Spomienková slávnosť „Hrdinovia Malej Vojny“ v Spišskej Novej Vsi


//Spomienková slávnosť „Hrdinovia Malej Vojny“ v Spišskej Novej Vsi

Tradičné podujatie venované obetiam maďarského bombardovania Spišskej Novej Vsi a hrdinom Malej vojny sa oproti minulým rokom posunulo do veľkolepejšieho rozmeru. Vďaka dôvere magistrátu mesta Spišská N. Ves sa prvá časť uskutočnila v Spišskom divadle. Súčasne sa hlavným organizátorom stala Matica slovenská, ktorá ho uskutočnila prostredníctvom Mladej Matice, Domu MS v Spišská N. Vsi a v neposlednom rade so zapojením predovšetkým matičných umeleckých kolektívov. Slávnosť bola rozšírená o uctenie si pamiatky legendárneho spišského rodáka Jána Nálepku. Pre neznalých to bolo isto prekvapením, ale Nálepka, vtedy ešte poručík, sa taktiež radí k odvážnym obrancom Slovenska z roku 1939.
Hymnickou piesňou „Hej Slováci“ v podaní matičiarov z FS Štrbän sa 18. 3. 2016 symbolicky otvorila v Spišskom divadle akcia „Hrdinovia Malej vojny z marca 1939.“ Riaditeľ DMS a predseda OMM SNV Rastislav Zacher privítal v zaplnenom hľadisku primátora mesta Jána Volného, predsedu DV MS Štefana Martinkoviča, honorárneho konzula Ruskej Federácie Ladislava Štefka, vzácneho hosťa vedca z Inštitútu slovanských štúdii RAV v Moskve Michaila J. Dronova, ako aj zástupcov SZPB, štátnej správy a samosprávy. Podujatie zároveň podporili matičiari z celého východného Slovenska, vrátane zástupcov KR MS Trenčianskeho kraja a zo Šurian.
S prednáškou „Zabudnutí slovenskí hrdinovia Malej vojny“ priblížil podpredseda MS a predseda MM Marián Gešper projekciou osudy jednotlivých slovenských hrdinov tohto konfliktu, ako aj udalostí z roku 1938, ktoré konfliktu prechádzali. Po ňom vystúpil historik z Múzea Spiša Juraj Pavlis s referátom „Ján Nálepka – vojak slovenskej armády v bojoch Malej vojny,“ ktorý predniesol prekvapujúce fakty o jeho účasti pri obrane Slovenska, ale aj o neznámych rozmeroch jeho osobnosti ako učiteľa i slovansky orientovaného vlastenca. V ďalšej časti vystúpili s divadelným predstavením pod názvom: „Národ si slobodu zaplatil krvou“ mladí matičiari, ktorí priblížili v prvej časti dramatizácie rozhodujúce okamihy po napadnutí Slovenska a v druhej časti posmrtný monológ hrdinu Mikuláša Klanicu v podaní člena OMM z Lučenca Petra Švantnera. V medzi programe vystúpil s tematickými piesňami mladý talent František Jóska z Košíc.
V ďalšej časti nasledoval za širokej účasti verejnosti pietny sprievod centrom mesta, kde spišskí a popradskí mladí matičiari niesli portréty slovenských obrancov k pamätníku obetí bombardovania mesta. Neskôr po štátnej hymne v podaní speváckeho zboru Cantus Villa Nova vedenom Igorom Gregom zazneli príhovory primátora mesta SNV a predsedu Mladej Matice. Oproti minulým rokom bola treba vyzdvihnúť početnejšiu čestná stráž v historických slovenských uniformách členov KVH z Trnavy a Mladej Matice. Nasledoval presun k pamätníku gen. Jána Nálepku, in memoriam, kde vystúpil s prejavom Š. Martinkovič, ktorý zhodnotil jeho prínos predovšetkým ako nekompromisného slovenského vlastenca. V závere spomienkovej slávnosti sa početnej verejnosti a matičiarov prihovoril obl. tajomník SZPB Ján Dzurej. Prítomní si tiež mohli prezrieť stálu expozíciu o J. Nálepkovi v Múzeu Spiša v Smižanoch.
Možno konštatovať, že tohtoročná slávnosť dôsledne predstavila osudy účastníkov Malej vojny, čím splnila najdôležitejší cieľ – zachovať pamiatku hrdinov, ktorí padli za našu slovenskú vlasť!

