ĽUBĽANA, 03. –05. december 2024 – Delegácia Matice slovenskej v zložení Gešper, Schvantner, Koňariková, Perný navštívila hlavné mesto Slovinska a významné slovinské inštitúcie s cieľom kultúrnej, vedeckej a odbornej výmeny. Súčasne časť delegácie navštívila chorvátske mesto Rijeka, kde sa konala slávnosť k 30. výročiu MO MS.
Na Ľubľanskej univerzite prednášali pre študentov slovakistiky s bilingválnou prezentáciou o slovinsko-slovenských dejinách predseda Matice slovenskej Marián Gešper a vedecký pracovník Lukáš Perný. Prednášala aj nová riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Katarína Kolariková-Koňariková s pozoruhodnou témou o Slovákoch v Bulharsku. Prednášajúcich uviedol Jozef Pallay, ktorý pôsobí na Katedre slavistiky, Filozofickej fakulty Ľubľanskej univerzity. Na prednáške zazneli zásadné fakty o spoločných znakoch v rámci dejín národného obrodenia. Slovinci nezávisle od Slovákov vytvorili v rovnakom čase svoje vlajky, hymny, kultúrno-politické programy, majú zrkadlovo podobné osobnosti a súčasne rovnaký čas vzniku Matice (inšpiráciou na založenie boli rovnako cyrilo-metodské súvislosti tisíceho výročia), ktorá rovnako iniciovala aj vznik ďalších vedeckých a vzdelávacích inštitúcií ako je práve Ľubľanská univerzita, či Slovinská akadémia vied a umení (Slovenska akademija znanosti in umetnosti). Korene podobností možno nájsť už v samotnom pomenovaní „sloveni“, či v spoločnej staroslovanskej mytológii (posvätný vrch Triglav, slovanské božstvo Trihlav ako ekvivalent vrchu Kriváň). Napokon je to proto-štátny útvar Samova ríša, ktorého súčasťou boli s vysokou pravdepodobnosťou tak Slováci i Slovinci.
Jedným z hlavných motívov prednášky bol aj vplyv Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika na osobnosti slovinského národného obrodenia ako bollingvista, filológ a politik Franc Miklošič (1813 – 1891), ktorého za jeho dielo priamo vyzdvihli Šafárik a Palacký. Slovinský spisovateľ, historik a kňaz, jeden z najvýznamnejších členov Matice slovinskej Davorin Trstenjak (1817 – 1890) bol priamo ovplyvnený filozoficko-dejinnými teóriami Kollára a Šafárika. Mali vplyv aj na staršie osobnosti ako zakladateľ slovinskej dramatiky Anton Tomaž Linhart (1756 – 1795), ktorého možno zrkadliť so slovenským dramatikom Jánom Chalupkom (1791 – 1871), či na Janeza Svetokriškeho (1772 – 1849), ktorý sa taktiež ako predstaviteľ slovinskej literatúry venoval národnému obrodeniu a kultúrnej obrode jazyka v národnom hnutí. V centre Ľubľany má postavenú obrovskú sochu romantický básnik France Prešeren (1800 – 1849), ktorý je autorom hymny Zdravljica a taktiež symbolom slovinskej národnej hrdosti, istým spôsobom ekvivalent Ľudovíta Štúra či Janka Kráľa. Prešeren vytvoril Zdrav ljicu v rovnaký čas ako Janko Matuška Nad Tatrou sa blýska, teda presne v roku 1844. Ďalšou paralelou je vznik „slovenských“ vlajok a erbov, pretože obidve sa vo svojom jazyku nazývajú slovenské a obe obsahujú trikolóru a podobné trojvŕšia (Tatra, Matra, Fatra vs. Triglav). Vlajku prvý krát v histórii v Ľubľane zdvihol na vrchu hradu Lavro Toman (1927 – 1870), ktorý má svoje zrkadlové osobnosti v Štúrovi, Hurbanovi a Hodžovi, ktorí rovnako v revolučnom roku 1848 vytvorili prototyp slovenskej vlajky v rámci revolučných zmien a založenia Slovenskej národnej rady v rokoch 1848 a 1849. Zaujímavosťou je tiež, že pri kodifikácii spisovného jazyka Slovinci rovnako ako Slováci vychádzajú zo stredoslovenského variantu. Slovinci však nemali tri vlny národného obrodenia (bernolákovci, Všeslávie, štúrovci) s rôznymi konfesionálnymi a politickými rozdielmi, preto tu napr. nevznikajú ekumenické iniciatívy ako na Slovensku. Ďalšou odlišnosťou je prvenstvo v kodifikácii jazyka, keďže Primož Trubar už v roku 1550 napísal prvý slovinský katechizmus, preložil Nový zákon v roku 1564, neskôr preložil Bibliu do slovinčiny Marko Pohlin (1768) a prvú slovinskú gramatiku vytvára Jernej Kopitar v roku 1808, pričom kodifikácia Bernoláka vzniká v roku 1787, Štúrova kodifikácia v roku 1843 a Hodžovsko-Hattalovská reforma až v roku 1851. Ďalšou odlišnosťou je, že Slovinci nepoužívajú tvrdé y, teda akoby v Slovinsku neprebehla reforma podobná Hodžovsko-Hattalovskej, čo sa dá vysvetliť aj tak, že nemali ekvivalent bernolákovského hnutia (vplyv Hattalu), ktorého prínos bol – v tretej etape reformy – skomplikovanie slovenskej gramatiky, ako požiadavky doby. Bol to súčasne dobový vplyv úrovne českej gramatiky.
Súčasne vznikajú takmer v rovnakom čase Žiadosti slovenského národa, ako aj program Zjednotené Slovinsko, obe akcie sú však rovnako dočasne neúspešne, ale podnietili ďalšie iniciatívy, ktoré sa prejavili, napríklad u nás v Memorande národa slovenského, kde Štefan Marko Daxner požadoval autonómiu, teda zriadenie slovenského dištriktu s názvom slovenské okolie. Zatiaľ čo Štúr založil Slovenské národné noviny v roku 1845, v Slovinsku vznikajú Ljubljanske Novice už v roku 1797.
V Ľubľane je mimoriadne uznávaný aj Ivan Hribar, slovinský politik, neoslavista, diplomat, akýsi ekvivalent Milana Hodžu, ktorý spolu s Ivanom Tavčarom bol vedúcou osobnosťou pokrokovej strany a poslancom rakúskeho národného zhromaždenia, založil tiež banku a obnovil Ľubľanu po zemetrasení.
Napokon je tu osobnosť Jerneja Kopitara (1780 – 1844), ktorý výrazne prispel k modernizácii jazyka, čo je v súlade s Kollárovými ideami o posilnení národnej identity prostredníctvom jazyka. Existujú dôkazy, že Kopitar sa dvakrát stretol so Šafárikom a existovala medzi nimi aj korešpondenčná výmena. Netreba zabúdať ani na vplyv známeho diela Slávy dcéra, ktoré ovplyvnilo celé slovanské obrodenie v európskom kontexte.
Kollár a Šafárik boli kľúčovými postavami v rámci širšieho slovanského národného obrodenia, ktoré zahŕňalo nielen Slovákov a Slovincov, Čechov, Srbov a Chorvátov. Šafárika je možno vnímať ako zakladateľa vedeckej slavistiky, ktorý je vedecky reflektovaný aj v západnej Európe ako popredný priekopník európskej vedy. Je preukázateľné, že Kollár a Šafárik mali nespochybniteľný vplyv na intelektuálov, umelcov a vedcov v takmer všetkých slovanských krajinách, čím možno tieto slovenské osobnosti zaradiť medzi európske elity.
