Dvaja v kultúrnom záprahu


//Dvaja v kultúrnom záprahu

Mikulášski matičiari a spolu s nimi aj široká kultúrna verejnosť, si 12. júla 2023 pripomenuli dve významné matičné osobnosti a ich nedožité 100. výročie narodenia. Jedna múdrosť hovorí: „Život ten je neistý, istá je len smrť.“ Matičiari v Liptovskom Mikuláši vnímajú Ladislava Pašku (1923-2006) a Karola Komanderu (1923-2021) ako dve osobnosti, ktoré zanechali v matičnom hnutí hlboké stopy. Možno mnoho ľudí na Slovensku o nich nevie a nepozná ich. Dvaja muži, čestní občania Liptovského Mikuláša, ľudia skromní a predsa svojou prácou na „roli národa dedičnej“ prispeli k rozvoju kultúry nie len v regióne, ale aj v celoslovenskom kontexte.

Ladislav Paška sa narodil v Ružomberku a vyrastal v skromných pomeroch. V roku 1942 narukoval ako vojak slovenskej armády na východný front, kde pracoval ako frontový dopisovateľ do rôznych slovenských novín a časopisov. Tu sa spoznal aj s takými osobnosťami literárneho života ako boli Rudolf Dilong, Štefan Žáry, Ján Okáľ a mnohí ďalší. Možno aj Dilong ovplyvnil jeho tvorbu a rannú poéziu. Po vojne pracoval v propagačnom oddelení firmy Baťa v Baťovanoch (dnešné Partizánske). Tu sa stretol s ďalším slovenským spisovateľom Rudolfom Jašíkom. V päťdesiatich rokoch 20. storočia bol politicky perzekvovaný a pracoval v rôznych robotníckych profesiách v stavebníctve. Neskoršie pracoval ako redaktor vo viacerých podnikových časopisoch. Pred rokom 1968 sa stal vedúcim odboru kultúry na Mestskom národnom výbore v Liptovskom Mikuláši. Po tomto roku bol znovu perzekvovaný a po roku 1989 sa plne venoval práci pre Maticu slovenskú. Mimochodom do Matice slovenskej vstúpil v roku 1943. Stál pri oživotvorení Miestneho odboru MS v Liptovskom Mikuláši. Jeho zásluhou bol v tomto meste otvorený Dom MS, ktorý sa stal dôstojným stánkom kultúry, známym svojimi aktivitami aj po celom Slovensku. Ladislav Paška bol dlhoročným členom celoslovenského Výboru MS. Bol to človek vnímavý, rozhľadený, svojimi postojmi a názormi nerozdeľoval, ale spájal. Sústavne sa venoval literárnej činnosti, bol členom Spolku slovenských spisovateľov.  Jeho práca doteraz nebola dostatočne zhodnotená, i keď bola ocenená viacerými oceneniami či matičnými, krajskými, ale aj poctou ministra kultúry.

Druhým významným matičiarom, na ktorého si spomenuli v Liptovskom Mikuláši, bol Karol Komandera. Narodil sa vo Vrútkach do rodiny železničného zamestnanca. Jeho starý otec bol jedným z prvých rušňovodičov, ktorých poslal nemecký cisár do Rakúsko-Uhorska, aby zaškolili strojvodcov na Košicko-bohumínskej železnici. Keď mal štyri roky jeho otec bol  preložený do Liptova a s týmto krajom sa spojil celý Komanderov profesijný život. Nastúpil na Hodžove reálne gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Tu sa zapojil do činnosti Hodžovho samovzdelávacieho krúžku. Tento krúžok sa zameriaval na kultúrne aktivity študentov, hralo sa v ňom divadlo, študenti sa venovali literárnej a výtvarnej činnosti. Navštevovali ho také osobnosti ako básnici Andrej Plávka, Andrej Guoth, Kazimír Bezek, literárny vedci Milan Pišút, Rudo Brtáň, výtvarník Vladimír Droppa, hudobný skladateľ Dušan Pálka. Karol Komandera zasvätil svoj život divadlu. Začal hrávať v Spolku podtatranských akademikov. Viedol ich Ivan Teren, neskorší významný režisér Slovenskej televízie. Naštudovali dramatizáciu románu Dostojevského Zločin a trest. Úryvkom z tejto hry vystúpili aj na doskách Slovenského národného výboru. Karol Komandera začal v Bratislave študovať na Právnickej fakulte. Tu externe pracoval v Slovenskom rozhlase, kde natáčal s kolegami, aj profesionálnymi hercami rozhlasové hry. Študovať začal počas vojny a štúdium bohužiaľ neukončil a vrátil sa domov, kde začal pracovať v Okresnej zdravotnej poisťovni. Celý svoj profesný život zasvätil zdravotníctvu, kde tridsať rokov pracoval ako správca Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši. Stál pri zrode Divadelného súboru Gašpara Fejérpataky Belopotockého, ktorý sa vypracoval na popredný ochotnícky súbor na Slovensku. Karol Komandera v ňom pôsobil ako herec a neskôr ako šepkár. Stál pri vzniku stavovskej organizácie Zväzu slovenských ochotníckych divadelníkov (ZDOS), kde dlhé roky pôsobil ako predseda Revíznej a kontrolnej komisie. Ako zanietený divadelník bol členom viacerých porôt na celoslovenských súťažiach ochotníkov. Za svoju činnosť získal od ministra kultúry titul Zaslúžilý pracovník kultúry.

