Slávny predchodca ako dobrá téma


//Slávny predchodca ako dobrá téma

TATÁR O ŠTEFANOVI KRČMÉRYM

V autorskej dielni Jozefa Tatára vznikli tri knihy, jednu z nich venoval Štefanovi Krčmérymu.V Turčianskej knižnici v Martine sa nedávno uskutočnilo stretnutie spisovateľa a vedca Jozefa Tatára s čitateľmi, na ktorom prezentoval svoje nové knihy: básnickú zbierku Andezit, monografiu Umelecký profil Štefana Krčméryho a 2. zv. Turčianskych povestí, ktoré vydala Matica slovenská.

Bytostne spätý s Mošovcami
Popredný slovenský literárny vedec, regionalista, spisovateľ, autor obľúbených Turčianskych povestí, básnik a vysokoškolský pedagóg, martinský rodák Jozef Tatár, ktorý je bytostne spätý s Mošovcami, pripravil podnetnú monografiu nazvanú Umelecký profil Štefana Krčméryho, ktorú roku 2015 vydala Filozofická fakulta Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, kde jej autor dlhodobo pôsobí ako docent slovenskej literatúry. Tatár v nej približuje osobnosť Krčméryho ako básnika modernistu, spisovateľa, publicistu, literárneho vedca, redaktora, kultúrneho pracovníka a dejateľa. Krčméry, rodák z Mošoviec, sa výrazne angažoval aj v celonárodných i česko-slovenských literárnych, kultúrnych a spoločenských reláciách, ale zasiahol i do regionálnych dejín Turca a predovšetkým osudov martinskej Matice slovenskej ako jej tajomník v rokoch 1919 1932 a súčasne redaktor Slovenských pohľadov.

Viac ako sa kedy naučíme v dejepise
Treba poznamenať, že Tatárov zámer nespočíva len v objasnení „čistého“ umeleckého profilu Krčméryho podaného z literárnovedného stanoviska, pretože približuje i biografický rozmer, týka sa aj analýzy jeho publicistických a kultúrno-osvetových príspevkov, čiastočne politických koncepcií. Zaujímavé sú novšie Tatárove životopisné zistenia z oblasti vnútornej biografie Krčméryho, ktoré rozširujú poznatky o psychologickom ustrojení tejto citlivej osobnosti a umeleckej duše, pričom jej životné i tvorivé aktivity negatívne poznačili ťažké depresie. Tieto vážne stavy a ochorenia, samozrejme, formovali jeho osobnostný i umelecký profil. O Krčméryho tragickom údele je známe, že od roku 1932 sa neúspešne liečil doma na Slovensku (Turiec, Orava) i na klinikách vo Švajčiarsku, napokon od roku 1949 v psychiatrickej liečebni v Pezinku, kde zomrel ako 62-ročný 17. februára 1955. Menej známe sú však okolnosti, ako tieto vnútorné poryvy ovplyvňovali spisovateľovo dielo a jeho umelecký výraz, čo ponúka monografia. Tatár okrem básnickej a vedeckej dráhy Krčméryho sleduje aj jeho intenzívne prežívaný vzťah ku svojeti, k jej dejinám, kultúre a umeniu, predstavuje ho ako uvedomelého reprezentanta slovenského národa, patriota. Zároveň osvetľuje jeho pomer k českým, česko-slovenským i širším európskym dobovým kultúrnopolitickým a umeleckým prúdeniam. V kapitole o historizme v Krčméryho umeleckej tvorbe, založenej na modelovaní národných a regionálnych dejín, je prítomná zaujímavá paralela, lebo Krčméry i Tatár sú rodom Turčania s napojeniami na Mošovce, pričom súčasne obaja sa zaoberajú skoro tým istým predmetom literárnej činnosti, teda poéziou, literárnou vedou a regionalistikou.

Zaujme prepojením minulosti a súčasnosti
Aj preto sa u oboch našich turčianskych spisovateľov stretávame s precíznym spracovaním dejín Turca v ich umeleckom diele aj vo vedeckých prácach, pričom je interesantné analyzovať postoj a hodnotenie súčasníka smerom ku svojmu slávnemu predchodcovi. Kniha Turčana a Mošovčana Jozefa Tatára o Turčanovi a Mošovčanovi Štefanovi Krčmérym iste aj týmto prepojením zaujme nielen odborníkov a učiteľov z oblasti slovenskej literatúry a dejepisu, ale aj širšiu čitateľskú obec a kultúrnu verejnosť.

PAVOL PARENIČKA

[Turčianske noviny; 08/2016; 01/03/2016; s.: 20; PAVOL PARENIČKA ; Zaradenie: kultúra]

9788055709499

Turčianske_povesti

2016-03-07T11:04:10+00:007 marca 2016 |Napísali a povedali o nás|
X