Pripomenuli si Zoru Jesenskú
Matica slovenská si vo štvrtok 21. decembra 2023 pripomenula významnú predstaviteľku slovenskej národnej generácie osobností dvadsiateho storočia Zoru Jesenskú. Na národnom cintoríne v Martine podpredsedovia Matice slovenskej Marek Hanuska a Marek Nemec, spoločne s tajomníkom MS Viliamom Komorom položili tejto osobnosti veniec pri príležitosti jej 51. výročia úmrtia.
Podpredseda MS Marek Nemec v príhovore zdôraznil, že v roku 2024 Matica slovenská upriami svoju pozornosť na významné ženské osobnosti. Celý rok bude niesť názov Rok slovenských žien v národnom hnutí. Tajomník MS Viliam Komora spomenul význam osobnosti Zory Jesenskej, ktorá pochádza z uvedomelej slovenskej vlasteneckej zemianskej rodiny pôvodom z Horného Jasena. Jej otec Fedor Jesenský podpísal Deklaráciu slovenského národa, bol bankár, publicista, prekladateľ z ruskej literatúry, člen Matice slovenskej, funkcionár Živeny i Slovenskej národnej strany. Už jej starý otec Ján Jesenský – Gašparé bol advokátom, významným spoluorganizátorom Memoranda národa slovenského ako aj Matice slovenskej.
Zora Jesenská sa narodila 3. mája 1909v Martine a dovečnostiodišla21. decembra 1972 v Bratislave. Pôsobila ako slovenská prekladateľka najmä z ruskej, ale aj z anglickej literatúry, redaktorka, spisovateľka, taktiež ako literárna kritička, ale aj činovníčka Živeny, niekoľko rokov pracovala taktiež v Matici slovenskej. Pochádzala z národne uvedomelej rodiny, vzdelanie získala najskôr na školách v Martine, neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde pracovala ako súkromná učiteľka klavíra a súčasne pôsobila v ženskom spolku Živena, neskôr aj ako jej podpredsedníčka. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena, v rokoch1949-1952 pracovala v Matici slovenskej. Od roku 1949 pôsobila taktiež v Bratislave na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity či vo vydavateľstve Tatran ako redaktorka. Neskôr sa profesionálne venovala umeleckému prekladu, publikovaniu, zúčastňovala sa na medzinárodných novinárskych či spisovateľských zasadnutí a podujatí. Za demokratizačné postoje a aktivity v roku 1968 bola perzekvovaná, mala zákaz publikačnej i prekladateľskej činnosti. Musíme uviesť, že tak ako aj jej predkovia a to okrem iných jej otec či starý otec, má zaslúžené miesto na pomyselnom piedestáli našich velikánov, a to nielen žien, ale aj na Národnom cintoríne, kde spočíva v kruhu svojej rodiny, ako aj medzi najvýznamnejšími osobnosťami a dejateľmi slovenského národa, Matice slovenskej, Živeny, či Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ako i iných vlasteneckých ustanovizní.
Viliam Komora, Foto: Ján Hatara