Vyhodnotenie súťaže: Studňa sa tajne s dažďom zhovára


/, Trenčiansky kraj/Vyhodnotenie súťaže: Studňa sa tajne s dažďom zhovára

Pod týmto poetickým názvom sa skrýva známa celoslovenská literárna súťaž Jozefa Braneckého neuveriteľných 28 rokov. Obmedzenia v dôsledku pandémie zasiahli do všetkých oblastí spoločenského a kultúrneho života, čo je všetkým známa a pripomínaná skutočnosť, ktorá sa dotkla aj vyhodnotenia spomínanej literárnej súťaže. Organizátori 27. novembra trochu netradične, bez prítomnosti ocenených súťažiacich a verejnosti, uskutočnili vyhlásenie výsledkov na webovej stránke Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne.

Namietajú, že nemáme dejín.

Národ, ktorý žil, má minulosť.

Národ, ktorý žije, má minulosť a budúcnosť.“

Jozef Branecký: Na cestu (In Keď rumy ožijú)

Literárna súťaž Jozefa Braneckého vznikla na pôde Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne. Postupne sa k organizátorom pridala Matica slovenská, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, Spolok slovenských spisovateľov, Trenčiansky samosprávny kraj a mesto Trenčín. Prvýkrát bola vyhlásená v roku 1992, v roku 30. výročia úmrtia pátra Jozefa Braneckého, literáta, pedagóga a rodáka zo Skalice, ktorý v Trenčíne strávil významnú časť svojho života. Pracoval v MO MS a v roku 1933 ho zvolili za predsedu Historického odboru Matice slovenskej v Martine. Profesor Matúš Kučera, Braneckého žiak, k osobnosti pátra Braneckého pri spomienke stého výročia jeho príchodu do Trenčína vyslovil slová: ,,Páter Branecký urobil z Trenčína historické mesto. Toľko z histórie.“

Organizátorov potešilo autorské literárne snaženie, veď do tejto dnes už renomovanej súťaže sa zapojilo 149 autorov, z nich 114 žien a 35 mužov, v počte 402 autorských príspevkov. Z ocenených prác sme vydali zborník.

Viem, kvantita ešte nič nehovorí o kvalite, ale práve tento ročník sa môže pýšiť výnimočnou literárnou kvalitou. Možnože je to aj tým, že nosná téma Kríž je najväčšie znamienko plus venovaná 260. výročiu narodenia kardinála, uhorského prímasa a ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaya, 70. výročiu barbarskej noci a 5. výročiu úmrtia kardinála Jána Chryzostoma Korca vás mnohých motivovala k ponoru do hlbších pásiem vášho tvorivého vnútra. Je mi spolu s ďalšími organizátormi súťaže veľmi ľúto, že z kapacitných a finančných dôvodov nemôžeme publikovať ani len celé príspevky ocenených autorov, nieto ešte texty všetkých súťažiacich. Odbornej porote predsedá bez jedinej výnimky už takmer tri desaťročia básnik Jaroslav Rezník, práce hodnotili aj ďalší členovia poroty básnik Štefan Cifra, šéfredaktor Literárneho týždenníka a tajomník Spolku slovenských spisovateľov, Margita Ivaničková, Janka Poláková a Juraj Oravec. Vyslovujem na tomto mieste poďakovanie aj vedeniu Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne za vytrvalú ústretovosť a pomoc pri spracovaní výsledkov súťaže, osobitne riaditeľke VKMR Gabriele Krokvičkovej, Petrovi Martinákovi a jeho kolektívu, ako aj priaznivcom Matice slovenskej, Trenčianskeho samosprávneho kraja a mesta Trenčín.“ (Margita Ivaničková, Zborník Kríž je najväčšie znamienko plus, skrátené)

V úvode Margita Ivaničková uviedla, že Jaroslav Rezník predsedá porote od začiatku literárnej súťaže. Pri jubileu 25 rokov trvania súťaže sme vydali zborník výberu starších ocenených príspevkov a v príhovore sa Jaroslav Rezník (názov Studňa sa tajne s dažďom zhovára je z jeho literárnej dielne) vyznal, že túto súťaž pociťuje aj ako súčasť svojho osobného života, patrí k žičlivcom Trenčína, ako sám povedal, a v termíne vyhlasovania súťaže sa mu vyhýbajú aj choroby (nevynechal ani jeden ročník). Želáme si, aby to tak zostalo.

Literatúra kľačí pred majestátom Slova. Skončil sa 28. ročník a tento zborník je záverečným bodom jej programu. História tejto súťaže je veľmi bohatá a taká inšpiratívna, že by si zaslúžila fundovanú štúdiu o tejto čiastke našej národnej kultúry. Napríklad ako diplomová práca študentov slovenčiny na pedagogických a filozofických fakultách. Tento 28. ročník v roku 2020, ktorý chce svojimi výrazovými prostriedkami zdokumentovať zborník súťažných prác, má však zvláštnu príchuť. To preto, lebo nielen my, Slováci, ale celý svet žije v znamení koronavírusovej pandémie. Túto vetu som napísal preto, lebo verím, že na svete v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti budú žiť takí zvláštni ľudkovia, čo sa budú zaujímať o našu literárnu históriu a siahať za – možno už zažltnutými knihám vrátane takýchto zborníkov. A ja budem rád, a vy určite tiež, že stále bude platiť už trváce poznanie: dokiaľ bude literatúra, bude aj život, a ten bude vždy, bude aj literatúra. A neviem prečo, ale vy si to asi domyslíte, že vari najviac to platí pre pokožku našej národnej kultúry s materinskými znamienkami literatúry. Lebo literatúra kľačí pred majestátom Slova. Od neho sme odvodení aj my – Slováci, Slov-áci, aj náš materinský jazyk – slovenčina. Výrazným počinom tohto ročníka bola aj organizátormi predoslaná téma: Kríž je najväčšie znamienko plus. Kríž koronavírusu, čo nás privalil v tomto roku 2020,  ukázal, že keď je nám zle, utiekame sa k Slovu. No a na Slove je postavená literatúra. Aspoň – tak mi to naznačuje počet účastníkov tohoročnej súťaže, ktorý je zo všetkých ročníkov najvyšší. Verte Slovu, to nezrádza.“ (Jaroslav Rezník, Zborník Kríž je najväčšie znamienko plus, skrátené)

Na začiatku príspevku som spomenula, že tento ročník bol výnimočný. Prvýkrát v dejinách trvania literárnej súťaže sme sa nemohli, z dôvodov protipandemických opatrení, stretnúť osobne, takže ocenenia boli výhercom doručené poštovou zásielkou. Všetkým srdečne blahoželáme. Hneď ako budú vládou SR povolené verejné podujatia, stretneme sa osobne vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Prosíme vás o pozorné sledovanie webovej stránky knižnice a webovej stránky Literárneho týždenníka, kde uverejníme dátum a čas osobného stretnutia laureátov a odbornej poroty.

Jana Poláková

MO MS v Trenčíne

2020-12-10T13:29:09+00:0010 decembra 2020 |Správy z krajov, Trenčiansky kraj|
X