Marián Gešper
„Kto sú slovenskí hrdinovia Malej vojny?“

Od ozbrojeného konfliktu medzi Slovenskou republikou a horthyovským Maďarským kráľovstvo uplynulo 77 rokov. Pomyselná priepasť času definitívne pohltila aj posledných slovenských obrancov z roku 1938 a marca/mája 1939. Čas nemilosrdne oddelil mŕtvych od súčasnej generácie, ktorej zostali iba torzá svedectiev a dokumenty, ktorým „sa podarilo prežiť“ zmeny štátnych režimov.
Dnes už môžeme hovoriť, nielen o histórii Malej vojny, ale aj o tom, ako sa písali dejiny tohto ozbrojeného konfliktu. Je to príbeh o spontánnom hrdinstve mladých ľudí, ktorí často nedostatočne vyzbrojení nasadali na korby áut mieriacich na východné hranice, o odvážnych letcoch, ale aj o úmyselnom vymazávaní pamäte národa, vytrhávaní portrétov z učebníc, politickom šikanovaní a až veľmi oneskorenej pocte posledným žijúcim obrancom.
Pre mladých matičiarov je to pomyselná „archeológia.“ Od roku 2006 sme „centimeter po centimetri“ vyhľadávali a osvetľovali životné osudy vojakov Malej vojny. Verejnosť však aj napriek všetkému úsiliu ani dnes nepozná mnohé dejinné súvislosti. Napríklad aj to, že Malá vojna bola tzv. malou iba názvom. V skutočnosti prvé výstrely konfliktu padli 5. októbra 1938 a posledné až 22. mája 1939. Maďarské polovojenské jednotky vyzbrojené budapeštianskou vládou – Rongyos gárda, alebo Szabadcsapatok od októbra 1938 permanentne napádali slovenské a podkarpatské pohraničie. Do zelených poľovníckych blúz a klobúkov oblečení fanatici z Rongyos gárda útočili v sile až 500 príslušníkov na stanice finančnej stráže, armády a na úrady terorizujúc obyvateľstvo a vraždiac miestnych národovcov. Nesmieme zabúdať, že 6. 10. 1939 Slovensko vyhlásilo autonómiu v Česko-slovenskej republike s vlastnou vládou a ďalšími orgánmi.
V dejinách Malej vojny popri frontálnom maďarskom útoku v marci 1939 a barbarskom bombardovaní Spišskej N. V. sa odohrali ďalšie desiatky krvavých incidentov. Vyberáme iba niekoľké. Pri Rimavskej Seči maďarské pohraničné vojská zaútočili na most pri Štúrove. Boje prepukli aj v okolí Ladomírovej pri Snine, nasledovali ďalšie krvavé prepady obcí v okolí Košíc a Michaloviec. Dokonca 19. 12. 1938 tristo príslušníkov maďarského regulárneho vojska obsadilo Slanec a na ďalšie dediny pri Trebišove. Pohraničné boje pokračovali aj v nasledujúcich týždňoch a už vtedy možno hovoriť o hrdinoch Malej vojny, ktorí odrážali útoky a zajali desiatky fanatikov.
Po nemecko-talianskom diktáte 2. 11. 1938 označenom „Viedenskou arbitrážou“ došlo k odtrhnutiu južného Slovenska v prospech Maďarska. To však nemal byť koniec. Dňa 14. 3. 1939 bola vyhlásená Slovenská republika a už onedlho bolo zriadené nové maďarské veliteľstvo tzv. Karpatskej skupiny. Dňa 15. 3. 1939 Maďarsko bez vyhlásenia vojny napadlo Podkarpatskú Rus a po koordinácii s poľskou vládou prešlo 23. 3. 2016 k finálnemu útoku na Slovensko. V zmysle rozkazov VIII. maďarský armádny zbor o 5,30 hod. prekročil v troch smeroch naše východné hranice. Zo severu na Veľké Berezné – Ulič – Starinu. V strede na Malé Berezné – Ubľa – Stakčín. Z Juhu prebiehal najsilnejší útok s tankami, delostrelectvom a jazdou na Užhorod – Tibava – Sobrance.
Ferdinand Čatloš poveril velením obrany jedného z najlepších dôstojníkov pplk. Augustína Malára, ktorý okamžite vytvára Stakčínsku, Zemplínsku a Prešovskú bojovú skupinu. Prvý nápor obrany nesú slovenskí letci zo základne Spišská N. Ves. Práve oni odvážne bombardujú napredujúci maďarský zbor a spôsobia mu povážlivé straty. To vyprovokuje letecký útok na Spišskú N. V. 24. 3. 1939. Do bojov na zemi nastupujú vojaci, delostrelci a príslušníci obrnených jednotiek – opravdiví slovenskí hrdinovia bojov o Pavlovce nad Uhom, Nižnú Rybnicu a ďalšie zemplínske obce. Tvrdošijný odpor Slovenskej armády, ktorá sa po odchode českých dôstojníkov sformovala za niekoľkých hodín, nakoniec zastavil maďarskú agresiu! Posledné incidenty sa však odohrali pri obci Kvetoslavov až 22. 5. 1939.
Na fronte bojovali vlastenci s odlišnými politickými názormi, no spájalo ich odhodlanie brániť rodné Slovensko pred agresorom a to je trvalý odkaz pre súčasnosť.

