Takmer povinná téma tentoraz v martinskej galérii ponúka aj rarity


//Takmer povinná téma tentoraz v martinskej galérii ponúka aj rarity

V Turčianskej galérii inštalovali výstavu Dielo, pocta a portrét Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení. Pozrieť si ju môžete do konca januára.
Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ale aj výtvarný odbor Matice slovenskej, v rámci svojich iniciatív načiera aj do pokrokových národných výtvarných tradícií. Platilo to o výstavách z odkazu protifašistických tradícií či cyrilo-metodského odkazu. Nezabudli teda ani na Ľudovíta Štúra. Je na to viacero dôvodov. V meruôsmom roku v 19. storočí sa postavil na čelo národnouvedomacieho procesu Slovákov. Ako študentský líder bratislavských evanjelických Slovákov odvážne čelil slovenským pročeským a biblickým českým gigantom – Kollárovi, Šafárikovi. Nielenže kodifikovali slovenčinu ako spisovný jazyk, ale vzápätí sa tento náročný experiment začal uskutočňovať vo forme vydávania národných novín, Slovenských pohľadov. Bolo preto príznačné, že do roku 1989 sa na Slovensku udeľovala novinárska Cena Ľudovíta Štúra.
Knižné vydania ako unikáty výstavy
„Škoda, že dnes takáto cena vôbec neplatí. Štúr, ale aj J. M. Hurban, by sa určite takejto ceny domohli. Vytvoril im ju Ján Kulich v roku 1971 v striebre. Máme ju na výstave,“ povedal predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov Ladislav Skrak. „Náš výstavný celok zdôrazňuje mnohé vrstvenia osobnosti Ľudovíta Štúra. Trebárs jeho dielo. Vystavujme skutočné vzácnosti – napríklad knižné vydanie diela O národních písních a pověstech plemen slovanských od Ludevíta Štúra, ale predovšetkým prvé knižné vydanie diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Tento artefakt je veľmi vzácny. Nevystavujú ho ani na syntetickej múzejníckej výstave Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade,“ upozorňuje na unikát výstavy.“
Štúr ako téma pre výtvarné umenie
Výstava prezentuje aj Štúrovo dielo a odkaz v širšom slova zmysle, najmä v národnom a buditeľskom. Zobrazuje dobový vzhľad vtedajších Slovákov – v podobách, aké ponúkajú chromlitografie prvého slovensko-maďarského vydania súboru krojových a figurálnych národopisných štúdií z roku 1883 z odkazu tvorby P. M. Bohúňa. Týka sa to aj diela Františka Kolářa – autora, ktorý nezabudnuteľne idealizoval podobu Ľudovíta Štúra na slávnej litografii z roku 1861. No výstava prezentuje aj dobovú litografiu otca troch kodifikátorov – Jána Hollého. Portrét vytvoril dobovo obľúbený portrétista Slovákov, a neskôr aj matičných dejateľov, Roland Weibezahl v roku 1863. Ďalším dôvodom vzniku výstavy je pocta Štúrovi. Výstavný celok vznikal z iniciatívy viacerých žijúcich a nedávno zosnulých umelcov, ukazuje aj vývin v prezentovaní portrétu a podoby Ľudovíta Štúra. „Z autorských iniciatív pripomeňme Tibora Bartfaya, Jozefa Baláža, Editu Ambrušovú, Ladislava Snopka, Jána Kulicha, Kláru Patakiovú, Mariána Polonského, Stanislava Harangozóa, Milana Medúza, ale aj sklenenú poctu Drahoša Prihela, fotografickú tvorbu Alexandra B. Molnára, ba aj veľkomoravské a slovanské podnety z tvorby M. Klimčáka a E. Trizuljakovej,“ opisuje výstavu Skrak. V čase ústredných osláv sa výstavný celok doplnil napríklad o skutočný skvost o kresebné štúdie a akvarelový prototvar diela Martina Benku Štúrovskí dobrovoľníci z fondov Múzea M. Benku SNM v Martine.
Podobizeň, ktorú sme mali v rukách všetci
Výstava zahŕňa aj podobu Ľudovíta Štúra na slovenských a československých bankovkách. „V čase „slovákštátu“ to boli štátovky Štefana Bednára, a neskôr išlo o vynikajúce portréty Albína Brunovského a Jozefa Bubáka. Portrét Ľudovíta Štúra v známkovej tvorbe mal svoj česko-slovenský pôdorys – po oslobodení vznikali efdecéčka takých autorov ako Karol Svolinský, Max Švabinský, ale aj Ernest Zmeták, Jozef Baláž, ktorým predchádzal štúrovský známkový portrét Ladislava Majerského z vojnového slovenského štátu,“ opisuje ďalej predseda a pripomína, že výstavný celok zároveň ponúka súborný obraz o podobách Ľudovíta Štúra v reliéfnej a medailérskej tvorbe a tvorbe mincí Slovenska. Sú tu v kompletnej zostave – Ľudovít Štúr Jána Kulicha, Ľudmily Cvengrošovej, Ladislava Snopka, Mariána Polonského, Ladislavy Snopkovej, Štefana Novotného, Miroslava Rónaia, Patrika Kovačevského, Ivana Řeháka, atď. „Výstava však mohla a mala by očariť aj – analytikou. Detailne sa tu skúma súvis medzi Štúrovou dochovanou reálnou podobou a dobovým vývinom protofotografických techník dagerotypie, ale rovnako aj v danom období mimoriadne licencovanej kalotypie W. F. Talbota. Ide aj o súvis dochovaných a nedochovaných fotografických predlôh, ktoré boli k dispozícii grafikom, autorom litografií – Anastázovi Jovanovičovi, Josefovi Vojtechovi Hellichovi, Františkovi Kolářovi,“ oboznamuje s obsahom výstavy Skrak.
Bez Štúra niet Adely a naopak
Výstavný celok zverejňuje aj ďalšie dosiaľ málo objavené a prezentované, nesporné atraktivity. Týkajú sa napríklad Adely Ostrolúckej. Výtvarnícka rodina Jurovatých poskytla autentický grafický portrét skutočnej Adely Ostrolúckej, ako ju naškicoval jej rodinný príslušník. Na týchto racionalizovaných analytických podnetoch stavajú symbolické portréty Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej v diele Adela a Ľudovít Mariána Tkáča. Iné sú podoby Adely Ostrolúckej z tvorby Mariána Polonského a Jozefa Baláža. Výstavu k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra: Dielo, pocta a portrét: Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení si v Turčianskej galérii môžete pozrieť do 31. januára.

V. LEGERSKÁ

[Turčianske noviny; 48/2015; 08/12/2015; s.: 15; V. LEGERSKÁ ; Zaradenie: KULTÚRA / MARKETING]

2015-12-11T10:37:43+00:0011 decembra 2015 |Napísali a povedali o nás|
X