Belopotockého Mikuláš skončil zabudnime


//Belopotockého Mikuláš skončil zabudnime

L. Mikuláš – 7. 10. 6. 2018

Liptovské kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, bolo hlavným organizátorom celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla dospelých 44. ročníka BELOPOTOCKÉHO MIKULÁŠA v dňoch 7. – 10. júna 2018. Odborným garantom súťaže bolo Národné osvetové centrum v Bratislave. Spoluorganizátori podujatia boli: Dom kultúry, Dom Matice slovenskej a kultúrne centrum Diera do sveta v Lipovskom Mikuláši.
V Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši a v Kultúrnom dome v mestskej časti Palúdzka sa súťažne konfrontovalo 16 neprofesionálnych divadelných kolektívov súťažiacich v dvoch kategóriách (A a B). Širokej diváckej verejnosti tohtoročný Belopotockého Mikuláš ponúkol pestrú paletu predstavení. Na prehliadke sa zúčastnilo 182 účastníkov a predstavenie vzhliadlo asi 2 774 divákov. Odborná porota pracovala v zložení: predseda Mgr. art. Jozef Krasula, ArtD., členovia: Mgr. art. Michal Jasaň, Mgr. art. Alena Lelková, Mgr. art. Michaela Piesyková a Mgr. art. Gabriela Paschová. Prehliadkovú atmosféru a recenzie súťažných predstavení zdokumentoval spravodaj, ktorý pripravovali šéfredaktor Mgr. art. Matej Moško a redaktori Miroslava Košťálová, Miroslav Zwiefelhofer, Matej Feldbauer a Soňa Uriková.
V kategórii A – neprofesionálne divadlo dospelých – súčasné prúdy divadla v zlatom pásme získal 1. miesto a priamy postup. Divadelný súbor Hugo Pruské s hrou F. Dürrenmatta Návšteva starej dámy v réžii Andreja Škvaru. V striebornom pásme to bolo Divadlo APOSTROP ZUŠ J. L. Bellu v Liptovskom Mikuláši s hrou M. Revenhilla Bazén v réžii Jána Kuráňa. V bronzovom pásme prvú cenu ískal súbor teáter Komika Levice s hrou na motívy S. Becketa Čakanie na Godota s použitím osobného výskumu Objatie Objatie v réžii Renáty Jurčovej.
V kategórii B – neprofesionálne divadlo dospelých – tradičné prúdy divadla v zlatom pásme získal 1. miesto a priamy postup Divadelný súbor Jána Chalupku v Brezne s hrou od Jána Chalupku 13. hodina, alebo Veď sa nahľadíme, kto bude hlásnikom v Kocúrkove v réžii Ľuboslava Majera. V striebornom pásme boli udelené len tretie miesto a to Divadlu „A“ a Divadlu SHANTI, o. z., Prievidza za hru od C. Goldoniho Škriepky v réžii Petra Palika. V bronzovom pásme to bolo Divadlo „G“ Trebišov s hrou G. Frydeaua Tak sa na mňa prilepila v réžii Viery Krajčovej.
Potiaľto by bolo možno všetko v poriadku. Toto podujatie sa však netešilo záujmu médií. Dnes už ochotnícke, alebo ak chceme neprofesionálne divadlo nikoho nezaujíma. Pritom mnoho slávnych slovenských hercov vyšlo práve z tohto prostredia, tu získavali prvé herecké skúsenosti, ktoré mnohým našim mladým hercom chýbajú. Zarazila ma však jedna vec. Nie to, že boli kategórie A a B, ale že boli rozdelené na súčasné a tradičné prúdy. Nepochopil som, aké sú to prúdy. Divadlo je buď dobré, alebo zlé, buď ho divák pochopí, alebo odchádza z predstavenia so zmiešanými pocitmi, alebo dané poňatie hry vôbec nepochopil. Tradičné divadlo s hrami od našich slovenských autorov sa pomaly vytráca aj z našich ochotníckych javísk. Chceme byť za každú cenu moderní, hráme alternatívne divadlo, alebo sa chceme zapáčiť vkusu diváka, a tak hráme to, čo sa mu páči, slaboduché komédie, bohužiaľ, aj s vulgarizmami. Niekedy mi na našich javiskách chýbajú také mená slovenských autorov, ako Hollý, Tajovský, Stodola, Karvaš, ale aj Záhradník a Solovič, Kováčik. Divadelní ochotníci by si mali zákonite položiť otázku: Budeme stavať na tradíciách, ale na našich skutočných národných koreňoch, alebo budeme preberať hry iných, respektíve západných autorov? Chceme byť aj na vidieckych javiskách svetový za každú cenu, aj keď nás niekedy diváci nechápu? To sú možno otázky, ktoré trápia ochotníckych hercov, zvýrazňujem toto slovo, ktoré je odvodené od slova ochota. Čiže ľudia, ktorí ho robia z lásky a s ochotou. Deliť divadlo na profesionálne a neprofesionálne sa mi nezdá veľmi šťastné. Niekoho divadlo živí, zarába na ňom, a druhý ho robí s láskou. Preto všetkým, ktorí prinášajú divadelné umenie do svojich obcí, do svojho okolia, patrí naše uznanie. Veď idú s kožou na trh, v čase, keď televízia či internet vytláčajú tradičné divadlo. Určite si títo ľudia zaslúžia našu pozornosť. Ochotnícke divadlo by nemalo byť na periférii záujmu nielen ministerstva kultúry, ale predovšetkým ani médií.

Peter Vrlík,
tajomník Divadelného odboru MS

2018-07-19T15:22:58+00:0019 júla 2018 |Žilinský kraj|
X