Beseda s Petrom Štrelingerom


//Beseda s Petrom Štrelingerom

RUŽOMBEROK – Matica slovenská a Vlastivedný odbor Matice slovenskej v spolupráci s Kultúrnym domom Andreja Hlinku pripravili pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania na utorok 10. decembra literárny večer so spisovateľom, novinárom a umelcom Petrom Štrelingerom.

Beseda o jeho románe SALAKÚZY sa uskutočnila v Björnsonovom dome v Ružomberku. S autorom románu sa porozprával tajomník Matice slovenskej ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD. V Björnsonovom dome účastníkov večera privítala Mgr. Alexandra Staňová. Román Petra Štrelingera sa po takmer tridsiatich rokoch (2016) dočkal kompletného 1. vydania. V značne oklieštenej podobe (podľa slov autora o 100 strán skrátený) vyšiel totiž už v roku 1987 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Zásahmi komunistickej cenzúry boli vtedy z románu vyhodené a upravené viaceré kapitoly.

Prvý diel vzrušujúcej rodinnej ságy Jána Eugena – románu Salakúzy (z trilógie Liptovská rapsódia) – je situovaný do kúpeľného mestečka Salakúzy. Hlavný hrdina Ján Eugen sa vracia do rodného domu a od tej chvíle sa pred čitateľom odvíja príbeh detstva, dospievania, ale aj dramatické osudy ľudí bojujúcich o prežitie počas vojny. Mnohí hrdinovia sú postihnutí biľagom holokaustu, ale aj krutými päťdesiatymi rokmi 20. storočia. Peter Štrelinger v románe citlivo reaguje na slovenské pomery počas vojny a po nej, nastoľuje reálny obraz doby a politickej klímy.

Spisovateľa a jeho tvorbu predstavil Viliam Komora. Peter zafúkol aj na fujarku, hoci podľa jeho slov mu už chýba cvik, pretože na ňu už dlhšie nehral. Pri tejto vzácnej príležitosti však fujaru premazal, aby mala lepší zvuk.

Dokorán poroztváral všetky okná na rodičovskom dome. Cítil, ako sa dnu valí jarný vzduch s vôňou rašiacej trávy. V dlho nevetraných izbách páchlo stuchlinou a všade poletovali chumáče prachu, hoci v celom dome vládol priam dokonalý poriadok. V kuchyni neboli porozkladané neumyté taniere a nádoby, stoličky čakali starostlivo zasunuté za stolom, rovnako poskladaná deka na gauči a čerstvo vyhladené dečky. V spálni, kam Ján Eugen prešiel s kufrom a taškou, boli zastlané postele. V starej dobrej More, v ktorej sa kúrilo iba drevom, boli naložené triesočky i papier, len podpáliť. Lenže vonku bolo teplejšie, nežiadalo sa mu kúriť. Ján Eugen premýšľal, čí toto všetko, dom aj drevo v peci, ktosi pripravil na jeho uvítanie, alebo to takto ostalo po otcovi. To druhé sa mu zdalo pravdepodobnejšie. Ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke zakliaty zámok spí, čaká, kým príde junák, čo ho odkľaje. Nad posteľami visela veľká svadobná fotografa v oválnom ráme. Ján Eugen si sadol do kresla a zahľadel sa s dojatím na známe tváre. Otec, o poznanie mladší, s veľkým karafiátom v chlopni kabáta, pripomínal básnika Jiřího Wolkra. A mladá krásna žena v nezvyčajnom, širokom klobúku, posadenom na bohatých tmavých vlasoch, hľadela zádumčivo do neznáma. Dobrý deň, mama! Dobrý deň, otec! Vrátil som sa domov.“ Úryvok z románu Salakúzy predniesla recitátorka Alexandra Staňová.

Na otázku z publika, ako dlho trvalo napísanie románu, zaznela odpoveď, že asi dva roky, počas tvorivého pobytu v Ľubochni (románové Salakúzy). Tu spisovateľovi množstvo cenných informácií poskytla miestna pamätníčka udalostí, ktoré sa odohrali počas vojny. Účastníci besedy sa dozvedeli aj to, ako autor prišiel na pomenovanie hlavného hrdinu, či to, že obálka a ilustrácie knihy sú dielom jeho dcéry Petry Hilbert… Besedu ukončil Viliam Komora. Poďakoval sa Petrovi Štrelingerovi za zaujímavé rozprávanie a účastníkom za záujem. Neformálne posedenie s priateľmi pokračovalo v ružomberskej kaviarni Déjà vu

 

Ivan Staňo

Foto: Ivan Staňo

2019-12-16T21:46:09+00:0016 decembra 2019 |Žilinský kraj|
X