Kollár a Šafárik mali vďaka filozofickému vplyvu humanizujúcej kultúrnej spolupráce slovanských národov priamy vplyv na zakladanie Matíc ako unikátnych slovanských kultúrnych ustanovizní (sám Šafárik bol pri založení Matice srbskej, Matice chorvátskej a Matice českej, slovenskej a slovinskej sa však nedožil). Napokon mala kollárovsko-šafárikovská idea priamy štátotvorný vplyv na vznik Československa, ako aj Juhoslávie, ktorej súčasťou boli aj Slovinsko.
Kým sa Slovinci emancipovali od hegemónie nemeckej, Slováci od hegemónie maďarskej prípadne rakúskej. Národné obrodenie v Slovinsku bolo odštartované za vlády Napoleóna Bonaparteho (umožnil rozvoj vzdelávania v slovinčine a prístup Slovincov k politickej moci), preto sú Slovinci jediný slovanský národ, ktorý má svojom hlavnom meste jeho pamätník v historicky pozitívnom zmysle. U nás je ekvivalentom vplyv Jozefa II. na bernolákovcov, ktorý v rámci reforiem umožnil vznik Generálneho seminára, kde vznikla aj idea kodifikácie jednotného jazyka.
V závere prednášky uviedol Gešper, že obe národy majú takmer rovnaký štátoprávny vývoj, teda od národov područí rakúsko-uhorskej ríše bez samosprávy a politických a sociálnych práv, k vzniku samospráv cez symetrické modely federácie v Juhoslávii a Československu, ku vzniku moderných republík začiatkom 90. rokov. Tieto zhody a blízke podobnosti vznikali v rovnaký čas, takmer bez vzájomnej interakcie a nezávisle od seba.
Delegácia v zložení Gešper, Schvantner, Koňariková, Perný sa zúčastnila rokovaní o spoluprácach s Fórom slovanských kultúr na čele s Andrejou Rihter, veľvyslancom SR v Slovinskej republike Petrom Zeleňakom a napokon s predsedom Matice slovinskej Alešom Gabričom. Výsledkom rokovaní je naplánovaný knižný projekt paralelných slovinsko-slovenských dejín, ale aj pokračovanie knihy Premožitelia času II. o druhej vlne národného obrodenia a jej vplyve v slovanských krajinách.
Súčasne časť delegácie navštívila v rámci pracovnej cesty chorvátske mesto Rijeka, kde prebehla slávnosť 30. výročia založenia Miestneho odboru Matice slovenskej (MS bolo udelené uznanie za dlhodobú spoluprácu a podporu od Miroslavy Gržinić, ktoré prevzal tajomník MS Viliam Komora a tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík).Podujatia sa zúčastnil Vladimir Bilek, poslanec chorvátskeho parlamentu, ktorý je súčasne predsedom Klubu poslancov národnostných menšín v chorvátskom parlamente a reprezentant českej a slovenskej národnej menšiny v Chorvátsku. Viliam Komora MO MS Rijeka odovzdal striebornú Cenu MS. Matičiari v Rijeke spolupracujú aj s chorvátskymi folkloristami a osvetovými pracovníkmi, čím sa vytvára spolupráca aj na úrovni chorvátsko-slovenskej v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte.
Matičiari v Ľubľane tiež zdôraznili význam organizovania Kongresov Matíc a inštitúcií slovanských národov, ktoré sú praktickým vyústením Kollárovej a Šafárikovej idey kultúrnej spolupráce, ale aj prvej historickej návštevy Matice slovenskej v Matici srbskej. Najbližší kongres bude spojený s medzinárodnou konferenciou o vplyve Kollára a Šafárika a ich zrkadlových obrazov v strednej Európe (výstupom bude publikácia PREMOŽITELIA ČASU II.).
Matica slovenská tak okrem svojho primárneho poslania, teda rozvoja slovenskej kultúry, rozvíja aj ideu kultúrnej a vedeckej výmeny medzi slovanskými národmi.
Spracovali: Lukáš Perný, Marián Gešper, Viliam Komora