Osudy vojakov a letcov Malej vojny:

Štefan Butka (1914 – 1939)
V marcových dňoch 1939 ako dobrovoľník bránil rodné Pavlovce nad Uhom. Odmietol ustúpiť napriek presile a zostáva v bunkri ľahkého opevnenia na druhej strane rieky brániaceho most. Osamotený hrdina zadržiaval streľbou z guľometu útočiace rojnice maďarských jednotiek. Potom ako mu došla posledná munícia vychádza z bunkru. Maďarskí vojaci rozzúrení predchádzajúcim odporom ho zastrelia so slovami: „Tam je tá slovenská sviňa!“ Pochovaný je v rodnej obci.

Mikuláš Klanica (30.3.1913 – 24.3.1939)
Dobrovoľník. Zúčastnil sa bojov o most pri Pavlovciach n/U, kde prejavil výnimočnú odvahu a spôsobil útočníkom značné škody. Účastník protiútoku piatich obrnených vozidiel v boji o Nižnú Rybnicu 24.3.1939. Jeho vozidlo dostalo zásah od ukrytého protitankového kanónu. Výbuch ťažko zranil jeho ľavú nohu pri kolene, krvácal a nemohol už chodiť. Podarilo sa mu ešte vyplaziť a odmontovať guľomet. Pokračoval v streľbe na postupujúcu sa maďarskú pechotu pokiaľ nepadol v sústredenej paľbe. Pochovaný bol s poctami v rodných Sliepkovciach.

Augustín Malár (18.7.1894 – 28.02.1945)
Už počas 1. svetovej vojny vstupuje do česko-slovenských légii. Spolu s Ferdinandom Čatlošom sú pri vzniku SR v 1939 jedinými podplukovníkmi slovenskej národnosti. Energicky sa ujíma obrany východného Slovenska v marci 1939. V roku 1941 je nasadený na východnom fronte, ale má spojenia s protinacistickým odbojom. Zabitý nemeckými nacistami za neznámych okolností na konci vojny.

Cyril Daxner (20.7.1904 – 7.6.1945)
Ako poručík delostrelectva sa dobrovoľne hlási u A. Malára. Zorganizuje obrnené vozidlá z Prešova a podnikne protiútok na hlavnom smere maďarského postupu. Nositeľ medaily za hrdinstvo. Počas 2. svetovej vojny odvlečený ako člen odboja do koncentračného tábora Mathausen-Gusen. Na následky nemeckého mučenia zomiera štyri týždne po skončení vojny.

Cyril Martiš
Vynikajúci pilot, ktorý spôsobili maďarským kolónam veľké materiálne škody. Otváral 23.3.1939 prvý úspešný bojový nálet stíhačiek Avia B-534 na železničnú stanicu vo Veľkom Bereznom, kde rozprášili delostreleckú jednotku. V ten istý deň štartuje na druhý úspešný nálet, ale tentoraz na Ulič. Na druhý deň znovu útočí s B-534 na maďarské kolóny, musí však po leteckom súboji s maďarským stíhačom Fiat CR 32 núdzovo pristáť.

Ján Nálepka (1912 – 1943)
Aktívne sa obrany Slovenska sa zúčastnil aj rodák zo Smižian, vlastenec a učiteľ – vtedy ešte poručík Ján Nálepka. V marci 1939 odvážne velí guľometnej rote, ktorá zaženie útočiace maďarské jednotky. V neskoršie známy z pôsobenia v protinacistickom odboji v Bielorusku. Padol v bojoch o mesto Ovruč na Ukrajine 16.11.1943.

