Tradičné spomienkové stretnutie na troch velikánov v Plešivci sme uskutočnili 6. novembra 2023. Pamätná tabuľa osadená na obecnom úrade od akademického sochára Frica Motošku zviditeľňuje Daxnera, Francisciho a Bakulínyho a stále nám pripomína, že títo národovci pred 175. rokmi urobili niečo pre našu ďalšiu budúcnosť.
V roku 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek. V marci 1848 boli predložené uhorskému snemu požiadavky: zrušenie poddanstva, sloboda tlače, zrušenie cenzúry, rozšírenie volebného práva, zavedenie štátneho súdnictva, vytvorenie nezávislej uhorskej vlády. Revolúciou sa mala vyriešiť aj národnostná otázka. Po zverejnení Marcových zákonov v Rimavskej Sobote sa slovenskí národovci dohodli na celonárodnej slovenskej porade. Porada sa uskutočnila 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Predsedom bol M. M. Hodža. Francisci a Daxner spísali prvý ucelený národno-politický program v dejinách slovenského národa – Žiadosti slovenského národa. Prvý politický orgán v dejinách Slovenska vznikol 16. 9. 1848 pod názvom Slovenská národná rada. Prvý zbor slovenských dobrovoľníkov 18.9.1848 obsadil Myjavu. Štúr v Myjave predniesol prejav, v ktorom vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil autonómiu Slovenska. Cieľom bolo spojiť sa s ostatnými časťami Slovenska a zorganizovať celonárodné povstanie. Podarilo sa im však obsadiť len najbližšie oblasti. Ján Francisci v Hnúšti a Daxner v Tisovci organizovali národné gardy a viedli ich výcvik. Chystala sa revolučná akcia najmä v Brezne.
10. októbra 1848 maďarské orgány, okrem iných, uväznili Jána Vratislava Francisciho, Štefana Marka Daxnera a neskôr i Michala Miloslava Bakulínyho, ako aj ďalších, vyše štyridsiatich slovenských národovcov. Expresne rýchlo „troch sokolov“ po pár dňoch už od 3. do 5. novembra 1848 odsúdil štatariálny súd v Plešivci na trest smrti. Väčšinu Malohoťanov a Gemerčanov odvliekli v reťaziach v decembri 1848 z Plešivca do povestného žalára s popraviskom v honvédskych kasárňach Neugebäude v Pešti, kde čakali v žalostných podmienkach na svoj biedny koniec aj Janko Kráľ, Ján Alexander Rotarides, Ján Vratislav Francisci, Štefan Marko Daxner, Michal Miloslav Bakulíny a iní, ktorí sa opovážili postaviť na odpor proti maďarskej zlovôli a viedli odboj za národnostné i sociálne práva Slovákov. Keď začiatkom januára 1849 vstúpilo cisárske vojsko do Pešti, oslobodilo týchto hrdinských Slovákov a tí sa okamžite ponáhľali domov na Slovensko, aby vstúpili do slovenského dobrovoľníckeho zboru, pod krídla povstaleckých vodcov Štúra, Hurbana a Hodžu ešte počas jeho druhej zimnej výpravy.
Vďaka dobrej spolupráci Matice slovenskej v podaní riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatici Halkovej a pracovníčky Tatiany Tomkovej s Obecným úradom v Plešivci pod vedením starostky Ivety Šušánovej ako aj v spolupráci s okresným a oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave na čele s Jurajom Bernárom sme si pripomenuli dejinné udalosti. Tak ako to už tradične býva zvykom k spomienkovej akcii sa pripojila aj Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Plešivci pod vedením riaditeľa Jozefa Mikuša. Viliam Leskovjanský zarecitoval krásnu báseň od Jána Smreka a tak zviditeľnil aj svoju školu.
Ďakujeme všetkým zúčastneným, že každý rok si s úctou pripomíname troch velikánov a nezabúdame na našu históriu.
Text a foto: Ing. Zlatica Halková a Tatiana Tomková, Dom Matice slovenskej v Rožňave