolúcie v Uhorsku v máji 1848 bol na Hurbana vydaný zatykač, a preto ušiel do Prahy. V lete toho roku pripravoval ozbrojené Slovenské povstanie v Záhrebe a vo Viedni a 16. septembra 1848 sa stal prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Koncom septembra viedol prvú výpravu slovenského dobrovoľníckeho zboru na západné Slovensko. Po potlačení povstania sa Hurban stal jedným z najhľadanejších mužov v Uhorsku. Maďarskí gardisti prepadli jeho faru v Hlbokom, spálili archív a knižnicu a na dvore postavili šibenicu. Anna bola nútená s malým synom Svetozárom sledovať túto scénu. Z obavy pred prenasledovaním sa uchýlila do otcovho domu v Sobotišti, neskôr k sestre na Morave, a potom žila v Prahe a vo Viedni.
Po skončení povstania sa vrátila na faru v Hlbokom, kde do roku 1888 podporovala národnobuditeľské aktivity svojho manžela. V šťastnom manželstve mali deväť detí, z ktorých najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský pokračoval v národnom hnutí a literárnom živote. Po smrti Hurbana v roku 1888 sa Anna presťahovala za synmi do Turčianskeho Svätého Martina, kde 2. februára 1905 zomrela. Pochovaná je na Národnom cintoríne s nápisom na hrobe: „Verná dcéra slovanského národa.“
Laura Hancová
hovorkyňa Matice slovenskej