Ján Svetlík (1913 – 1939)
Poručík letectva a účastník druhého úspešného náletu B-534 v Uliči na jednotky maďarskej 1. jazdeckej brigády, kde ničí techniku nepriateľa 23.3.1939. Pri útoku je zasiahnutý dávkou z guľometného hniezda a zrúti sa s lietadlom. Prvá obeť leteckých bojov.

Štefan Devan (1914 – 1939)
Ako bojový letec spôsobil spolu s Martišom rozsiahle škody postupujúcim horthyovským jednotkám. Aj on bol účastník prvého úspešného bojového náletu stíhačiek B-534 na železničnú stanicu vo Veľkom Bereznom, kde rozprášili práve vykladajúcu delostreleckú jednotku. Pri druhom nálete je nad Uličom zostrelený. Pristáva pri stakčínskej stanici, no zomiera na vykrvácanie. Druhá obeťou leteckých bojov.
Ján Prháček (1915 – 1939)
Účastník prvého úspešného bojového náletu stíhačiek B-534 na železničnú stanicu vo Veľkom Bereznom, kde spôsobil spolu s Devanom a Martišom maďarským jednotkám značné straty. V ten istý deň štartuje na druhý nálet pri obci Ulič. Na druhý deň zomiera v leteckom súboji s maďarským stíhačom, keď sa pokúša s poškodeným lietadlom pristáť. Nestihne už odhodiť bomby a lietadlo exploduje.

Ján Hergott
Spolu so J. Svetlíkom a M. Danihelom účastník druhého úspešného náletu B-534 v Uliči na 1. jazdeckú brigádu, kde ničia techniku nepriateľa. Pomstí spolu s Danihelom zabitie J. Svetlíka opakovanými útokmi na maďarské postavenia, ktoré ho zostrelili. Na druhý deň bombarduje úsek pri Nižnej Rybnici. Potom v ten istý deň 24. marca zbombarduje kolónu pri obci Pavlovce nad Uhom. Presila maďarských stíhačiek mu poškodí lietadlo, ale podarí sa mu núdzovo pristáť. Neskorší účastník SNP.

Anton Slodička (1915 – 1939)
Ako poručík letectva s J. Ondrišom 23.3.1939 uskutočnili v tento deň posledný nálet na maďarské postavenia v Nižnej Rybnici, kde zbombardovali ľahké maďarské tanky a potom sa úspešne sa vrátili na základňu. Zomrel 31.3.1939, ako posledná letecká obeť Malej vojny pri pristávaní narazil do odstaveného lietadla na spišskom letisku.

Mikuláš Udut (1911 – 1939)
Poručík delostrelectva a letec – pozorovateľ. Zúčastňuje sa bombardovania Užhorodu lietadlom Letov Š-328. O pár dní zabitý pri maďarskom bombardovaní Spišskej Novej Vsi.

Gustav Pažický (1917 – 1939)
Dňa 24. marca 1939 spolu so Šventom letia s bojovým cieľom na Pavlovce n/U. Maďarská stíhačka Fiat C-32 pomalší bombardér ťažko poškodzuje. Gustav Pažický vyskočil z lietadla v blízkosti Pavloviec, nanešťastie pozemné maďarské jednotky ho zastrelia vo vzduchu na padáku. Prevezený do rodného Považského Chlmca až v roku 1998.

Ferdinand Švento (1913 – 1939)
Spolu s Pažickým bombardérom Letov Š-328 útočí na Pavlovce n/U. Po zostrelení stíhačom Fiat C-32 vyskakuje s padákom, je však rozstrieľaný ešte vo vzduchu. 25. 3. 1939 ho Maďari pochovajú s vojenskými poctami

František Hanovec (1916 – 2001)
Dňa 24.3.1939 bombarduje maďarské postavenia pri Pavlovciach n/U, je však zo zálohy napadnutý presilou maďarských stíhačiek. Podarí sa mu zostreliť maďarskú stíhačku, čím umožní záchranu dvoch pomalších slovenských bombardérov Š-328.

Marián Gešper, 2. podpredseda MS

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2017-04-25T14:37:12+00:0013 apríla 2016 |Košický kraj|
X