Jozef Škultéty – národovec a zakladateľská osobnosť modernej slovakistiky


//Jozef Škultéty – národovec a zakladateľská osobnosť modernej slovakistiky

Medzi najvýznamnejšie slovenské osobnosti v poslednej štvrtine 19. a v prvej polovici 20. storočia patril Jozef Škultéty. Vynikol ako pedagóg, novinár, redaktor, publicista, spisovateľ, prekladateľ, literárny a kultúrny historik, kritik, jazykovedec, slovakista, rusista a slavista, múzejník, ideológ a kultúrny dejateľ, ktorý spoločne so Svetozárom Hurbanom Vajanským patril k predstaviteľom realistických tendencií v slovenskom novinárstve, publicistike a beletristike. Bohatými redakčnými, edičnými a bádateľskými aktivitami napomáhal formovať a kodifikovať martinský úzus spisovnej slovenčiny. Usmerňoval spoločenský, kultúrnopolitický a literárny život na Slovensku, kde inicioval a rozvinul široký lingvistický, kultúrnohistorický a literárnovedný výskum. Zásadne sa podieľal na budovaní hlavných postulátov národnej ideológie a organizátorsky kultúrnopolitického centra v Turčianskom Svätom Martine počas vyvrcholenia procesu násilnej maďarizácie v Uhorsku.

Jozef Škultéty sa narodil pred sto sedemdesiatimi rokmi 25. novembra 1853 v obci Potok v Rimavskosobotskom okrese. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Učiteľstvo študoval v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Budapešti. Po pedagogických začiatkoch odmietol lukratívne úradnícke miesto na uhorskom kráľovskom ministerstve školstva v Budapešti a natrvalo sa  usadil v Turčianskom Svätom Martine, kde od roku 1881 redigoval obnovené Slovenské pohľady, súčasne bol redaktorom a po smrti Vajanského od roku 1916 zodpovedným redaktorom Národných novín ako hlavného tlačového orgánu národniarskeho hnutia slovenských konzervatívcov v bývalom Uhorsku. Pred prevratom roku 1918 sa politicky a funkcionársky angažoval v Slovenskej národnej strane, správcovsky a organizačne v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku a Kníhkupecko-nakladateľskom spolku, herecky v Slovenskom spevokole a vedecky i organizačne v Muzeálnej slovenskej spoločnosti; v rokoch 1908 až 1938 vykonával funkciu jej úradujúceho podpredsedu a v rokoch 1938 až 1944 predsedu. Zaslúžil sa o jej rozvoj v oblasti vlastivedného výskumu a budovania muzeálnych zbierok.

Jozef Škultéty v ťažiskovej literárnej oblasti ako generačný kritik formoval prvú vlnu slovenskej realistickej spisby, pričom sa vyjadroval k dielam svojich súčasníkov a literárnych druhov Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína, Šoltésovej a Vansovej. Spočiatku sa aj sám pokúšal o tvorbu beletrie, písal predovšetkým prozaické práce (besednice, črty, poviedky, novely, rozprávky), ktoré publikoval časopisecky (v Dennici, Slovenských pohľadoch, Národných novinách; súborne knižne vyšli až v 1. zväzku jeho Diela). Z inonárodných literatúr sa osobitne zameriaval na prekladanie a analyzovanie diel klasikov ruskej romantickej poézie (Puškin, Lermontov) a realistickej prozaickej literatúry (Gogoľ, Tolstoj, Turgenev). Jeho švagrom bol známy svetový a slovenský tolstojovec Dušan Makovický. Manželka Jozefa Škultétyho Bohdana Amália Škultétyová, rod. Makovická sa tiež orientovala na rusistiku a preklady z ruštiny. Mali dve dcéry, Annu a Ľudmilu, pričom obe pokračovali v rodinnej tradícii a venovali sa literárnej a prekladateľskej činnosti.

Po vzniku Československej republiky a skončení prvej svetovej vojny bol roku 1919 Jozef Škultéty členom jej delegácie na mierových rokovaniach v Paríži. Po návrate sa zaslúžil o oživotvorenie Matice slovenskej a v auguste 1919 ho menovali za jej správcu, roku 1940 za doživotného čestného správcu. Ako univerzitný profesor slovenskej literatúry a krátko aj dekan pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

I v medzivojnovom období zostal Jozef Škultéty s prezývkou „baťko“ ústrednou osobnosťou slovenskej a matičnej vedy, predovšetkým v oblasti kultúrnej a literárnej histórie, jazykovedy a slovakistiky, pričom predstavoval najvýznamnejšiu vedeckú autoritu Slovákov v Československu, aj v slovanských a širších medzinárodných reláciách. Stal sa členom a čestným členom Českej kráľovskej spoločnosti náuk, Československej akadémie vied a umení, Matice srbskej, Slovanskej spoločnosti v Sofii a Poľskej akadémie vied. Napísal viacero základných monografií (Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, 1920; Prvé zhromaždenie národné v Turčianskom Sv. Martine, 1924; O Slovákoch, 1928; Zo slovenskej minulosti národnej a literárnej, 1932; O starých Slovákoch a ich jazyku, 1944 a iné), zostavoval zborníky, vydával pramene, redigoval knižné edície a časopisy. Vo viacerých štúdiách viedol ostré polemiky s predstaviteľmi maďarskej a neskôr aj českej historiografie a literárnej histórie o autochtónnosti a identite Slovákov ako samostatného národa v Karpatskej kotline. Argumentačne priblížil ich etnogenézu a dokázal kontinuitu vývoja slovenského jazyka, literatúry a kultúry na tomto území. V roku 1933 vyšiel pri príležitosti „baťkových“ osemdesiatin rozsiahly reprezentatívny Zborník na počesť Jozefa Škultétyho, ktorý štúdiami vyplnili najvýznamnejšie slovenské vedecké kapacity z oblasti jazykovedy, literárnej histórie a slovenskej historiografie za redakcie Andreja Mráza, Pavla Floreka a Henricha Barteka.

Jozef Škultéty bol od mladosti napriek útlej postave povestný svojou obrovskou pracovitosťou, obdivuhodnou vytrvalosťou, nemiernou obetavosťou a neobyčajnou skromnosťou, až pokorou. Aj po odchode do dôchodku roku 1942 neprestal literárne pracovať. Jozef Škultéty zomrel pred vyše sto piatimi rokmi v požehnanom veku ako deväťdesiatštyriročný 19. januára 1948 v Martine, kde ho pochovali na Národnom cintoríne. V roku 1969 na mieste hrobu vznikol náhrobný pomník vybudovaný z mrákotínskej svetlej žuly s bustou od Fraňa Štefunka, ktorý patrí k dominantám cintorína. Posmrtne vydala v rokoch 1984 až 1992 Matica slovenská výber z jeho prác v siedmich zväzkoch pod súborným názvom Dielo (1. Próza, 2. Z dejín slovenskej literatúry, 3. Zo staršej a obrodeneckej literatúry, 4. O romantizme, 5. O realizme, 6. História, 7. Jazykoveda).

doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc.

Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

 

2023-11-27T09:03:54+00:0025 novembra 2023 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X