Podujatie venované Ladislavovi Paškovi a Karolovi Komanderovi zaplnilo Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši.  Spomienkový podvečer pod názvom Dvaja v kultúrnom záprahu moderoval pracovník  DMS, spisovateľ a divadelník Peter Vrlík, ktorý oboch matičiarov poznal a úzko s nimi spolupracoval. Privítal vzácnych hosti, primátora mesta a poslanca NR SR Jána Blcháča, viceprimátora Rudolfa Urbanoviča, podpredsedu MS a riaditeľa Domu MS Mareka Nemca, predsedu KR MS ŽSK Milana Stromku, predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Michala Kotiana, predsedu MO MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinanda Chovanca a obzvlášť srdečne privítal dcéru Karola Komanderu Evu Popovičovú s manželom. Podujatie svojim spevom otvoril matičný spevokol SENIOR. Potom si Peter Vrlík pozýval jednotlivých hostí, ktorí si na oboch mužov zaspomínali. Ako prvého vyspovedal Milana Stromku, ktorý si zaspomínal na svoju prácu s Ladislavom Paškom v Stavoindrustrii, kde pracoval ako bezpečnostný technik a redaktor podnikového časopisu. Vyzdvihol jeho nenahraditeľnú prácu v podnikovom archíve a hlavne jeho hlbokú ľudskosť i to, že to bol práve on, kto ho priviedol do radov Matice slovenskej. Recitátorky Kvetka Staroňová a Zdenka Matějková zarecitovali z tvorby Ladislava Pašku, jeho básne, ako aj úvahy o literatúre a jeho životné postoje. Práve jeho literárnu a publicistickú tvorbu zhodnotil ďalší hosť, Peter Mišák, spisovateľ, člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov. Ocenil hlavne jeho rannú básnickú tvorbu, publicistiku postavenú na precíznych faktoch a málo známu esejistickú tvorbu. Karola Komanderu, pracovníka v zdravotníctve a divadelníka spomenula metodička pre divadlo Liptovského kultúrneho strediska Eva Štofčíková, ktorá s nim spolupracovala a priblížila prítomným jeho divadelné role. V programe vystúpil aj súčasný predseda MO MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinand Chovanec. Spolu s bývalým predsedom Jozefom Lukáčom si zaspomínali na týchto dvoch výnimočných matičiarov. Obaja zdôraznili neuveriteľnú ľudskosť, ochotu pomôcť a nefalšované vlastenectvo, ktoré oboch pánov charakterizovalo. Chovanec poďakoval prítomnému primátorovi, že sa zaslúžil o zrenovovanie Domu MS.  Na svojho otca si zaspomínala Eva Popovičová (rod. Komanderová), vyznala sa s toho, že až teraz si uvedomuje ako jej otec chýba. Záverom vyzval moderátor podujatia primátora mesta aby si zaspomínal na tieto dve osobnosti. Ján Blcháč ocenil prácu oboch mužov na kultúrnom poli a pripomenul, že im bolo udelené čestné občianstvo mesta. Vyzdvihol prácu matičiarov a prisľúbil im aj do budúcnosti podporu, veď celé vedenie mesta (primátor, obaja viceprimátori, viacerí poslanci) sú zároveň aj členmi našej národnej a kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej.

Matica slovenská si musí pripomínať významné osobnosti našej kultúry nielen z dávnej histórie, ale nesmieme zabúdať ani na našich matičných činovníkov, ktorý tu pôsobili pred nami, či spolu s nami. Ich práca a obeta je pre nás neustálou inšpiráciou a ich odkaz nás a aj mňa inšpiruje neustále. Poučení múdrosťou starších musíme pracovať na rozvíjaní našej budúcnosti. Takúto múdrosť a inšpiráciu nám zanechali naše dve mikulášske osobnosti, ktoré svoj život previazali pevným uzlom aj s Maticou slovenskou,“ skonštatoval Marek Nemec podpredseda MS a riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši.

V dvojhodinovom programe si dôstojným spôsobom uctili tieto dve výnimočné osobnosti,  aby s ich prácou bola oboznámená aj široká matičná verejnosť. Veď práve takýto skromní ľudia a národovci budovali našu stošesťdesiat ročnú inštitúciu a práve takéto osobnosti sú zárukou, že naša Matica bude pokračovať v práci svojich predkov.

JPS

 

 

 

2023-07-18T13:52:42+00:0018 júla 2023 |Žilinský kraj|
X