Poznáme svoje korene?


//Poznáme svoje korene?

História je učiteľkou života – toto staré latinské príslovie platí dodnes. Pravda, ak sa históriou chceme dať poučiť. Je veľmi dôležité poznať príčiny a okolnosti, ktoré viedli k rôznym bojom, povstaniam či k vzniku hnutí, ako aj ich následky – zmeny v ľudskej spoločnosti. A k nim vedomie o osobnostiach, ktoré v týchto dejoch zohrali významné úlohy.

Takto spoznávame svoje korene, minulosť svojho národa, cirkvi či jednotlivcov. Je preto našou povinnosťou udržiavať povedomie o svojich koreňoch a zachovávať kultúrne dedičstvo.

Túto myšlienku nieslo podujatie Miestneho odboru Matice slovenskej v Želiezovciach, s názvom „Poznáme svoje korene?“ Bolo venované najmä presídlencom a ich potomkom z Maďarska. Vlani sme si totiž pripomenuli 75. výročie návratu slovenských evanjelických rodín do svojej starej vlasti. Okrem ľudí, ktorých sa táto problematika týka, sme privítali aj hostí – primátora nášho mesta Ondreja Juhásza, farárku evanjelickej cirkvi a.v. Zuzanu Moncoľovú, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska Evu Kmeťovú, predsedu MO MS v Galante Ľubomíra Kmeťa, Jána Hovorku – historika, vedeckého pracovníka a genealóga a predsedov spoločenských organizácií v meste.

Program podujatia striedalo hovorené slovo a scénky z dolnozemského prostredia v sarvašskom nárečí o varení slivkového lekváru, o zakáľačke či odievaní žien v minulosti. Program  spestrila folklórna spevácka skupina Vrbovianka sarvašskými piesňami. Scenár doplnilo premietanie obrázkov historických reálií typických pre prostredie Dolnej zeme, napríklad kostoly, osobnosti, sálaše a pod. Súčasťou podujatia bolo vydanie matičnej publikácie- Zo sarvašského slovníka s podtitulom Poznáme svoje korene? Autorkami sú Mária Varkolyová a Judita Mrázová. Po skončení programu si mohli prítomní pozrieť výstavu autentických historických predmetov zo Sarvaša a okolia, ktoré naši predkovia  používali vo svojom živote.

Z kultúrno- historického hľadiska zaujala téma o vysťahovalectve z horných Uhier na Dolnú zem. Naši predkovia si aj za takmer tri storočia trvajúcej dolnozemskej epopeje zachovali svoju slovenskú reč a evanjelickú vieru. Pri príležitosti 75. výročia ich návratu do vlasti sme umiestnili na budovu evanjelickej Modlitebne v Želiezovciach pamätnú tabuľu, ktorú nám nezištne zhotovil majster kamenár Milan Greguš.

K tejto téme je potrebné dodať niekoľko historických faktov.

Československá presídľovacia komisia začala činnosť v marci 1946. Členovia komisie prešli všetky slovenské obce v Maďarsku, organizovali v nich prednášky a schôdze. Počas troch mesiacov sa na presídlenie prihlásilo 90 tisíc Slovákov, čo bolo menej ako sa očakávalo.

11. apríla 1947 začala výmena obyvateľstva. Na Slovensko dorazil prvý transport Slovákov z oblasti Pitvaroša do železničnej stanice v Seredi. Do 20. apríla prišlo ďalších 19 transportov z oblastí Slovenského Komlóša a Níreďházy. Celkovo sa z Maďarska na Slovensko v rokoch 1945-1948 presídlilo okolo73 tisíc osôb.

V obci Sarvaš  bolo na presídlenie prihlásených zhruba 6 tisíc Slovákov. V skutočnosti sa prihlásilo 4300 občanov. Presťahovaní boli najmä do obcí Kalná nad Hronom, Tekovské Šarluhy, Želiezovce, Mikula  a Svodov. Do Želiezoviec prišlo asi 40 rodín s počtom asi 15 osôb, do Mikuly asi 30 rodín s počtom asi 130 osôb. Do bývalého Želiezovského okresu bolo presídlených okolo 830 rodín s počtom osôb vyše 3 tisíc.

Rodácke či krajanské zoskupenia vytvorili napr. presídlenci z Níreďházy v okolí Levíc, Pitvarošania v okolí Senca, Malokerešania v Nesvadoch, Veľkobánhedešania v Nedede, Berinčania v Kolárove, Čabania, Sarvašania a Kondorošania v Tekovských Šarluhoch (Lužanoch) a v Želiezovciach a okolí.

Na naše podujatie sme dostali mnohé pozitívne reakcie, ktoré nás, samozrejme, tešia. Je to odpoveď na trpezlivú mravčiu prácu, príprave ktorej sme venovali niekoľko mesiacov. Sme hrdí na odvahu našich starých rodičov a rodičov, na ich chrabrosť a citovú väzbu ku všetkému slovenskému. Hrdú slovenskosť, ktorú si so sebou priniesli z Dolnej zeme, do nás hlboko a natrvalo vštepili. Ďakujeme im za ich rozhodnutie vrátiť sa do svojej pôvodnej vlasti, lebo my – ich potomkovia, sme tu doma.

Mgr. Mária Varkolyová

 

2023-10-13T08:32:29+00:0013 októbra 2023 |Nitriansky kraj|
X