Kriváň



Príroda nás neustále presviedča, akú obrovskú má silu a moc. Akékoľvek ľudské dielo dokáže akoby mávnutím čarovného prútika vymazať v priebehu niekoľkých okamihov, hoci aj bolo urobené pre radosť a potešenie iných. Intenzívna búrka v noci z 8. na 9. septembra tohto roku, sprevádzaná početnými údermi bleskov, zasiahla aj Kriváň a miesto na jeho vrchole, na ktorom bol ukotvený dvojramenný kríž. Ten, akoby zázrakom, ostal nepoškodený a nezrútil sa do doliny Nefcerka. Zhodou okolností naň dva dni nato vystúpil Jozef Lukáč, ktorého pohľad na vrchol majestátneho Kriváňa doslova šokoval. A najmä pohľad na kríž, o ktorého inštaláciu sa zaslúžil. So situáciou oboznámil Marka Nemca, organizátora národných výstupov na Kriváň za Maticu slovenskú. Ten kontaktoval Jána Luptáka, predsedu klubu slovenských turistov – región Liptov, ktorý na nedeľu 22. septembra 2019 zorganizoval partiu dobrovoľných turistov na znovuukotvenie kríža na Kriváni. Na akcii sa zúčastnili členovia Klubu slovenských turistov Bobrovec, Turistický klub Liptovské Sliače, spolu s milovníkmi hôr a osobitne Kriváňa, ktorí sa v posledných rokoch starajú o jeho údržbu, Tiborom Halamom a Jozefom Lukáčom. S údržbou kríža v minulých rokoch nezištne pomáhal aj Dušan Kubínec, bývalý riaditeľ Domu Matice slovenskej v Lučenci, ktorý je spolu so synom Zdenkom, drevárskym majstrom, jeho autorom. Cyrilo-metodský kríž zhotovili z červeného smreka. Nainštalovaný bol pri príležitosti 140. výročia vzniku Matice slovenskej v roku 2003. S transportom a osadením kríža vtedy pomohla skupina odboru mladých matičiarov, vedená jej predsedom Františkom Ďurinom a členom Klubu slovenských turistov Liptova Jozefom Cigánikom. Akciu sponzorsky zastrešil aktívny účastník Jozef Lukáč, bývalý predseda Dozorného výboru Matice slovenskej. Zvláštna náhoda umožnila, že osadený kríž vysvätil účastný turista, gréckokatolícky kňaz Emil Turiak. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo kríž vydržal neporušene 16 rokov.

Dvojramenný kríž už znovu pevne stojí na vrchole Kriváňa a je dôstojným reprezentantom jedného zo symbolov nášho národa. Každý, kto vystúpi na vrchol, sa ho zase môže dotknúť. Každý sa pri ňom môže potešiť alebo sa pri ňom aspoň odfotografovať. Je stredobodom nášho záujmu. Bez toho, aby o to stál. Rovnako ako tí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o jeho inštaláciu, údržbu, obnovu, zachovanie a po posledných udalostiach i o jeho prežitie. Nemôžu tu byť spomenutí všetci osobitne. Koniec koncov, všetci to robili nezištne, z lásky k horám a pre svoj dobrý pocit. Napriek tomu im patrí veľká vďaka.

Ľubomír Michalko

Foto: Jozef Lukáč

 

2019-11-09T15:48:17+00:009 novembra 2019 |Žilinský kraj|
X